Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Nenádorové a nádorové ochorenia hrudníka.
Traumatológia hrudníka

METASTÁZY DO PĽÚC

Incidencia, charakteristika a etiopatogenéza

Jednou z charakteristických vlastností malígnych nádorov je zakladanie vzdialených metastáz, pričom práve pľúca bývajú často miestom metastázovania. Približne u 30 % onkologických pacientov vzniká zo vzdialeného primárneho tumoru pľúcna metastáza. Prognóza pacientov s neliečenými pľúcnymi metastázami je nepriaznivá, do 6 mesiacov umiera 44 % chorých a v priebehu 2 rokov až 91 %. Metastázovanie nádoru je definované ako vytváranie nových dcérskych nádorových ložísk v miestach vzdialených od primárneho nádoru.

Metastázovanie je viacstupňový proces, ktorý zahŕňa:

1. inváziu nádorových buniek do okolitých tkanív
2. penetráciu do krvných a lymfatických ciev
3. transport v krvnej alebo lymfatickej cirkulácii
4. uviaznutie v kapilárach orgánov
5. adherenciu
6. extravazáciu
7. proliferáciu malígnych buniek v druhotnej lokalizácii

Metastatické postihnutie pľúc je zvlášť časté pri kolorektálnom karcinóme, malígnych kostných a embryonálnych nádoroch, nádoroch semenníkov, malígnom melanóme, karcinóme prsníka a renálnom karcinóme.

Klinický nález

     Klinicky sa pľúcna metastáza/y prejavujú zriedka. Vo väčšine prípadov ide o nález pľúcnych nodulov na RTG snímke hrudníka v rámci onkologického sledovania a dispenzáru. Iba asi 5 % pacientov je symptomatických. Najčastejšie ide o dyspnoe, kašeľ, hemoptýzu a bolesť, zriedka sa objavuje pneumotorax. Centrálne MTS, s prerastom a infiltráciou bronchov, trachey, alebo endobronchiálne uložené MTS sa prejavujú predovšetkým hemoptýzou a kašľom. Dýchavičnosť je prejavom väčšieho parenchýmového postihnutia, s event. lymfangoitis carcinomatosa (najmä pri agresívnych nádoroch, ktoré sa pruhovito šíria pozdĺž lymfatických ciev), pleurálneho výpotku, pneumotoraxu. Bolesti hrudníka môžu poukazovať na infiltráciu a rozsev metastáz po parietálnej pleure. Pri prerastaní na hrudnú stenu môže vzniknúť exulcerácia a krvácanie ložiska. Pri infitrácii mediastina (n. phrenicus, n. laryngeus reccurens a perikard) sa prejavia respiračné, kardiálne príznaky a stridor. Metastázy endokrinných nádorov sa prejavujú príznakmi hormonálnej nadprodukcie. Prítomnosť metastatického postihnutia môže signalizovať elevácia príslušných onkomarkerov.

Vyšetrovacie metódy

     RTG hrudníka je najčastejšie prvým zobrazovacím vyšetrením, kde je ložisko objavené. Nález solitárnych alebo viacpočetných nodulov, ohraničených alebo difúznych zatienení na RTG snímke hrudníka by mal viesť k diferenciálno-diagnostickému pátraniu po jeho biologickej povahe – malígny, benígny, primárny alebo sekundárny proces. Pri pokročilých MTS postihnutiach s prítomným pleurálnym syndrómom je na RTG prítomné zatienenie rôzneho stupňa podľa množstva výpotku. Základnou  zobrazovacou metódou pre anatomické a morfologické zmapovanie objaveného ložiska je CT vyšetrenie (obr. 26). PET, PET/CT sken je vhodný u pacientov s resekabilnými MTS k vylúčeniu okultných MTS, MTS v iných orgánoch, rekurencie v mieste primárneho nádoru, k posúdeniu postihnutia hilových a mediastinálnych lymfatických uzlín, k odlíšeniu malígneho a benígneho nálezu (obr. 27).  Bronchoskopické vyšetrenie má svoje uplatnenie pri centrálne lokalizovaných léziách a zriedkavých endobronchiálnych metastázach. Častokrát pri pokročilom metastatickom postihnutí pľúc a pleury je možná iba diagnostická videotorakoskopia alebo torakotómia k potvrdeniu a histologizovaniu metastáz, prípadne odberu malígneho pleurálneho výpotku.


Obr. 26  CT vyšetrenie pri metastáze karcinómu obličky do pravých pľúc (Zdroj: archív autora)


 


Obr. 27  PET/CT vyšetrenie – zvýšená metabolická aktivita v metastáze ľavých pľúc u pacienta s kolorektálnym karcinómom (Zdroj: archív autora)


Liečba

     Chirurgické odstránenie pľúcnych metastáz má z onkologického hľadiska zmysel iba vtedy, pokiaľ sa podarí úplne odstránenie nádorového tkaniva tzv. R0 resekcia. Pre indikáciu k operačnému riešeniu metastáz/y platia nasledovné pravidlá:
  • ložisko pôvodného primárneho tumoru musí byť ošetrené a pod kontrolou,
  • nemali by byť prítomné mimo-pľúcne metastázy (ak sú prítomné, musia byť odstránené),
  • pľúcne ložiská by mali byť kompletne odstrániteľné,
  • mala by byť splnená funkčná a biologická tolerancia predpokladanej resekcie zo strany pacienta,
  • najmä pri metastázach tumorov rezistentných na onkologickú terapiu nie je možnosť inej liečby.
     Voľba operačného postupu závisí od počtu, veľkosti a lokalizácie metastáz. Otvorený prístup z posterolaterálnej torakotómie, prípadne pri bilaterálnom postihnutí cestou sternotómie, umožňuje dôkladnú palpáciu celého pľúcneho parenchýmu. Z tohto prístupu je nutné urobiť pri periférne lokalizovaných ložiskách podľa onkochirurgických kritérií klinovitú resekciu. Za štandardnú a dostatočnú chirurgickú metastezektómiu je považovaná klinovitá resekcia pľúcneho parenchýmu s okolitým 0,5 – 1 cm lemom zdravého pľúcneho parenchýmu, najčastejšie realizovaná pomocou stapleru. Pri centrálne lokalizovaných metastázach (v blízkosti pľúcneho hílu) alebo veľkých metastázach a mnohopočetnom postihnutí je indikovaná lobektómia alebo bilobektómia, veľmi zriedka pneumonektómia.  Videotorakoskopická  metastazektómia je indikovaná pri malých periférnych metastázach, pričom nevýhodou tejto metódy je obmedzená možnosť palpácie pľúcneho parenchýmu, a tým nemožnosť vyhľadať možné metastázy, ktoré neboli zobrazené na CT vyšetrení.