OŠETROVATEĽSKÉ INTERVENCIE PREDOPERAČNE
Cieľom predoperačnej prípravy je, aby pacienti nadobudli dostatočné vedomosti a potrebné spôsobilosti a zručnosti, ktoré budú aplikovať v rámci perioperačnej starostlivosti, najmä v pooperačnom období. Pacientom umožňujeme vyjadriť ich pocity, požiadavky a otázky v súvislosti s očakávanou operáciou. Opisujeme všeobecnú predoperačnú prípravu, jej priebeh, zásady a požiadavky na spoluprácu pacienta, ktoré z nej vyplývajú. Odôvodňujeme význam všetkých informácií poskytovaných v rámci predoperačného poučenia a edukácie, pričom ich načasovanie, formu a použité metódy individuálne prispôsobujeme konkrétnemu pacientovi, aj vzhľadom na možné neuropsychické prejavy ochorenia štítnej žľazy (napr. nervozita, neurolabilita alebo naopak spomalená psychomotorika). Pacientom je potrebné odôvodniť význam špeciálnych predoperačných vyšetrení (najmä v prípade viacerých naplánovaných vyšetrení pri výskyte veľkej strumy, retrosternálnej strumy resp. spôsobujúcej mechanický syndróm) a vysvetliť ich priebeh. V rámci špeciálnej psychickej prípravy informujeme pacientov o špecifikách starostlivosti v pooperačnom období, najmä o jeho priebehu, očakávaných príznakoch, resp. príznakoch potenciálnych komplikácií, ktoré pacienti majú poznať, aby mohli informovať ošetrovateľský personál v prípade ich výskytu: Pacientov informujeme, že po operácii štítnej žľazy môžu pociťovať bolesti hlavy v oblasti záhlavia a krčnej chrbtice, prípadne nauzeu, ktorá môže byť spojená s vracaním. Uvedené príznaky sa u niektorých pacientov vyskytujú následkom nadmerného záklonu hlavy v intraoperačnom období, keďže operácia prebieha v polohe pacienta na chrbte s podloženými lopatkami a záklonom hlavy (hyperextenzia v atlanto-okcipitálnom kĺbe). V tejto súvislosti u pacientov vyhľadávame výskyt vertebrogénnych ťažkostí v oblasti krčnej chrbtice, resp. posudzujeme úrazy alebo operácie krčnej chrbtice v minulosti. V prevencii vzniku perioperačného poškodenia sa následne u rizikových pacientov po úvode do anestézie hlava zakláňa len mierne alebo vôbec. Všetkých pacientov je v rámci predoperačnej prípravy vhodné viesť k realizácii aktívnych cvičení na rozsah pohybov v kĺboch so zameraním na oblasť krku (atlanto-okcipitálny kĺb).
Pacientov informujeme, že po operácii budú mať v oblasti krku pravdepodobne zavedené 1 - 2 podtlakové drény (Redonove drény), ktoré budú odvádzať krv z operovanej oblasti. Názory na zavedenie drénu pri operácii štítnej žľazy sú rôzne. Niektorí chirurgovia drenáž odmietajú z obavy pred zavlečením infekcie. Význam zavedenia drénu je v redukcii koagula v rane, zmenšení edému a včasnej možnosti diagnostiky krvácania po operácii. Zvyčajne sa používa Redonov drén, t.j. podtlakový drén, pričom pri obojstrannom výkone je možné obe lôžka po odstránení lalokov drénovať jedným spoločným drénom, alebo sa používajú dva samostatné drény. Na niektorých pracoviskách sa používa Penrose drén. Pacientov informujeme o príznakoch pooperačnej hypokalciémie, resp. pooperačnej hypoparatyreózy, ktoré sa prejavujú syndrómom zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti - tetaniou. Hypokalciémia sa môže rozvinúť ako prirodzený dôsledok operácie štítnej žľazy a vyskytuje sa až u 80 % pacientov, dokonca aj po jednostrannej lobektómii. Pooperačná hypoparatyreóza môže vzniknúť následkom poruchy funkcie prištítnych teliesok. Medzi klinické príznaky hypokalciémie i tetanie patria parestézie, t.j. pocity mravčania a tŕpnutia akrálnych častí tela (prsty rúk a nôh, nos, pery, okolie úst), ktoré môžu prejsť až do svalových kŕčov. Prípadný výskyt uvedených príznakov po operácii musia pacienti hlásiť sestre. Pacientov informujeme o tom, že po operácii môže dôjsť k zmene hlasu, t.j. fonácie. Vyskytnúť sa môže tichší hlas až šepot, alebo hlas býva chrapľavejší, hrubší či drsnejší, môže byť prítomná hlasová únava pri dlhšom hovorení, neschopnosť kričať či vydávať vysoké tóny. Uvedené zmeny sú spôsobené najmä edémom laryngu po operácii, poranením / léziou nervus laryngeus recurrens (návratného nervu, NLR) alebo nervus laryngeus superior pri operácii. Pacientom vysvetlíme, že tieto zmeny bývajú obyčajne dočasné, vo väčšine prípadov sa fonácia úplne upraví do niekoľkých týždňov až mesiacov po operácii. V súvislosti s uvedeným je vhodné posúdiť zamestnanie pacienta - t.j., či pacient používa hlas profesionálne (herci, speváci, učitelia, moderátori a pod.). V prevencii vzniku respiračných pooperačných komplikácií pacientom už v rámci predoperačnej prípravy odôvodňujeme význam pooperačnej dychovej gymnastiky a ďalších preventívnych opatrení (napr. nebulizácia, podpora expektorácie mukolytikami). Pacientom demonštrujeme postup jednotlivých dychových cvičení príp. realizujeme ich nácvik, ako napr. nácvik hlbokého dýchania, nácvik lokalizovaného dýchania – apikálnej a bazálnej expanzie, nácvik abdominálneho dýchania, nácvik expektorácie s použitím ochranného manévru na podporu hlavy a krku, nácvik expektorácie s použitím perkusie alebo vibrácie aplikovaných sestrou, dýchanie proti odporu s použitím prietokového spirometra. Edukáciu so zameraním na prevenciu respiračných pooperačných komplikácií je nevyhnutné realizovať už v predoperačnom období, nakoľko mnohí pacienti po operácii odmietajú aktívne sa podieľať na realizácií dychových cvičení či expektorácie. Dôvodom odmietania spolupráce pacientmi sú zvyčajne výrazné bolesti operačnej rany, bolesti hlavy, záhlavia a krčnej chrbtice či strach z prípadného poškodenia a rozpadu operačnej rany vplyvom tenzie a ťahu pri vykonávaní uvedených preventívnych opatrení. Pacientov je preto potrebné motivovať a povzbudzovať ich k aktívnej účasti na edukácii a nácviku uvedených preventívnych techník (Dychová rehabilitácia, prevencia respiračných komplikácií). |