Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Nenádorové a nádorové ochorenia hrudníka.
Traumatológia hrudníka
OCHORENIA PĽÚC

Anatómia pľúc

     Pľúca sú párový orgán, uložený v pleurálnej dutine. Pravé pľúcne krídlo je rozdelené medzilalokovými štrbinami (fissura interlobaris obliqua a fissura interlobaris horizontalis) na tri laloky – horný, stredný a dolný. Ľavé pľúcne krídlo je rozdelené fisúrou interlobaris obliqua na horný a dolný lalok. Pľúcne laloky sa delia na základe anatomickej stavby a fyziologickej funkcie na segmenty. Každé pľúcne krídlo má 10 segmentov, pričom vľavo sú niektoré segmenty spojené.
     Pľúcny hílus (pľúcna stopka) je miesto na mediastinálnej strane pľúc, kde do pľúc vstupujú základné anatomické štruktúry – bronchy, cievy a nervy. Jednotlivé štruktúry v pľúcnych híloch sú rozdielne usporiadané:
  • vpravo v kraniokaudálnom smere je hlavný bronchus, pravá pľúcna tepna, vpredu horná pľúcny žila a dolná pľúcny žila,
  • vľavo v kranikaudálnom smere je ľavá pľúcna tepna, hlavný bronchus, vpredu horná pľúcna žila a dolná pľúcna žila.
     Cievne zásobenie pľúc sa delí na funkčný a nutritívny krvný obeh. Funkčný obeh je malý krvný obeh, ktorý má za úlohu okysličovanie krvi. Pľúcne tepny začínajú ako truncus pulmonalis vychádzajúci z pravej komory, ktorý sa pod oblúkom aorty delí na a. pulmonalis dextra et sinistra. Tepny privádzajú odkysličenú krv zo srdca do pľúc, ich stena sa podobá na stenu žily, nakoľko má redukovanú svalovinu. Žilové riečisko odvádza okysličenú krv z pľúc prostredníctvom pľúcnych vén do ľavej predsiene. Žily mávajú v pľúcach anatomické variácie, ale väčšinou sú prítomné dve žily – horná a dolná pľúcna véna, stredný lalok je zvyčajne drénovaný do hornej pľúcnej vény. Pri podväze pľúcnej vény dochádza k infarzácii a gangréne pľúcneho laloka. Nutritívny pľúcny obeh zabezpečujú bronchiálne artérie, čo sú priame vetvy z aorty, ktoré sprevádzajú bronchy.
     Lymfatické cievy začínajú z povrchových lymfatických sietí pod viscerálnou pleurou a hlboko v pľúcach zo spletí okolo pľúcnych artérií a žíl. V oblasti vetvenia segmentových bronchov sú uložené regionálne lymfatické uzliny – nodi lymfatici pulmonales, z nich odteká lymfa do hilových uzlín – nodi lymfatici bronchopulmonales, ktoré sú umiestnené okolo vetvenia hlavných bronchov. Lymfa ďalej odteká do nodi lymfatici tracheobronchiales, ktoré sú umiestené v skupinách v oblasti bifurkácie trachey a po oboch stranách trachey. Z týchto uzlín ide lymfa do truncus bronchomediastinalis dexter a sinister. Ľavý truncus ústi priamo do ductus thoracicus, pravý ústi do ductus lymphaticus dexter.
     Inerváciu pľúc zabezpečujú vegetatívne nervy. Parasympatiková inervácia je sprostredkovaná prostredníctvom n. vagus. Sympatikus pochádza z prvých štyroch hrudníkových sympatikových ganglií. Parasympatikus a sympatikus pôsobia ako antagonisti, dráždenie parasympatika vyvolá bronchokonstrikciu a vazodilatáciu, pôsobenie sympatiku je opačné. Senzitívna inervácia je minimálna, pľúcny parenchým je necitlivý.