Najdôležitejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú proces rozhodovania o chirurgickej liečbe traumatických mozgových lézií sú neurologický stav pacienta, výsledky pomocných vyšetrovacích metód a rozsah extrakraniálneho poranenia. Urgentné operačné riešenie je indikované u pacientov so zhoršujúcim sa vedomím, zrenicovými abnormalitami a progresiou ďalšej neurologickej symptomatológie, ak vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou odhalí expanziu s pretlakom stredových štruktúr a hroziacu alebo prítomnú kompresiu mozgového kmeňa (Smrčka et al., 2001, s. 127). Perioperačná ošetrovateľská starostlivosť je spoločný názov pre ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú v predoperačnom, intraoperačnom a pooperačnom období. Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku ako jednej z možností liečby chirurgického ochorenia pacienta a končí sa transportom a prevzatím pacienta na operačnú sálu. Každý operačný zákrok predstavuje určitý zásah do celého organizmu. Zo somatického hľadiska je operácia spojená s určitou záťažou, nebezpečenstvom, rizikom pre každého pacienta, hovoríme o tzv. operačnom riziku, ktorého hlavná podstata je v riziku vzniku závažných intraoperačných a pooperačných komplikácií. Hlavnou náplňou ošetrovateľskej starostlivosti v predoperačnom období je prijatie, všeobecné a špeciálne predoperačné posúdenie a najmä príprava pacienta na operačný zákrok s cieľom vytvoriť podmienky pre optimálny intraoperačný a pooperačný priebeh u konkrétneho pacienta, čo zahŕňa:
Existuje niekoľko typov predoperačnej prípravy, ktoré sa navzájom prelínajú (všeobecná/špeciálna; fyzická/psychická/medikamentózna; celková/lokálna; dlhodobá/ krátkodobá/bezprostredná) (Lepiešová, 2003, s. 1-3). Je potrebné si uvedomiť, že operačné riešenia pri kraniocerebrálnych poraneniach sú často urgentnou záležitosťou, a tomu sa podriaďuje rozsah predoperačnej prípravy. Najdôležitejšie intervencie spočívajú v sledovaní a zaznamenávaní vitálnych funkcií, monitoringu srdcovej činnosti, realizácii odberov krvi na vyšetrenie krvného obrazu, hemokoagulačných parametrov, biochemického vyšetrenia krvi (glukóza, kreatinín, Na, K, Cl, AST, ALT), vyšetrenie krvnej skupiny a Rh faktora, vyšetrenie krvi na kompatibilitu a zaistenie transfúznych jednotiek. Samozrejmosťou je zavedenie venóznej linky a permanentného močového katétra. Podľa ordinácie lekára sestra podáva infúznu liečbu a ďalšie farmaká v rámci predoperačnej prípravy (antibiotiká, hemostatiká a pod.). Cieľom lokálnej predoperačnej prípravy je príprava telesného systému, orgánu, ktorý bude operovaný a príprava operačného poľa. Príprava operačného poľa je realizovaná ostrihaním vlasov a oholením hlavy. Vlasy sa pred operáciou strihajú buď kompletne alebo len v menšom rozsahu okolo rany. Je možné tiež vlasy dôkladne umyť a kožný rez viesť medzi rozčesanými vlasmi po riadnej dezinfekcii a prelepení fóliou. Holiť sa má bezprostredne pred operáciou, aby sa drobné ranky vzniknuté samotným holením neinfikovali. Pred vlastnou dezinfekciou kožu umyjeme tekutým mydlom (Náhlovský et. al., 2006, s. 8). Bezprostredná pooperačná starostlivosť predstavuje starostlivosť v prvej hodine (resp. niekoľkých hodinách) po operácii, kedy je jedinec ohrozený vážnymi komplikáciami vyplývajúcimi najmä z účinkov celkovej anestézie. Táto fáza starostlivosti, až do návratu obranných reflexov, spontánneho dýchania a