ASISTENCIA PRI
ODSTRAŇOVANÍ HRUDNÉHO DRÉNU
Hrudný drén sa ponecháva iba na najnevyhnutnejší čas. Odstránenie drenáže závisí od stavu rozvinutia pľúcneho parenchýmu a množstva odvádzaného sekrétu, obyčajne sa odstraňuje drén, ak odpad za 24 hod nepresahuje 100 ml. Pri drenáži pneumothoraxov, ak nie je prítomný únik vzduchu (uzatvorená vzduchová fistula), sa drén ponecháva 24 hod uzatvorený a následne sa zabezpečí RTG snímok k potvrdeniu rozvinutia pľúcneho parenchýmu. Extrakcia hrudného drénu musí byť rýchla. Niektorí autori odporúčajú 30 min pred odstránením drénu aplikovať antitusiká. Pacienta uložíme do semi-Fowlerovej polohy, prípadne laterálnej polohy na nepostihnutej strane. Sestra pripraví sterilný štvorec s hrubou vrstvou masti (loc. neomycín/bacitracín ung.) alebo sterilný štvorec so sterilnou vazelinou. Po dezinfekcii kože lekár uvoľní fixačný steh pomocou sterilných nožníc alebo skalpelu. Drenážna hadica musí byť predtým fixovaná 2 protichodnými peánmi. Pacienta vyzveme, aby zhlboka dýchal, na konci exspíria zadrží dych, lekár drén vytiahne, a súčasne miesto prekryje pripraveným sterilným štvorcom s hrubou vrstvou masti/vazeliny. Po extrakcii sestra priloží ďalšie sterilné krytie a fixuje širokou náplasťou. Na niektorých pracoviskách ešte pred vytiahnutím drénu (po dezinfekcii a uvoľnení stehov) lekár nedominantnou rukou prekryje drenážne miesto sterilným štvorcom s masťou/vazelinou, fixované z 1/3 náplasťou. Následne dominantnou rukou rýchlo vytiahne drén. Sestra dokončí fixovanie ďalšou širokou náplasťou. Časový priebeh odstránenia drénu vo vzťahu k respiračnej fáze je stále predmetom viacerých odborných diskusií a témou EBP (Evidence Based Practice – prax založená na dôkazoch) (Allibone, 2015; Kwiatt et al., 2014). Odstraňovanie hrudného drénu sa odporúča podľa viacerých autorov na konci exspíria so zadržaním dychu alebo s použitím Valsalvovho manévru. Daný postup odôvodňujú tým, že na konci exspíria je rozdiel tlaku medzi atmosférou a hrudnou dutinou najnižší, čím sa zníži potenciál prechodu vzduchu cez miesto rezu (Woodrow, 2013). Existujú pracoviská, ktoré drén odstraňujú po hlbokom nadýchnutí so zadržaním dychu. Postup odôvodňujú tým, že po hlbokom nadýchnutí sú pľúca maximálne rozšírené a tým zostáva malý priestor medzi viscerálnou a parietálnou pleurou (Hunter, 2008). Haruštiak, Siman (2010) odporúčajú vyzvať pacienta s hlbokému inspíriu, zatlačeniu na stolicu a medzitým lekár zovrie drén do kožnej krkvy a rýchlym ťahom odstráni. Vašáková, Žáčková (2012) uvádzajú randomizovanú štúdiu Bella et al., ktorá nepreukázala významný rozdiel v počte pneumothoraxov vzniknutých v súvislosti s extrakciou drénu na konci inspíria či na konci exspíria. Za dôležitý moment z hľadiska možného prieniku vzduchu do pleurálnej dutiny považujú rýchlosť vytiahnutia drénu a rýchlosť utesnenia podrenážneho kanálu s následnou súturou (Vašáková, Žáčková, 2012). Novšia randomizovaná štúdia s väčšou vzorkou respondentov (n=342) bola realizovaná autormi Cerfolio et al. (2013). Štúdia preukázala štatisticky významné vzťahy v prospech extrakcie na konci exspíria s použitím Valsalvovho manévra (n=0,007). Zo vzorky 179 pacientov, ktorým bol drén odstraňovaný na konci inspíria až v 58 (32%) prípadoch sa potvrdil väčší alebo nový pneumothorax a v 5 prípadoch (3%) bola potrebná následná chirurgická intervencia. Zo 163 pacientov, ktorým bol drén odstraňovaný na konci exspíria vznikol pneumothorax v 32 prípadoch (19%), chirurgická intervencia bola potrebná v 2 prípadoch (1%). Odstraňovanie hrudného drénu na konci exspíria je bezpečnejšie a zabraňuje/minimalizuje vznik iatrogénneho pneumothoraxu.
Čo sa týka minimalizácie bolesti v súvislosti s odstraňovaním hrudného drénu stretávame sa s rôznymi názormi. Väčšina lekárov neodporúča podanie analgetík pred odstránením drénu, čo zdôvodňuje krátkym trvaním výkonu oproti prolongovanej sedácii účinkom opioidov. Iní uvádzajú, že správne načasovanie analgetika nemá negatívny dopad na sedáciu pacienta. Odporúčajú podanie opioidov 20 – 30 minút pred výkonom alebo nesteroridných antiflogistík 60 minút pred výkonom, zároveň je potrebná edukácia pacienta o priebehu výkonu s doplnením názornej ukážky (Puntillo, Ley, 2004).  |
|||||