OŠETROVANIE PACIENTA S HRUDNÝM DRÉNOM A HRUDNÝM DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
Hrudná drenáž je definovaná ako napichnutie pleurálnej dutiny (pleurálny priestor vľavo alebo vpravo) a ponechanie hrudného drénu in situ s napojením na drenážny systém. Pleurálny priestor je virtuálna štrbina medzi parietálnou a viscerálnou pleurou, vyplnená malým množstvom pleurálnej tekutiny (20 ml a menej). Pleurálna tekutina má veľké povrchové napätie brániace oddeleniu pleury visceralis a parietalis podobne ako dvoch „položených a navlhčených podložných sklíčok“. Základnou funkciou drenáže pleurálnej dutiny je vytvorenie a udržanie podtlaku v pleurálnej dutine a odvádzanie patologického obsahu (vzduch, pleurálne sekréty, krv alebo produkty zápalu - hnis, fibrín, nekrotické časti) (Haruštiak, Siman, 2010, s. 689). Cieľom drenáže je obnoviť fyziologické tlakové pomery v pleurálnej dutine, dosiahnuť reexpanziu pľúc a normalizovať mechaniku dýchania (Žáčková, Vašáková, 2012, s. 28). Obyčajne sa zakladá pri hrudnej drenáži jeden drén ale pri potrebe lavážovania (napr. u hrudného empyému) a po resekčných výkonoch na pľúcnom parenchýme drény dva. Fyziologické hodnoty tlaku v pleurálnej dutine (interpleurálny tlak, Ppl) sú variabilné, závislé od ventilačnej dynamiky. Pri pokojnom dýchaní býva Ppl počas celého dýchacieho cyklu subatmosferický. Pri pokojovom inspíriu sú hodnoty -4 až -10 cmH2O. Pri expíriu sa hodnoty zvýšia o +4 cmH2O. Pri úsilnom inspíriu môžu klesnúť hodnoty inspiračného tlaku až na -60 cmH2O, a naopak pri krátkych expulzívnych pohyboch (kašeľ, kýchanie) a pri brušnom lise (defekácia), reči, speve, vzpieraní, Valsalvovom manévri (úsilný výdych pri uzatvorenej glottis alebo vydychovanie oproti tomometru) môžu stúpnuť na +30 až +50 cmH2O (Javorka, 2010, s. 529-530). K absolútnej indikácii hrudnej drenáže zaraďujeme pneumothorax u každého umelo ventilovaného pacienta, tenzný pneumothorax, rozsiahly primárny spontánny pneumothorax, sekundárny spontánny pneumothorax, parapneumonický výpotok, výpotok inej zápalovej etiológie vrátane tuberkulózy, hrudný empyém, hemothorax, pooperačný fluidothorax a pneumofluidothorax, traumatický a pooperačný chylothorax. K relatívnym indikáciám patria recidivujúci malígny či paramalígny výpotok, objemné výpotky sprevádzajúce internistické ochorenia, ktoré sa nedajú zvládnuť konzervatívne, netraumatický a idiopatický chylothorax. Absolútnou kontraindikáciou zavedenia hrudnej drenáže je adhézia medzi viscerálnou a parietálnou pleurou, zánik pleurálneho priestoru. Relatívnou kontraindikáciou sú poruchy koagulácie podmienené medikamentózne a poruchy koagulácie podmienené hematologickým ochorením. |