stabilizácie krvného obehu, by mala byť zabezpečená ešte na operačnej sále alebo dospávacej izbe anestéziológom a anestéziologickou sestrou. Anestéziologická sestra ako aj sestra na pooperačnej izbe, jednotke intenzívnej starostlivosti, oddelení anestézie a intenzívnej medicíny, realizujú a zabezpečujú intervencie uvedené v závislosti od aktuálneho stavu pacienta. V tomto období je veľmi dôležité monitorovať celkový stav pacienta, viesť podrobnú dokumentáciu a zmeny konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Následná pooperačná starostlivosť sa pacientovi poskytuje na bežnej ošetrovacej jednotke po stabilizácii celkového zdravotného stavu. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti v tomto období je eliminovať riziko vzniku pooperačných komplikácií na minimum a podporiť návrat zdravotného stavu pacienta na optimálnu úroveň. Sestra v tomto období okrem realizácie ordinácií lekára a skríningových vyšetrení realizuje sesterské intervencie s cieľom uspokojenia potrieb pacienta (Lepiešová, 2003, s. 1 – 3). Pooperačná starostlivosť o pacienta po kraniotómii, resp. inom neurochirurgickom operačnom zákroku, pri ktorom sa neurochirurg dostáva do intrakrania je obzvlášť zameraná na detekciu včasných príznakov zvýšeného intrakraniálneho tlaku, hemodynamické monitorovanie, prevenciu pooperačných komplikácií a ich včasné zistenie (Adams, Harold, 1999, s. 145). Špecifiká pooperačnej starostlivosti Pooperačná ošetrovateľská starostlivosť začína prevzatím pacienta z operačnej sály. V spolupráci s ošetrujúcim lekárom sestra prevezme pacienta od anestéziológa a anestéziologickej sestry, ktorí stručne oboznámia lekára a sestru s intraoperačným priebehom a stavom pacienta. Dôležité sú informácie o obehovej stabilite/instabilite, dýchaní, krvných stratách a peroperačnej diuréze. Adams a Harold (1999, s. 145) uvádzajú nasledovné okruhy ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta po kraniotómii:
 Obr. 1 Redonov drén Sledovanie neurologického stavu je integrálnou súčasťou pooperačnej starostlivosti. Sestra v pravidelných intervaloch (každých 15 min až 1 h) kontroluje stav vedomia pacienta a každú zmenu hlási lekárovi. Zmena vedomia je najvčasnejšou známkou zvyšujúceho sa intrakraniálneho tlaku. Detekcia výskytu kŕčov a manažment starostlivosti pri kŕčových stavoch zahŕňa sledovanie výskytu kŕčov v krátkych intervaloch a podávanie antikonvulzív podľa ordinácie lekára (napr. valproát sodný, karbamazepím). V tejto súvislosti je potrebné myslieť na bezpečnosť pacienta a vhodnými prostriedkami zabrániť prípadnému zraneniu pacienta počas kŕčov. Zabezpečenie rovnováhy tekutín a starostlivosť o vyprázdňovanie. Sestra venuje pozornosť tráviacemu traktu, primeranej výžive a pravidelnej stolici. Je nežiaduce, aby u pacienta vznikla zápcha, nakoľko úsilné tlačenie na stolicu zvyšuje intrakraniálny tlak. Vhodné je preto podávanie farmák, ktoré zmäkčujú stolicu a uľahčujú jej vyprázdňovanie (laktulóza, glycerínovéčípky a i.). Ďalšie opatrenia spočívajú v starostlivosti o ranu (pravidelná kontrola, detekcia prípadného opuchu, začervenania, sekrécie), starostlivosti o kožu, preventívnych opatrení na zabránenie komplikácií z imobility pacienta (napr. dekubity) a pod. Po stabilizácii základných životných funkcií je dôležité začať s aktivizáciou a rehabilitáciou pacienta (Adams, Harold, 1999, s. 145). Užitočné odkazy: http://www.traumaticbraininjury.com/  |
|||||
