OŠETROVATEĽSKÁ
STAROSTLIVOSŤ O
PACIENTA S INTRAKRANIÁLNOU HYPERTENZIOU A MONITORING ICP
Lebková dutina je pevná schránka fixného objemu (len s istou rezervou v spinálnom subarachnoidálnom priestore), v ktorej sa nachádzajú tri nestlačiteľné zložky: mozgové tkanivo (cca 1400 g), krv (cca 75 ml) a mozgovomiechový mok – likvor (cca 75 ml). Celkový objem vnútrolebkového (intrakraniálneho) priestoru sa u človeka odhaduje na 1700 – 1900 ml a za fyziologických podmienok zostáva zastúpenie jeho troch komponentov relatívne konštantné. Súhrnom tlakov týchto zložiek je tvorený vnútrolebečný - intrakraniálny tlak (angl. intracranial pressure - ICP) (Smeltzer et al., 2007, s. 1856). Za uspokojivú sa považuje hodnota ICP do 15 mmHg. Vyššia hodnota ICP si vyžaduje adekvátnu intervenciu (Jankura, Tkáčová, 2002, s. 28). Pri drobných zmenách intrakraniálneho objemu či podielu niektorej z jeho zložiek sa v organizme prirodzene aktivujú kompenzačné mechanizmy, ktoré pomáhajú udržiavať normálny intrakraniálny tlak. K týmto prirodzeným mechanizmom patrí napr. zvýšená resorbcia likvoru, presun likvoru z komorového systému do subarachnoidálnych priestorov mozgu a do durálneho vaku miechy (hlavný kompenzačný mechanizmus), či čiastočný presun venóznej krvi z mozgu do jugulárnych žíl (Adams, Harold, 1999, s. 283; Šteňo, 2002, s. 303). Prítomnosť patologického procesu v intrakrániu (tumor, absces, hematóm, poruchy prúdenia likvoru v zmysle nadmernej produkcie, resp. zníženej absorbcie a pod.) kompenzačné mechanizmy značne obmedzuje. Pri zvýšenom objeme jednej alebo viacerých vnútrolebkových zložiek a nemožnosti kompenzačného zmenšenia zostávajúceho podielu sa intrakraniálny tlak začne zvyšovať a pacient je ohrozený závažným neurologickým poškodením. Vývoj neurologického postihnutia má viacero etáp. So zvýšením intrakraniálneho tlaku sa znižuje prietok krvi mozgom a klesá mozgový perfúzny tlak. Ischémia a hypoxia buniek vyvoláva vazodilatáciu, ktorá zvýši prekrvenie mozgu, ktoré následne ešte viac zvýši intrakraniálny tlak. Následkom týchto procesov vzniká ďalšia kompresia mozgového tkaniva a ciev, čo má za následok pokles prietoku krvi mozgom. Vplyvom neustáleho zvyšovania intrakraniálneho tlaku sa mozgové tkanivo začína presúvať z miesta vyššieho tlaku do miest s nižším tlakom (tzv. mass effect) a vzniká tzv. herniácia mozgu. V závislosti od anatomickej lokalizácie presunov mozgového tkaniva vznikajú viaceré herniačné syndrómy. Najzávažnejšia je herniácia mozgového tkaniva do foramen magnum a útlak mozgového kmeňa pri temporálnom kónuse, čo má pre pacienta fatálne následky (Adams, Harold, 1999, s. 282 – 283; Kuchar, Procházka, 2002, s. 292). Intrakraniálna hypertenzia je potenciálnym alebo aktuálnym stavom sprevádzajúcim široký záber medicínskych diagnóz v neurochirurgii. Jej prípadný vznik je v úzkom súvise s prítomnosťou akejkoľvek patológie v intrakrániu, či už sa jedná o prítomnosť rôznych trojrozmerných lézií (hematóm, absces, tumor), mozgového edému, či stavmi spojenými s poruchami prúdenia likvoru. Medicínska a ošetrovateľská starostlivosť má za hlavný cieľ predísť sekundárnemu poškodeniu mozgu. Starostlivosť zahŕňa najmä včasnú diagnostiku a adekvátne riešenie príčin intrakraniálnej hypertenzie, elimináciu faktorov zvyšujúcich intrakraniálny tlak, dôsledný monitoring pacienta vrátane monitoringu hodnôt intrakraniálneho tlaku, podporu všetkých telesných systémov a prevenciu komplikácií, ktorých riziko vznik je u takto postihnutých pacientov veľmi vysoké (Hickey, 2009, s. 287). Klener a Šoula (2009, s. 26) uvádzajú, že neurochirurgické možnosti ovplyvnenia intrakraniálnej hypertenzie vychádzajú z konceptu primárneho a sekundárneho mozgového poškodenia. Primárny inzult nie je možné ovplyvniť, preto neurochirurgické aj ostatné modality liečby smerujú k minimalizácii sekundárneho mozgového poškodenia. Neurochirurgické možnosti liečby intrakraniálnej hypertenzie autori rozdeľujú do troch skupín:
Ošetrovateľské posúdenie V rámci posúdenia pacienta s intrakraniálnou hypertenziou sa zameriavame na nasledovné príznaky (Arbour, 2004, s. 20):
Oblasti ošetrovateľskej
starostlivosti o
pacienta s intrakraniálnou
hypertenziou
Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s intrakraniálnou hypertenziou, resp. o pacienta, u ktorého jej vznik hrozí, je veľmi náročná a od sestry vyžaduje adekvátne vedomosti, kritické myslenie a úzku spoluprácu s ďalšími členmi zdravotníckeho tímu. Nestačí len izolované plnenie ordinácií lekára. Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť predpokladá pohotové sledovanie stavu pacienta zamerané najmä na včasné zistenie príznakov, ktoré by mohli byť v priamej súvislosti s prípadným zhoršením stavu pacienta. Tieto zmeny sú často krát nenápadné, neprebiehajú „dramaticky“, a možno ich ľahko prehliadnuť (napr. zmeny v úrovni vedomia). Oblasti, na ktoré sa ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s intrakraniálnou hypertenziou prioritne zameriava, sú nasledovné:
|