OŠETROVATEĽSKÁ
STAROSTLIVOSŤ O
PACIENTA S KRANIOCEREBRÁLNYM PORANENÍM
Kraniocerebrálne poranenia predstavujú v súčasnosti významný a zároveň závažný medicínsky, spoločenský a ekonomický problém. Pojem zahŕňa široké spektrum stavov, počnúc poraneniami mäkkých pokrývok hlavy, fraktúrami lebky až po viac, či menej závažné poranenia mozgu. Pre poranenia mäkkých pokrývok lebky býva typické silné krvácanie z dobre prekrveného skalpu, častá je tvorba hematómov. Fraktúry lebky delíme na zlomeniny lebkovej klenby a zlomeniny lebkovej spodiny. Fraktúry môžu byť lineárne, diastatické, vpáčené, či trieštivé. Fraktúry lebečnej spodiny sú väčšinou súčasťou komplikovaných úrazov. Vznikajú ako dôsledok prenesenia úrazovej sily na štruktúry lebečnej bázy. Pri týchto typoch zlomenín sa typicky vyskytuje okuliarový hematóm alebo retroaurikulárny hematóm a ušná alebo nosná likvorea. Poranenia mozgu vzniknuté v momente úrazu sa nazývajú primárne poranenia a podľa lokalizácie a závažnosti ich delíme na komóciu mozgu, kontúziu a laceráciu mozgu a difúzne axonálne poranenie. Stav poškodenia vzniknutý v momente úrazu môže byť komplikovaný zmenami vyvíjajúcimi sa následne po úraze. Medzi tieto komplikácie patrí vnútrolebkové krvácanie, edém mozgu, hypoxia a ischémia. Cieľom liečby je zabrániť pokračovaniu sekundárnych poškodení mozgu (Tichý, 2011, s. 305 – 308). Epidurálny hematóm je krvácanie do epidurálneho priestoru medzi lebku a tvrdú plenu (dura mater), pri ktorom krváca niektorá z meningeálnych artérií, najčastejšie v 90 % arteria meningea media (Adams, Harold, 1999, s. 254). Najčastejšie sa vyskytuje v temporálnej oblasti a priľahlých častiach. Pre klinický priebeh je typické, že pacient bezprostredne po úraze upadne do bezvedomia, z ktorého sa preberie, avšak po niekoľkých hodinách znova upadá do bezvedomia, ktorému predchádza cefalea, nauzea, pocit ospalosti a vracanie. Obdobie medzi dvoma stavmi bezvedomia sa nazýva lucídny interval. Ďalšími príznakmi je rozvoj anizokórie a zhoršujúca sa hemiparéza obvykle na kontralaterálnej strane končatín (Tichý, 2011, s. 308). Subdurálny hematóm je krvácanie medzi tvrdú plenu a pavúčnicu (arachnoideu). Podľa klinického priebehu rozdeľujeme subdurálny hematóm na akútny a chronický. Akútny subdurálny hematóm vzniká po ťažkých úrazoch hlavy spojených s mozgovou komóciou a kontúziou. Klinický obraz charakterizuje rôzny stupeň poruchy vedomia, ktorá vzniká hneď po úraze. Okamžité bezvedomie vzniká po ťažkých úrazoch. Pri ľahších úrazoch môže byť typickým príznakom tzv. latentná doba, obdobie bez príznakov, ktoré býva rozlične dlhé (4 - 12 hodín). Okrem zhoršujúceho sa vedomia, anizokórie a hemiparézy môžu byť prítomné epileptické prejavy v lokalizovanej alebo generalizovanej forme. Chronický subdurálny hematóm často postihuje osoby s atrofiou mozgu (starší ľudia, etylici, osoby s poruchou krvnej zrážanlivosti). Symptomatológia chronického subdurálneho hematómu je necharakteristická. Okrem bolesti hlavy sa zjavujú psychické zmeny bradypsychického charakteru. Poruchy pohyblivosti nebývajú výrazné, hemiparéza môže byť zriedkavo aj homolaterálna. Intracerebrálny hematóm vzniká v dôsledku poranenia ciev vo vnútri mozgu, najčastejšie v čelovom a spánkovom laloku (Šteňo, 2002, s. 303). Oblasti ošetrovateľskej
starostlivosti o
pacienta s kraniocerebrálnym poranením
Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s kraniocerebrálnym poranením, je veľmi náročná, a od sestry vyžaduje pohotové sledovanie pacienta zamerané najmä na včasné zistenie príznakov, častokrát nenápadných, ktoré by mohli byť v priamej súvislosti s prípadným zhoršením stavu pacienta. Oblasti, na ktoré sa ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s kraniocerebrálnym poranením prioritne zameriava, sú nasledovné:
|