Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Nenádorové a nádorové ochorenia hrudníka.
Traumatológia hrudníka

TRANSPLANTÁCIE PĽÚC

     Transplantácia pľúc je v súčasnosti považovaná za efektívny liečebný výkon u pacientov s terminálnym postihnutím pľúc a dýchacích ciest pri viacerých pľúcnych ochoreniach. Limitujúcim faktorom je žiaľ nedostatok vhodných darcovských orgánov. Ako možné riešenie sa v súčasnej dobe ukazuje transplantácia pľúcnych lalokov od žijúcich darcov, transplantácia od darcov s nebijúcim srdcom, využitie orgánov od marginálnych darcov.     

Najčastejšie indikácie k transplantácii sú: 
  • chronická obštrukčná choroba pľúc
  • cystická fibróza
  • idiopatická pľúcna fibróza
  • emfyzém
  • primárna pľúcna hypertenzia.
Kontraindikáciami transplantácie u príjemcu sú:
  • malígne ochorenie v posledných dvoch rokoch
  • neliečené zlyhávanie ďalšieho významného orgánového systému
  • neliečená systémová infekcia
  • významná deformita hrudníka a chrbtice
  • neliečené psychiatrické ochorenie
  • fajčenie, alkoholizmus, drogová závislosť
  • nespolupráca.
Po zhodnotení pacienta ako vhodného príjemcu sa zrealizujú viaceré vyšetrenia (hematologické a biochemické vyšetrenia, krvná skupina, vyšetrenie HLA systému a imunologické vyšetrenie, sérologické testy na hepatitídu, EBV a CMV, EKG, USG brucha, RTG a CT vyšetrenie hrudníka, funkčné vyšetrenia pľúc vrátane DLCO, astrup,  6 minútový chôdzový test, ventilačno/perfúzna scintigrafia, opakované mikrobiologické vyšetrenie spúta, echokardiografia), na základe ktorých sa pacient zaradí do zoznamu čakateľov na výkon (waiting list). Takíto pacienti sú potom zaradení do programu predoperačnej rehabilitácie, bronchiálnej hygieny, optimalizácie liečby vrátane úpravy dávky kortikosteroidov a aktualizácie  bronchodilatačnej aj antibiotickej terapie.
Všeobecne sú k transplantácii pľúc vhodné darcovské pľúca, ktoré majú zachovanú funkciu, veľkosťou odpovedajú veľkosti pľúc príjemcu a sú kompatibilné v ABO systéme.  Vhodným darcom je pacient s diagnostikovanou smrťou mozgu, ktorý spĺňa všeobecné kritéria multiorgánového odberu a špecifické kritéria pre odber pľúc: vek do 60 rokov, ABO kompatibilita, RTG pľúc bez patologického nálezu, RTG pľúc zo vzdialenosti jedného metra pre porovnanie veľkosti pľúc s príjemcom. Pred odberom je nevyhnutné bronchoskopické vyšetrenie k vylúčeniu aspirácie a hnisavej sekrécie. Odber sa realizuje v spolupráci s tímom odoberajúcim srdce.
V súčasnosti sa robia dva typy výkonov – transplantácia jedného pľúcneho krídla, tzv. single lung transplantation (SLT) a bilaterálna sekvenčná transplantácia oboch pľúcnych krídel (BLT). Transplantácie komplexu srdce-pľúca sú dnes rezervované len pre pacientov s Eisenmengerovým syndrómom a idiopatickou pľúcnou hypertenziou.
     Prístupom pri jednostrannej pľúcnej transplantácii je posterolaterálna torakotómia. Operácia sa robí pri selektívnej ventilácii. Začína sa preparáciou pľúcneho hílu a nasleduje odstránenie pôvodných pľúc. Niekedy môže dôjsť pri uzavretí pľúcnej artérie k hypoxémii a obehovej instabilite, čo si vyžaduje prechod na mimoteľový obeh. Pri implantácii darcovských pľúc sa našijú tri anastomózy v tomto poradí: bronchiálna, anastomóza ľavej predsiene a anastomóza pľúcnej tepny. Pri bilaterálnej sekvenčnej transplantácii oboch pľúcnych krídel je prístupom priečna bilaterálna sternotorakotómia, pričom najskôr sú odstránené pľúca s horšou funkciou. Operačný postup je podobný ako pri jednostrannej transplantácii.
     Pooperačná starostlivosť o transplantovaného pacienta je veľmi komplexná a komplikovaná. Po transplantácii sú pacienti ventilovaní 24 - 48 hodín, pokračuje intenzívny monitoring, podávanie imunosupresívnej liečby, bronchoskopická toaleta dýchacích ciest, antibiotické krytie, analgezia (najlepšie epidurálna). 
     Najobávanejšími komplikáciami sú po pľúcnej transplantácii najmä: reperfúzny pľúcny edém, infekcia, primárne zlyhanie transplantátu, hyperakútna a akútna rejekcia, krvácanie, dehiscencia bronchiálnej anastomózy a neinfekčné pooperačné problémy v operovanej pleurálnej dutine. V neskoršom pooperačnom období sa chronická rejekcia manifestuje progresívnym zhoršovaním pľúcnych funkcií, vzrastajúcou dýchavicou a rozvojom obliterujúcej bronchiolitídy. Veľkým problémom sú infekcie, najmä bakteriálne a cytomegalovírusové pneumónie
     Transplantačné centrá dosahujú v súčasnosti nízku 30-dňovú pooperačnú mortalitu pod 10 % a hodnoty jedno a dvojročného prežívania sa pohybujú okolo 70 – 80 %.