OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O CENTRÁLNY VENÓZNY VSTUP
Starostlivosť o CVV a CVK spadá do kompetencie sestry. Pri starostlivosti je vždy nutné dodržiavať zásady asepsy. Preväz miesta vpichu sa realizuje každý deň v rámci hygienickej starostlivosti. Dyer (1996) uvádza základné prvky ošetrovania, ktoré sú dôležitou súčasťou starostlivosti o CVV a CVK, a ktoré znižujú riziko vzniku komplikácií. Sú to typ obväzového materiálu, príprava kože, interval medzi jednotlivými preväzmi, aseptická technika, používanie antimikrobiálnej masti, umývanie rúk a odborná spôsobilosť sestry. Obväzový materiál Ideálny obväz je zložený z materiálu, ktorý má nasledovné atribúty: je bezpečný a komfortný pre pacienta, je ľahko aplikovateľný a odstrániteľný, nepriepustný, umožňuje vizuálne monitorovanie, je impregnovaný a poskytuje ochranu proti infekcii. Taktiež je lacný a ľahko dostupný. Žiaľ ideálny obväz nie je ešte vyvinutý. K obväzovým materiálom, ktoré sa používajú patrí klasický obväz pozostávajúci zo sterilnej gázy, ktorá sa zabezpečuje leukoplastom a transparentný, semipermiabilný obväz (obr. 17). Pokiaľ je miesto vpichu prekryté semipermiabilnou fóliou je možné preväz realizovať jedenkrát za 3-5 dní, pokiaľ nedošlo k poškodeniu fólie (Kapounová, 2007, s. 76-77). Bezprostredne po kanylácii sa odporúča klasické sterilné krytie, pretože miesto vpichu často presakuje. Každý z uvedených obväzov má svoje výhody aj nevýhody. Klasické sterilné krytie je cenovo výhodné a ľahko prilieha ku koži. Vyžaduje si však častú výmenu v dôsledku každodenného vizuálneho monitorovania miesta vpichu. Ľahko sa kontaminuje sekrétmi, hnisom a vlhkosťou. Čím spôsobuje pacientovi diskomfort. Výhodou transparentného obväzu je, že umožňuje kontinuálne vizuálne monitorovanie miesta vpichu, je komfortný pre pacienta. Intervaly medzi výmenou sú dlhšie ako pri klasickom obväze (Dyer, 1996, s. 25). Zaujímavosťou týchto obväzov je zadržiavanie vlhkosti vyskytujúcej sa na spodnej časti obväzu. Vlhkosť môže viesť k zvýšenej kolonizácií v mieste vstupu a zvýšenému riziku katétrovej infekcie (Halfman, 2002, s. 39). Z toho dôvodu je dôležité, aby sestra vedela správne používať tento typ obväzu. Nevýhodou je aj vyššia cena oproti klasickému obväzu (Dyer, 1996, s. 25).  Obr. 17 Obväzový materiál - transparentný obväz Postup pri ošetrovaní centrálneho venózneho vstupu Podľa štandardu MZ SR, sestra pred ošetrením vysvetlí pacientovi spôsob ošetrenia. Pripraví si potrebné pomôcky, umyje a dezinfikuje si ruky, uloží pacienta do vodorovnej polohy. Navlečie si jednorazové rukavice a odstráni krytie. Trikrát dezinfikuje miesto vpichu centrálneho venózneho katétra smerom od stredu do strán a prekryjeme sterilnými štvorcami alebo semipermiabilnou fóliou. Odporúčané sú antibakteriálne filtre, infúzne súpravy resp. spojkové ventily proti spätnému toku krvi (napr. Clave systém). Tieto zamedzujú spätnému toku krvi do CVK pri výmene infúznych hadičiek, alebo pri podávaní liekov (Metodický pokyn SSAIM, 2006). Manipulácia s centrálnym venóznym katétrom Pri manipulácií s CVK pracuje sestra asepticky. Pred odpojením infúznej súpravy, alebo