TRANSPLANTÁCIE PĽÚC
Transplantácia pľúc je v súčasnosti považovaná za efektívny liečebný výkon u pacientov s terminálnym postihnutím pľúc a dýchacích ciest pri viacerých pľúcnych ochoreniach. Limitujúcim faktorom je žiaľ nedostatok vhodných darcovských orgánov. Ako možné riešenie sa v súčasnej dobe ukazuje transplantácia pľúcnych lalokov od žijúcich darcov, transplantácia od darcov s nebijúcim srdcom, využitie orgánov od marginálnych darcov. Najčastejšie indikácie k transplantácii sú:
Všeobecne sú k transplantácii pľúc vhodné darcovské pľúca, ktoré majú zachovanú funkciu, veľkosťou odpovedajú veľkosti pľúc príjemcu a sú kompatibilné v ABO systéme. Vhodným darcom je pacient s diagnostikovanou smrťou mozgu, ktorý spĺňa všeobecné kritéria multiorgánového odberu a špecifické kritéria pre odber pľúc: vek do 60 rokov, ABO kompatibilita, RTG pľúc bez patologického nálezu, RTG pľúc zo vzdialenosti jedného metra pre porovnanie veľkosti pľúc s príjemcom. Pred odberom je nevyhnutné bronchoskopické vyšetrenie k vylúčeniu aspirácie a hnisavej sekrécie. Odber sa realizuje v spolupráci s tímom odoberajúcim srdce. V súčasnosti sa robia dva typy výkonov – transplantácia jedného pľúcneho krídla, tzv. single lung transplantation (SLT) a bilaterálna sekvenčná transplantácia oboch pľúcnych krídel (BLT). Transplantácie komplexu srdce-pľúca sú dnes rezervované len pre pacientov s Eisenmengerovým syndrómom a idiopatickou pľúcnou hypertenziou. Prístupom pri jednostrannej pľúcnej transplantácii je posterolaterálna torakotómia. Operácia sa robí pri selektívnej ventilácii. Začína sa preparáciou pľúcneho hílu a nasleduje odstránenie pôvodných pľúc. Niekedy môže dôjsť pri uzavretí pľúcnej artérie k hypoxémii a obehovej instabilite, čo si vyžaduje prechod na mimoteľový obeh. Pri implantácii darcovských pľúc sa našijú tri anastomózy v tomto poradí: bronchiálna, anastomóza ľavej predsiene a anastomóza pľúcnej tepny. Pri bilaterálnej sekvenčnej transplantácii oboch pľúcnych krídel je prístupom priečna bilaterálna sternotorakotómia, pričom najskôr sú odstránené pľúca s horšou funkciou. Operačný postup je podobný ako pri jednostrannej transplantácii. Pooperačná starostlivosť o transplantovaného pacienta je veľmi komplexná a komplikovaná. Po transplantácii sú pacienti ventilovaní 24 - 48 hodín, pokračuje intenzívny monitoring, podávanie imunosupresívnej liečby, bronchoskopická toaleta dýchacích ciest, antibiotické krytie, analgezia (najlepšie epidurálna). Najobávanejšími komplikáciami sú po pľúcnej transplantácii najmä: reperfúzny pľúcny edém, infekcia, primárne zlyhanie transplantátu, hyperakútna a akútna rejekcia, krvácanie, dehiscencia bronchiálnej anastomózy a neinfekčné pooperačné problémy v operovanej pleurálnej dutine. V neskoršom pooperačnom období sa chronická rejekcia manifestuje progresívnym zhoršovaním pľúcnych funkcií, vzrastajúcou dýchavicou a rozvojom obliterujúcej bronchiolitídy. Veľkým problémom sú infekcie, najmä bakteriálne a cytomegalovírusové pneumónie Transplantačné centrá dosahujú v súčasnosti nízku 30-dňovú pooperačnú mortalitu pod 10 % a hodnoty jedno a dvojročného prežívania sa pohybujú okolo 70 – 80 %. |