Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Manažment perioperačnej starostlivosti v cievnej chirurgii

OŠETROVANIE PACIENTA S CENTRÁLNYM VENÓZNYM KATÉTROM (CVK)

     Centrálny venózny vstup (ďalej CVV) predstavuje zaistenie vstupu do centrálneho venózneho riečiska pomocou chirurgického výkonu cestou vena subclavia, vena jugularis alebo vena femoralis, eventuálne aj cestou vena brachialis, umbilicalis, basilica. CVV umožňujú zaistiť pacientovi takú liečbu, ktorá by väčšinou nemohla byť do periférnych žíl aplikovaná, pretože lieky a roztoky podávané do centrálnych venóznych katétrov (ďalej CVK) sú často koncentrované alebo podávané vo veľkých objemoch. V periférnych žilách by mohli spôsobiť ruptúry a iritačné flebitídy. Na druhej strane sú kladené väčšie nároky na starostlivosť s rizikom závažnejších komplikácií.

     Existuje veľa rozdielnych typov, variant a špeciálnych úprav CVV. K základným typom patria nasledovné:
  • Štandardné centrálne venózne katétre, sú najviac využívané pre centrálne venózne vstupy. Bývajú vyrobené z polyuretánu a majú jeden alebo viac lúmenov. Slúžia na krátkodobé využitie (dni, týždne).
  • Tunelizované centrálne venózne katétre sú vyrábané zo silikónu a upravené pre zavádzanie cez podkožný tunel. Manžeta okolo kanyly zamedzuje prístup infekcie pozdĺž miesta zavedenia. Predpokladaná doba využívania katétra je niekoľko mesiacov.
  • Dialyzačné katétre sú špeciálne dvoj lúmenové katétre, ktoré umožňujú zaistiť vysoký prietok krvi. Využívajú sa pre potreby dialýzy, plazmaferézy.
  • Totálne implantované systémy, porty, ide o komôrku z titanovej ocele alebo plastu, ktorá sa celá uloží do podkožia v podkľúčnej oblasti a izoluje sa tak od vonkajšieho prostredia. Z komôrky portu vystupuje katéter zavedený do vena subclavia. Port sa zavádza pre niekoľko mesačné až niekoľko ročné používanie.
     Kanylácie centrálneho žilového systému so zavedením centrálneho žilového katétra môžu byť plánované - elektívne v rámci štandardnej liečebnej starostlivosti, napr. pri dlhodobej paranterálnej výžive, pri zlom periférnom žilovom prístupe, pri podávaní cytostatík a chemoterapie, alebo urgentné, v naliehavých klinických situáciách neodkladnej zdravotnej starostlivosti, kedy  často nedosiahneme optimálne podmienky na kanyláciu.
     Typickým miestom zavedenia CVK je cez vena jugularis interna a vena subclavia, do vena cava superior, ale tiež do veny femoralis, veny brachialis, umbilicalis, basilica. Pred definitívnym určením miesta zavedenia katétra je potrebné zvážiť niekoľko špecifických faktorov. Patria k nim anatomické deformity, hemoragická diatéza, riziko mechanických komplikácií a možné riziko infekcie.