Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Nenádorové a nádorové ochorenia hrudníka.
Traumatológia hrudníka

DRENÁŽ HRUDNÍKA

     Drenáž hrudníka je zavedenie hrudníkového drénu do pleurálnej dutiny. Väčšina operačných výkonov v hrudníkovej chirurgii je ukončená drenážou hrudníka. Ako samostatný výkon sa realizuje v lokálnej anestézii, najčastejšie pri pneumotoraxe, hemotoraxe, fluidotoraxe.
     Drenáž hrudníka vykonávame v II. medzirebrí v medioklavikulárnej čiare alebo v V. medzirebrí v strednej alebo prednej axilárnej čiare, pod okrajom veľkého prsného svalu. Umiestenie drénu závisí od zvyklostí pracoviska.
     Pozícia drénu v II. medzirebrí – výhodou je ľahká orientácia pri zavádzaní drénu, relatívne ľahké zavedenie drénu do oblasti kupuly, vo väčšine prípadov priamo k miestu defektu, hrubšia svalová vrstva vytvára lepšie utesnenie drénu a po extrakcii dokonalejší uzáver kanála po dréne. Nevýhodou je horší kozmetický efekt, u svalnatejších jedincov prienik cez svalovú vrstvu pôsobí výrazne bolestivo. Vhodný prístup pri drenáži PNO v kupule. PNO v dolných partiách sa pri tomto umiestnení drénu nemusí vždy vyriešiť.
     Pri drenáži v V. medzirebrí prerušujeme menej svalov, drén sa relatívne dobre smeruje kaudálne, mediálne alebo do kupuly. Tento spôsob drenáže hrudníka je vhodný najmä u pacientov s fluidotoraxom, hemotoraxom  a s traumatickým pôvodom PNO, kde nemožno vylúčiť aj hemotorax, pričom sa dobre uskutočňuje aj v ležiacej polohe.
     Drenáž realizujeme na operačnej sále za štandardných aseptických podmienok po príprave inštrumentária (obr. 4), zvolené medzirebrie infiltrujeme lokálnym anestetikom (obr. 5).

 

Obr. 4  Chirurgické inštrumentárium k drenáži hrudníka (Zdroj: archív autora)



 
Obr. 5  Infiltrácia miesta drenáže lokálnym anestetikom (Zdroj: archív autora)


     Po kožnej incízii a disekcii tkanív hrudnej steny peánom (obr.6 ) zavádzame do pleurálnej dutiny komerčne vyrábaný drén hrúbky 20 - 32F nad horným okrajom rebra (obr. 7). Drén sa zavádza pomocou trokaru alebo peánu a smerujeme ho do cieľovej oblasti, štandardne fixujeme o kožu a napojíme na regulovateľný odsávací systém.

 
Obr.6  Disekcia tkanív hrudnej steny peánom (Zdroj: archív autora)

 
Obr. 7  Zavedenie drénu s vodičom (Zdroj: archív autora)

     Používame komerčne dodávaný trojkomorový plastový drenážny systém pre aktívne odsávanie (obr. 8), prípadne kompaktný systém s integrovaným zdrojom odsávania (obr. 9).  Trojkomorový systém má zbernú komoru, na ktorú sa cez predlžovaciu hadicu napája hrudníkový drén, ďalšou časťou je komora vodného zámku a časť nastavenia úrovne aktívneho sania. Odsávanie nastavujeme od - 5 cm H2O do - 25 cm H2O. Pri pneumotoraxe nastavuje na začiatku slabé sanie, aby nedošlo k vzniku reexpanzného pľúcneho edému pri prudkej reexpanzii pľúc. Nevyhnutnosťou je pravidelná kontrola funkčnosti a správna ošetrovateľská starostlivosť o drenážny systém.

                      

Obr. 8  Odsávací systém (Zdroj: archív autora)




Obr. 9  Kompaktný systém s integrovaným zdrojom odsávania (Zdroj: archív autora)