aplikácií liekov vždy dezinfikuje vstup dezinfekčným roztokom. Pri výmene alebo rozpájaní infúznych súprav treba pacienta uložiť do vodorovnej polohy a uzavrieť konce CVK tak, aby sa zabránilo vzniku vzduchovej embólie. Výmena infúzneho setu sa realizuje 1-krát za 24 h podľa štandardu oddelenia, trojcestných kohútikov a spojovacích hadičiek 1-krát za 24 h. Niektoré druhy tekutých biologických materiálov, napr. krv, krvné produkty a lipidové emulzie sú v porovnaní s inými parenterálne podávanými tekutinami vhodnejším prostredím pre mikrobiálny rast následkom toho vzniká potreba výmeny infúznych súprav hneď po ich aplikácií. Po aplikácií intravenózneho lieku alebo krvných produktov sa podá do CVK Fyziologický roztok 10 ml na prepláchnutie lúmenu CVK. Do neobsadených lúmenov sa aplikuje antikoloagulačná zátka a uzavrie sa sterilným uzáverom (Ošetrovateľský štandard č. 49, MZ SR, 2004, s. 20-24). Infúzne roztoky aplikované do CVK sa pripravujú na čistej, dezinfikovanej ploche. Pred prípravou infúznych roztokov je nutná dezinfekcia rúk. Vždy je treba zachovať zásady asepsy. Príprava liekov, ktoré sú ordinované do infúznych roztokov, musí byť prevedená tesne pred riedením infúzie. Lieky sú pripravované z originálnych balení s príbalovým letákom. Najskôr je treba aplikovať liek, potom elektrolyty a nakoniec lipidové emulzie, aby bolo možné po celu dobu prípravy infúzie rozoznať možnú interakciu liekov. Všetky infúzne roztoky musia byť označené menom pacienta a zložením infúzie (Kapounová, 2007, s. 78). Centrálny venózny tlak Centrálny venózny tlak predstavuje tlak vyvíjaný na stenu hornej dutej žily pri jej ústi do pravej predsiene počas žilového návratu. Meranie centrálneho venózneho tlaku sa realizuje v rámci predoperačnej prípravy, pooperačnej starostlivosti a intenzívnej starostlivosti za účelom diagnostiky zmien v objeme cirkulujúcich tekutín a problémov na jednotlivých telesných systémov, ktoré tieto zmeny ovplyvňujú. V praxi sa používa meranie pomocou vodného stĺpca, výška hladiny roztoku v stĺpcovom meradle (cmH20) zodpovedá tlaku v pravej predsieni. Pri meraní centrálneho venózneho tlaku leží pacient vo vodorovnej polohe, bez vankúša pod hlavou. Na infúzny stojan sa pripevní sterilný set na meranie CVT (obr.18). Číslo „0“na stupnici sa umiestni do úrovne pravej predsiene srdca (2/3 výšky hrudníka - v strednej axilárnej čiare) a set sa fixuje náplasťou na infúzny stojan. Spojovacia hadička setu sa naplní Fyzilogickým roztokom (ďalej FR 1/1). Pomocou striekačky s FR1/1 sa naplní kalibrovaná hadička. Ďalej treba skontrolovať priechodnosť centrálneho venózneho katétra a napojiť spojovaciu hadičku setu na CVK. Po otočení kohútika sledovať klesajúcu hladinu v kalibrovanej hadičke až do ustálenia hladiny. Po ustálení, hladina mierne kolíše, vyzvať pacienta, aby sa pokúsil trikrát zakašľať, po zmenách hladiny pri kašli sa hladina pomerne ustáli.Hladina CVT sa pohybuje synchrónne s ventiláciou pacienta. Hodnota sa odpočítava na konci expíria pacienta. Po skončení merania obnoviť aplikáciu infúzie (Kapounová, 2007, s. 37). Norma CVT sa pohybuje od 5 do 12 cmH20.  Obr. 18 Set na meranie CVT  |