SYNDRÓM HORNEJ
HRUDNEJ APERTÚRY
Incidencia a etiopatogenéza
Syndróm hornej hrudnej apretúry alebo thoracic outlet syndróm (TOS)
sa vyskytuje častejšie u žien v mladom a strednom veku. Vzniká v
dôsledku útlaku subklaviálnych ciev a brachiálneho plexu. Príčiny útlaku môžu
byť rôznorodé:
Syndróm sa prejavuje neurologickými a cievnymi príznakmi:
Diagnostika nie je jednoduchá, kostné zmeny a abnormality je možné vidieť na RTG, CT a magnetickej rezonancii. Klinickými testami sledujeme oslabenie až vymiznutie pulzácie na a. radialis pri rôznych manévroch. Robí sa skalenový test (nádych, extenzia krku a otočenie hlavy na stranu), kostoklavikulárny test (ramená dozadu a dolu), hyperabdukčný test (hyperabdukcia paže do 180 stupňov). Najväčší význam má elektromyografické vyšetrenie, pri ktorom sa sleduje rýchlosť prenosu potenciálov ulnárnym nervom. Prínosná je tiež arteriografia a venografia. Liečba Liečba môže byť iniciálne konzervatívna, založená na rehabilitácii, fyzioterapii, aplikovaní vazodilatancií a sympatikolytík. V prípade jej neúspechu, a pri dokázanom krčnom rebre a iných abnormalitách skeletu je indikovaná chirurgická liečba. V súčasnosti je preferovaná resekcia prvého rebra transaxilárnym prístupom, ktorá vyrieši väčšinu syndrómov hornej hrudnej apertúry. |