OCHORENIA TRACHEY
Anatómia trachey Trachea je elastická trubica dlhá 10 – 12 cm, kraniálne nadväzuje na hrtan, na prstencovitú chrupavku (cartilago cricoidea), kaudálne končí bifurkáciou vo výške tela stavca Th4 – 5 vetvením na hlavné bronchy. Trachea pozostáva zo 16 – 20 podkovovitých chrupaviek. Medzi koncami chrupaviek je zadná väzivovosvalová časť (pars memranacea) trachey. Podľa priebehu má trachea krčnú a hrudníkovú časť. Dôležité sú topograficko-anatomické vzťahy trachey s ostatnými štruktúrami v jej priebehu. V krčnom úseku ventrálne na ňu nalieha istmus štítnej žľazy a infrahyoidné svaly. Vzadu je vo vzťahu s pažerákom a n. laryngeus recurrens. Laterálne susedí s lalokmi štítnej žľazy, n. vagus, a. a v. carotis. V hrudníkovej časti ventrálne na tracheu nalieha brachiocephalický truncus a vena brachiocephalica sinistra, tymus a žilová pleteň plexus thyroideus impar. Vľavo od trachey leží oblúk aorty, n. laryngeus recurrens sinister, a. carotis communis sinistra a n. vagus sinister. Vpravo prebieha n.vagus dexter a nad odstupom pravého bronchu v. azygos. Po oboch stranách trachey sú prítomné paratracheálne lymfatické uzliny. Cievne zásobenie pochádza z a. thyroidea inferior a bronchiálnych artérii, trachea je inervovaná autonómnym nervstvom (parasympatikus z n. vagus a sympatikus z ganglion stellatum). Bifurkáciou trachey vzniká pravý a ľavý hlavný bronchus (bronchus principalis). Bronchy sa ďalej vetvia do jednotlivých lalokov – lobárne bronchy a ďalej na jednotlivé segmetálne bronchy. Vo vnútri segmentov sa bronchy niekoľkonásobne vetvia až do pľúcnych alveol. Pravý hlavný bronchus je kratší a širší ako ľavý, prebieha kaudálne takmer v pokračovaní priedušnice. Po odstupe horného lobárneho bronchu pokračuje ako spojný bronchus (intermediárny), ktorý sa ďalej delí na stredný a dolný lobárny bronchus. Ľavý hlavný bronchus je dlhší a užší, odstupuje šikmo doľava, delí sa na horný a dolný lobárny bronchus. Cievne zásobenie pochádza z bronchiálnych artérii, ktoré vytvárajú nutričný pľúcny obeh, inervácia je vegetatívna. Stenóza trachey Charakteristika a etiopatogenéza Stenóza trachey je veľmi závažný patologický stav, ktorý sa prejavuje stridorom, dýchavicou až respiračnou insuficienciou. Stenóza môže byť spôsobená samotným ochorením trachey alebo útlakom z vonku. Stenózy delíme na vrodené a získané. Vrodené stenózy sú zriedkavé a bývajú združené s inými vývojovými anomáliami. Získané stenózy môžu byť malígne a benígne. Najčastejšie sa vyskytujú benígne stenózy a to postintubačné, posttracheostomické a posttraumatické. V súvislosti s používaním intubačných a tracheostomických kanýl a rizikom vzniku stenóz je nebezpečný vysoký tlak v balóniku kanyly a stagnácia sekrétu nad ním. Vysoký tlak v balóniku vedie k ischémii sliznice a ulceráciam, k jazveniu a stenóze. Pri tracheostómiách sú rizikové vysoko uložené a zle urobené tracheostómie, taktiež nesprávne zvolená veľkosť kanyly, krátka kanyla a páčenie tracheostomickej kanyly ramenom ventilátora. Preto je nevyhnutná správna ošetrovateľská starostlivosť o tracheostomickú a intubačnú kanylu. Tupé poranenia krku so zhmoždením trachey, drobné sližničné iatrogénne poranenia pri intubácii môžu viesť k stenóze. K stenózam patrí tiež tracheomalácia, ktorá spôsobuje funkčnú stenózu trachey. Ide o stratu pevnosti chrupaviek trachey, pri ktorej vzniká kolaps dýchacích ciest pri dýchaní. Najčastejšou príčinou vzniku je dlhodobá intubácia a tracheostómia. Ďalšou je expiračná stenóza trachey, kedy dochádza k prolapsu pars membranacea trachey do jej lumenu, tak že ho zužuje až uzatvára (najmä pri kašli a úsilnom dýchaní). Príčiny tohto ochorenia nie sú presne známe. Klinický nález Rozvoj ochorenia môže byť postupný, nakoľko stenóza môže byť dlho kompenzovaná. Postupne sa objavuje dýchavica pri námahe, s progresiou zúženia pribudne dýchavica už aj v pokoji, stridor a respiračná insuficiencia. Stenóza na 4 5 mm je kritická a ventilácia je možná iba v úplnom pokoji pacienta. Vyšetrovacie metódy V anamnéze zisťujeme predchádzajúce intubácie pri operáciách, dlhodobú intubáciu, tracheostómiu a predchádzajúce úrazy. Presné informácie o lokalizácii a rozsahu stenózy, zmenách v okolí trachey podáva CT vyšetrenie. Ďalším dôležitým vyšetrením je bronchoskopia. Indikovaná je pri diagnostike, ako asistujúca pri chirurgickej liečbe, v sledovaní výsledkov liečby, eventuálne pri implantácii stentu do miesta stenózy. Liečba Ak ide o kritickú stenózu, pri prvej pomoci je potrebné pacienta uložiť do Fovlerovej polohy, podávať kyslík, sedatíva a transportovať na špecializované pracovisko. Pri vysokých subglotických stenózach je kritický stav možné vyriešiť tracheostómiou. Pri nižšie uloženej stenóze je dočasným riešením rigidná bronchoskopia s dilatáciou stenózy a intubáciou cez stenotický úsek. Pokiaľ je pacient stabilizovaný preferujeme resekčnú chirurgickú liečbu, nie tracheostómiu. Základným chirurgickým postupom je cirkulárna resekcia trachey. Pri stenózach v hornom úseku trachey je používaný krčný prístup. Pri léziach v dolnej časti je najlepším prístupom k trachey pravostranná posterolaterálna torakotómia. V určitých prípadoch možno použiť dlahovanie silikonovou tzv. Montgomeryho T-kanylou. S limitovaným úspechom sa používajú endoskopické techniky (ošetrenie stenózy laserom). |