UDRŽIAVANIE EUVOLÉMIE
A ADEKVÁTNEJ BILANCIE TEKUTÍN
Vzhľadom k tomu, že častou príčinou zvýšeného intrakraniálneho tlaku je edém mozgu, môže lekár ordinovať podanie osmotických diuretík. Ich účinkom dochádza k odvodneniu interstícia mozgu a tým k zníženiu intrakraniálneho tlaku. V tomto prípade je liekom voľby hyperosmotický roztok manitol, ktorý intrakraniálny tlak znižuje pomerne rýchlo. Vrchol účinku sa spravidla dostavuje do 15 minút po podaní a doba účinku trvá približne 2 – 6 hodín. Podanie infúzie manitolu by malo trvať cca 15 – 30 minút. Okrem podania osmotických diuretík je s cieľom znížiť edém mozgu dôležitá aj adekvátna bilancia tekutín – vyrovnaná až mierne pozitívna. Je dôležité mať na pamäti, že reštrikcia tekutín so súčasným podaním manitolu a ďalších liekov môže zapríčiniť závažnú dehydratáciu a elektrolytovú nerovnováhu. Manitol spôsobuje presun tekutín z intracelulárneho kompartmentu do intravaskulárneho priestoru, preto môže jeho podávanie viesť až k srdcovému zlyhaniu a pľúcnemu edému. Z uvedených dôvodov je preto nevyhnutné prísne sledovanie bilancie tekutín (hodinová diuréza), vitálnych funkcií, hladiny sérových elektrolytov a osmolality séra a klinických príznakov dehydratácie (Adams, Harold, 1999, s. 284 – 285; Smeltzer et. al. 2007, 1864). Prísne sledovanie bilancie tekutín a udržiavanie euvolémie má význam aj vzhľadom na možné komplikácie intrakraniálnej hypertenzie, ku ktorým patria poruchy bilancie vody a sodíka bez zjavného pridruženého ochorenia iných vnútorných orgánov. K týmto poruchám dochádza následkom centrálne podmienenej dysregulácie vylučovania vody a sodíka obličkami s rozvojom hypoosmolárnej hyponatrémie. Najčastejšími príčinami tejto poruchy je syndróm mozgovo podmienenej straty soli (cerebral salt wasting syndrome - CSWS) a syndróm neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion - SIADH). Pre prítomnosť CSWS svedčí negatívna bilancia solí, hypovolémia a dobrá terapeutická odpoveď na doplnenie chýbajúcich tekutín a solí, naproti tomu pacienti so SIADH sú hyper- alebo euvolemickí a v terapii je na prvom mieste reštrikcia príjmu tekutín (Gurčík, 2014, s. 146). Ďalšou možnou komplikáciou je rozvoj diabetes insipidus, čo súvisí so zníženým vylučovaním antidiuretického hormónu. Prejavuje sa excesívnym močovým výdajom (polyúria), nízkou špecifickou hmotnosťou moču, zníženou osmolalitou moču, zvýšenou osmolalitou séra a hypernatrémiou. Liečba spočíva v podávaní antidiuretického hormónu a adekvátnom hradení tekutín (John, Day, 2012, s. 3-4).  |