ZÁPALOVÉ OCHORENIA
HRUDNEJ STENY
Charakteristika a etiopatogenéza Zápalom môžu byť postihnuté všetky vrstvy hrudnej steny:
Medzi
patogény
spôsobujúce infekciu
hrudnej steny patria stafylokoky, streptokoky, E.coli, pseudomonády,
častokrát sú to nozokomiálne kmene. Niekedy ide o nešpecifickú infekciu
ako tuberkulóza a aktinomykóza. Ohrození sú oslabení a
imunokompromitovaní pacienti. Veľmi často ide o pooperačnú komplikáciu
po torakotómii a sternotómii. Veľkým problémom a komplikáciou je
prípadné šírenie infekcie z hrudnej steny do pleurálnej dutiny alebo do
mediastína.
Klinický nález Infekcia hrudnej steny sa prejavuje celkovými príznakmi zápalu, teplotami, lokálnym nálezom začervenania (flegmóny), bolestivosti, opuchu, prípadne fluktuácie v mieste hmatnej rezistencie. Pri hlbokých zápaloch môžu byť lokálne príznaky nevýznamné, dominujú celkové príznaky. Vyšetrovacie metódy Diagnostika je založená na klinickom náleze a na zobrazovacích vyšetreniach, najmä ultrasonografii a CT vyšetrení. V laboratórnych vyšetreniach sledujeme zápalové parametre. Liečba Liečba je takmer vždy chirurgická, v prípade karbunkulu, furunkulu, abscesov sa realizuje incízia a evakuácia hnisu, drenáž. Pri anaeróbnych infekciách je nevyhnutná dokonalá excízia nekrotického tkaniva. Cielená antibiotická liečba pomáha v zvládnutí infekcie, pričom je dôležité antibiotiká upravovať podľa citlivosti (počas liečby pravidelne odoberať stery z rany na kultiváciu a citlivosť). Pri osteomyelitíde sterna po sternotómii býva liečba zložitejšia, spočíva v odstránení nekrotického kostného tkaniva, preplachovej drenáži, alebo je výhodné použiť vákuovú terapiu (VAC vacuum closed therapy). Po vyčistení defektu je často potrebná rekonštrukcia defektu svalovou plastikou.  |