NÁDORY HRUDNEJ STENY
Charakteristika Nádory hrudnej steny tvoria rôznorodú skupinu nádorov. Primárne nádory môžu vychádzať z každej štruktúry hrudnej steny – kosti, chrupky, mäkkých tkanív. Asi polovica z nich sú benígne nádory. Ide najčastejšie o chondróm, osteochondróm, lipóm, fibróm, neurilemóm. Z primárnych malígnych tumorov sa najčastejšie vyskytujú:
Sekundárne sa vyskytujú častejšie, vznikajú buď metastázovaním nádorov zo vzdialených orgánov (karcinómy, sarkómy), alebo prerastaním do hrudnej steny z okolia (najčastejšie karcinóm prsníka, pľúc, pleury, mediastina, kože). Klinický nález V začiatočných štádiách sú nádory väčšinou asymptomatické. Nádory vychádzajúce z mäkkých tkanív sa najčastejšie manifestujú ako rastúce nebolestivé tumory. Naopak, nádory postihujúce kosti sa prejavujú bolesťami v dôsledku poškodenia a infiltrácie periostu. Rýchlo rastúce nádory sú zvyčajne bolestivé a často malígneho charakteru. Najmä malígne formy sprevádzajú interkostálne neuralgie, parézy nervov, prípadne syndróm hornej dutej žily. Pri Ewingovom sarkóme, čo je najčastejší tumor hrudnej steny u detí, môže byť prítomná horúčka. Vyšetrovacie metódy Základom býva klinické vyšetrenie pacienta, kde je niekedy už na pohľad pri veľkých nádoroch vidieť deformitu hrudnej steny a nádorovú masu. Palpačne možno vyhmatať nádorovú rezistenciu, posúdiť jej veľkosť, bolestivosť, konzistenciu a pohyblivosť voči okoliu. Zo zobrazovacích metód dominuje počítačová tomografia. Niektoré zmeny v kostiach a mäkkých tkanivách sa lepšie zobrazia na magnetickej rezonancii (obr. 13). Zmeny na skelete hrudníka, osteolýzy, prípadne defekty kosti sa primárne zobrazia na RTG hrudníka. K histologizácii nádoru možno použiť priamu otvorenú biopsiu alebo punkciu tenkou ihlou (možno zrealizovať aj pod USG a CT kontrolou).  Obr. 13 MR vyšetrenie tumoru hrudnej steny vľavo (Zdroj: archív autora) Liečba Základom liečby je chirurgická resekcia, a podľa histologického charakteru nádoru ďalšia onkologická liečba (chemoterapia, rádioterapia). Pri primárnych nádoroch hrudnej steny musí byť resekcia zrealizovaná s bezpečnostným lemom 4 cm do zdravého tkaniva, zvyčajne jedno rebro nad a jedno pod nádorom. Ak ide o sekundárny nádor prípadne nádor s nízkym stupňom malignity, postačuje 2 cm línia zdravého okolitého tkaniva. Následne po resekcii je nutná rekonštrukcia hrudnej steny. Rekonštrukciu skeletu si vyžadujú zvyčajne defekty nad 5 cm. Ale ani väčší defekt pokiaľ ho kryje lopatka nie je nutné rekonštruovať. Na rekonštrukciu sa zvyčajne používajú protetické sieťky, ktoré je potrebné prišiť do okolia defektu pod napätím, aby vytvorili dostatočne pevnú stenu. Rekonštrukcia mäkkých tkanív si môže vyžadovať transpozície samostatných svalových lalokov na cievnych stopkách prípadne pri nedostatku pôvodnej kože aj lalokov s kožou. Okrem kozmetického hľadiska je potrebné zohľadniť aj funkčné hľadisko rekonštrukcie.  |