Manažment ošetrovania pacienta s benígnym a
malígnym ochorením štítnej žľazy
|
VYŠETROVACIE METÓDY A DIAGNOSTICKÉ TESTY
Pri
diagnostike ochorení štítnej žľazy resp. pri diagnostike recidívy sa
používajú viaceré vyšetrovacie metódy a diagnostické testy uvedené v
tab. 1
Tab. 1 Vyšetrovacie
metódy a diagnostické testy pri ochoreniach štítnej žľazy
Laboratórne vyšetrenie krvi
celková koncentrácia TSH, T3 a T4, FT4 (voľný
T4) a FT3 (voľný T3) - štandardne
plazmatické autoprotilátky - pri podozrení na autoimunitnú tyreoiditídu
kalcitonín,
karcinoembryonálny antigén (CEA) - ako onkomarkery pri podozrení na
medulárny karcinóm, jeho recidívu po operácii, resp. perzistenciu
tyreoglobulín - ako onkomarker pri dispenzarizácii pacientov po
operácii karcinómu
autoprotilátky
(tyreoperoxidázové protilátky anti-TPO; autoprotilátky proti TSH
receptorom anti-TSHr, TRAK a autoprotilátky proti tyreoglobulínu
anti-TG)
Genetické
vyšetrenie
pri zistení medulárneho karcinómu sa zisťuje prítomnosť mutácie génu RET
Tenkoihlová
aspiračná biopsia (TAB) uzla s cytodiagnostikou
kontraindikovaná
v prípade toxického adenómu v štádiu tyreotoxikózy (riziko vyvolania
tyreotoxickej krízy), preto sa realizuje až po vyšetrení hormónov
rozhodujúce vyšetrenie v diagnostike nodóznej strumy, hlavné kritérium
indikácie operácie aj typu operačného výkonu
realizuje sa priamo, alebo pod ultrasonografickou kontrolou
v prípade, že sa pri nodóznej strume zistia zväčšené lymfatické uzliny,
realizuje sa ich aspiračná biopsia |
Peroperačná histológia
realizuje sa, ak nález TAB bol vyhodnotený ako
suspektný alebo nehodnotiteľný
potvrdená jej vysoká špecificita
Ultrasonografia
Štandardne ako najdôležitejšia zobrazovacia
metóda
Počítačová
tomografia (CT)
nie
štandardne, vždy sa realizuje pri podozrení na medulárny a anaplastický
karcinóm, so zameraním na krk a mediastínum (posúdenie metastáz v
lymfatických uzlinách)
Magnetická
rezonancia (MR)
význam pri posudzovaní veľkých, najmä
retrosternálnych strúm
Scintigrafia
význam tohto vyšetrenia sa v poslednom období zmenšil vzhľadom na
menšiu schopnosť rozlíšiť benígne uzly od malígnych
pôvodne
uznávané rozlišovanie malignity na základe zobrazovania uzlov ako
„studených“, teda skôr malígnych a „horúcich“, teda benígnych, sa
ukázalo ako nepresvedčivé (nízka špecificita vyšetrenia)
indikované vyšetrenie pri nodóznej strume s hyperfunkciou (môže
diagnostikovať adenóm ako príčinu ochorenia)
pre
detekciu vzdialených metastáz diferencovaného karcinómu má význam
scintigrafický celotelový scan, prípadne možno využiť aj PET
(pozitrónová emisná tomografia) |
Základnou podmienkou operačného riešenia ochorení štítnej žľazy je, aby
bol pacient v stave eutyreózy, čo je v kompetencii endokrinológa.
Posúdenie operačného rizika je v kompetencii internistu a
anestéziológa. Operácia štítnej žľazy sa realizuje v celkovej
anestézii. Pri jej kontraindikovaní pre pridružené ochorenia pacienta
je možná aj lokálna anestézia, ktorá sa však uplatňuje výnimočne. V
rámci špeciálnej predoperačnej prípravy sa realizuje laryngoskopické
vyšetrenie so zameraním na odhalenie prípadných deformít laryngu
spôsobených veľkou strumou a funkčnosť hlasiviek. Pacient môže byť z
tohto dôvodu odoslaný aj na foniatrické vyšetrenie. Ak struma zasahuje
retrosternálne (väčšinou len sčasti), je indikované CT vyšetrenie za
účelom posúdenia jej rastu v hrudníku. Pri veľkej strume s výskytom
mechanického syndrómu sa môže indikovať funkčné vyšetrenie pľúc
(spirometria), prípadne aj RTG vyšetrenie hornej časti hrudníka za
účelom odhalenia prípadných deviácií trachey vplyvom veľkej strumy.
|