Manažment perioperačnej starostlivosti
v cievnej chirurgii
|
OŠETROVANIE PACIENTA
S CENTRÁLNYM VENÓZNYM KATÉTROM (CVK)
Centrálny venózny vstup (ďalej CVV) predstavuje zaistenie
vstupu do centrálneho venózneho riečiska pomocou chirurgického výkonu
cestou vena subclavia, vena jugularis alebo vena femoralis, eventuálne
aj cestou vena brachialis, umbilicalis, basilica. CVV umožňujú zaistiť
pacientovi takú liečbu, ktorá by väčšinou nemohla byť do periférnych
žíl aplikovaná, pretože lieky a roztoky podávané do centrálnych venóznych katétrov (ďalej
CVK) sú často koncentrované alebo podávané vo veľkých objemoch. V
periférnych žilách by mohli spôsobiť ruptúry a iritačné flebitídy. Na
druhej strane sú kladené väčšie nároky na starostlivosť s rizikom
závažnejších komplikácií.
Existuje veľa rozdielnych
typov, variant a špeciálnych úprav CVV. K základným typom patria
nasledovné:
- Štandardné
centrálne venózne katétre, sú najviac využívané pre
centrálne venózne vstupy. Bývajú vyrobené z polyuretánu a majú jeden
alebo viac lúmenov. Slúžia na krátkodobé využitie (dni, týždne).
- Tunelizované
centrálne venózne katétre sú vyrábané zo silikónu a
upravené pre zavádzanie cez podkožný tunel. Manžeta okolo kanyly
zamedzuje prístup infekcie pozdĺž miesta zavedenia. Predpokladaná doba
využívania katétra je niekoľko mesiacov.
- Dialyzačné
katétre sú špeciálne dvoj lúmenové katétre, ktoré umožňujú
zaistiť vysoký prietok krvi. Využívajú sa pre potreby dialýzy,
plazmaferézy.
- Totálne
implantované systémy, porty, ide o komôrku z titanovej
ocele alebo plastu, ktorá sa celá uloží do podkožia v podkľúčnej
oblasti a izoluje sa tak od vonkajšieho prostredia. Z komôrky portu
vystupuje katéter zavedený do vena subclavia. Port sa zavádza pre
niekoľko mesačné až niekoľko ročné používanie.
Kanylácie
centrálneho žilového systému so zavedením centrálneho žilového katétra
môžu byť plánované -
elektívne v rámci štandardnej liečebnej starostlivosti,
napr. pri dlhodobej paranterálnej výžive, pri zlom periférnom žilovom
prístupe, pri podávaní cytostatík a chemoterapie, alebo urgentné, v
naliehavých klinických situáciách neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, kedy často nedosiahneme optimálne podmienky
na kanyláciu.
Typickým miestom zavedenia CVK
je cez vena jugularis interna a vena subclavia, do vena cava superior,
ale tiež do veny femoralis, veny brachialis, umbilicalis, basilica.
Pred definitívnym určením miesta zavedenia katétra je potrebné zvážiť
niekoľko špecifických faktorov. Patria k nim anatomické deformity,
hemoragická diatéza, riziko mechanických komplikácií a možné riziko
infekcie.
|