MONITORING
INTRAKRANIÁLNEHO TLAKU
Intrakraniálna hypertenzia môže viesť k nezvratnému poškodeniu mozgu až s fatálnymi následkami. V závažných prípadoch tento stav vyžaduje včasný monitoring intrakraniálneho tlaku, ktorý spolu s ďalšími medicínskymi a ošetrovateľskými intervenciami vedie k optimálnemu riadeniu hemodynamiky a udržaniu dostatočnej mozgovej perfúzie. Meranie je možné vykonávať viacerými spôsobmi. Každá z metód má svoje výhody, nevýhody a špecifiká. Metódy monitoringu intrakraniálneho tlaku
Intraventrikulárny katéter zavádza neurochirurg do jednej z bočných mozgových komôr, najčastejšie na nedominantnej hemisfére. Výhodou tohto spôsobu merania je spoľahlivosť, ľahká kalibrácia a rekalibrácia systému a možnosť drenáže likvoru. Zavedenie ventrikulárneho katétra umožňuje okrem merania intrakraniálneho tlaku aj prípadné drénovanie krvi z mozgových komôr, podávanie liečiv intraventrikulárne, ako aj podanie kontrastnej látky do mozgovej komory za účelom ventrikulografie. Najčastejšou komplikáciou sprevádzajúcou zavedenie intraventrikulárneho katétra je infekcia, ventrikulitída, kolaps mozgovej komory a oklúzia katétra krvou alebo mozgovým tkanivom (Smeltzer et al. 2007, s. 1858). Vzhľadom na vysoké riziko infekcie pri využívaní ventrikulárnych snímačov je absolútnou samozrejmosťou dodržiavanie aseptických postupov jednak pri samotnom zavádzaní, a jednak pri akejkoľvek manipulácii s katétrom. Dôležité je včasné rozpoznanie prípadnej infekcie, resp. iných komplikácií. S dĺžkou zavedenia snímača riziko vzniku uvedených komplikácií stúpa, preto by mal byť ventrikulárny snímač zavedený maximálne 7 dní (Jankura, Tkáčová, 2002, s. 29). Subarachnoidálna metóda Subarachnoidálna metóda monitoringu hodnôt intrakraniálneho tlaku spočíva v zavedení tzv. subarachnoidálnej skrutky cez kalvu a tvrdú mozgovú plenu až do subarachnoidálneho priestoru. Skrutka je napojená na tlakový prevodník a výstupové dáta sú zaznamenávané na osciloskope. Táto metóda je rovnako spoľahlivá ako zavedenie intraventrikulárneho katétra, výhodou je menší výskyt komplikácií (Smeltzer et al. 2007, s. 1858). Zavedenie snímača do subdurálneho, resp. epidurálneho priestoru Monitoring ICP spočíva v zavedení miniatúrneho senzora cez malý návrt v lebke medzi tvrdú plenu a kalvu, resp. pod tvrdú plenu. Táto monitorovacia technika nevyžaduje umiestnenie snímača priamo do mozgového tkaniva, čo je z hľadiska menšieho rizika infekcie výhodou. Metóda však má viacero nevýhod (napr. nemožnosť drénovania likvoru, limitovaná kvalita grafického záznamu hodnôt intrakraniálneho tlaku), čo využívanie tejto metódy v praxi značne redukuje (Arbour, 2004, s. 30). Intraparenchýmová metóda Podstatou intraparenchýmovej metódy merania intrakraniálneho tlaku je využívanie miniatúrnych senzorov priamo v mozgovom parenchýme. Umožňuje meranie aj ďalších metabolických hodnôt v mozgovom tkanive. Výhodou použitia tejto techniky je presnosť nameraných hodnôt aj napriek zmenám polohy hlavy, čo umožňuje optimálne meranie tlaku aj napr. počas transportu pacienta. Nevýhodou je nemožnosť drenáže likvoru, a tiež ľahké poškodenie krehkých optických vlákien, ktoré umožňujú snímanie tlaku (Arbour, 2004, s. 30).  |