ŠPECIFIKÁ OŠETROVATEĽSKÉHO POSÚDENIA PREDOPERAČNE
V rámci ošetrovateľského posúdenia pacienta s chirurgickým ochorením štítnej žľazy sestra získava anamnézu, t.j. realizuje rozhovor s pacientom so zameraním na posúdenie rýchlosti rastu štítnej žľazy (resp. rastu uzla) a vyhľadávanie predisponujúcich faktorov vzniku ochorení štítnej žľazy. Predispozíciami sú napr. vek (toxická struma sa vyskytuje prevažne vo veku 20-40 rokov), pohlavie (toxická struma sa vyskytuje 8 - 10-krát častejšie u žien), stres, emocionálne afekty, fajčenie, infekcie, nedostatok jódu v potrave (aj v súvislosti s geografickými pomermi - nedostatok jódu v pôde sa vyskytuje najmä v horských oblastiach), rodinná anamnéza (dedičnosť, t.j. výskyt ochorení štítnej žľazy v rodine) a radiačná anamnéza (najmä rádioterapia v blízkosti krku pre iné ochorenie, prípadne pobyt v rádioaktívne zamorenej oblasti). Etiológia endemickej netoxickej strumy je multifaktorová, najdôležitejšiu úlohu pri nej majú faktory vonkajšieho prostredia. Ide predovšetkým o spomínaný deficit jódu, ďalším faktorom je nadmerná konzumácia tzv. strumigénov, najmä prirodzených, obsiahnutých v niektorých rastlinách (napr. kapusta, kvaka, podzemnica olejná). V prevencii vzniku endemickej strumy z nedostatku jódu sa v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, používa jodidovanie kuchynskej soli v zmysle jódovej profylaxie. Sporadická netoxická struma je na druhej strane spôsobená najmä endogénnymi faktormi (predovšetkým sa uplatňujú genetické vplyvy) a z exogénnych faktorov je to užívanie niektorých liekov (strumigénov), nadmerné používanie fluoridov a tiocyanát obsiahnutý v cigaretovom dyme. V prípade netoxickej nodóznej strumy, ktorá je najčastejším chirurgickým ochorením štítnej žľazy, je potrebné pristupovať ku každej nodóznej strume ako k potenciálnej malignite. Riziko malignity sa aj pri malých uzloch zvyšuje po predchádzajúcom ožarovaní hlavy a krku (aktinoterapia v blízkosti krku, napr. pri Hodgkinovej chorobe), po expozícii ionizačnému žiareniu a pri pozitívnej rodinnej anamnéze na karcinóm štítnej žľazy u prvostupňových príbuzných. Dedičné genetické poruchy v etiológii karcinómu štítnej žľazy sa zistili pri familiárnej forme medulárneho karcinómu a pri niektorých formách papilárneho karcinómu. Sestra posudzuje medikamentóznu farmakoterapiu pacienta, ako napr. tyreoidové hormóny v rámci substitučnej liečby pri hypotyreóze (levotyroxín), tyreostatiká tlmiace nadprodukciu tyroxínu (napr. metimazol, karbimazol, propyltiouracyl), betablokátory (za účelom kontroly kardiovaskulárnych a neurologických symptómov hypertyreózy) a pod. Medikamentózna liečba ochorení štítnej žľazy sa najmä v predoperačnom období zameriava na dosiahnutie stavu eutyreózy, ktorá je podmienkou ich operačného riešenia. Tyreostatická liečba sa podáva až do dňa operácie. V minulosti sa v rámci prípravy na operáciu uplatňovalo podávanie Lugolovho roztoku (jódový preparát – obsahuje jód a jodid draselný). Jedným z dôvodov tzv. lugolizácie bolo zabrániť tyreotoxickej kríze (ktorá však pacientom v eutyreóze nehrozí) a druhým bola domnienka, že znižuje krvácavosť zo štítnej žľazy v intraoperačnom období (takýto efekt však Lugolov roztok nemá). Z uvedeného dôvodu sa s lugolizáciou predoperačne v súčasnosti takmer nestretávame. V prípade, že pacient má ordinované užívanie Lugolovho roztoku za účelom redukcie vaskularity štítnej žľazy, je potrebné overiť, či dodržiava zásady jeho správneho podávania. Vo všeobecnosti platí, že roztoky jódu a jodidov sa majú podávať ich primiešaním do mlieka, ovocných džúsov alebo vody s jablčným octom. Dôvodom je fakt, že sa majú podávať s antioxidantmi, nakoľko môžu oxidovať. Taktiež je potrebné ich prijímať pitím pomocou slamky, nakoľko farbia zuby. U pacientov, ktorí užívajú jódové preparáty, je potrebné vyhľadávať príznaky jódovej toxicity, ako napr. opuch bukálnych slizníc, nadmerná salivácia (slinenie), zápal nosnej sliznice, kožné reakcie (vo forme erupcií), výskyt nauzey a vracania. Výskyt uvedených príznakov je dôvodom pre ukončenie liečby jódom a jodidmi. V rámci rozhovoru, pozorovania i celkového fyzikálneho vyšetrenia pacienta sa sestra zameriava taktiež na vyhľadávanie príznakov mechanického (útlakového) syndrómu, ktorý sa v prípade väčších rozmerov strumy môže u pacientov vyskytovať následkom tlaku zväčšenej štítnej žľazy na okolité štruktúry, napr. tracheu, pažerák. K príznakom mechanického syndrómu patria najmä pocit cudzieho telesa a pocit tlaku v oblasti krku, pri retrosternálnej strume aj respiračné ťažkosti, t.j. dýchavičnosť (dyspnoe), pocit dusenia sa, dráždenie na kašeľ, sťažené prehĺtanie (dysfágia), zachrípnutie až strata hlasu (dysfónia až afónia) z útlaku návratného nervu (NLR) a jeho parézy. Výnimočne sa môže vyskytnúť aj Hornerov syndróm (mióza, ptóza, enoftalmus), spôsobený tlakom zväčšeného laloka na truncus sympaticus. Súčasťou posúdenia je vyhľadávanie príznakov zvýšenej alebo zníženej produkcie hormónov štítnej žľazy (pacient pred operáciou by mal byť v stave eutyreózy):
|