Martina Lepiešová Najčastejšou indikáciou k operácii štítnej žľazy sú zápalové ochorenia, hyperplastické zmeny a nádory. Zo zápalových ochorení vo väčšine prípadov ide o chronickú autoimúnnu (Hashimotovu) tyreoiditídu, ktorá je typická ložiskovým až difúznym poškodením parenchýmu štítnej žľazy s lymfoplazmocelulárnou infiltráciou. Toto ochorenie prebieha roky, prechádza z obdobia prechodnej hyperfunkcie do hypofunkcie (zo zvýšenej až k zníženej produkcii hormónov štítnej žľazy trijódtyronin T3 a tetrajódtyronin T4, t.j. tyroxín), pričom môže byť sprevádzaná výraznou fibrotizáciou. Ďalším zápalovým ochorením štítnej žľazy, vyskytujúcim sa v menšej miere, je subakútna granulomatózna tyreoiditída (de Quervainova). Pri nej sa predpokladá zápal vírusového pôvodu bez dokázanej autoimunitnej zložky. Vzácne sa vyskytuje silne fibrotizujúci zápal, tzv. chronická sklerotizujúca (invazívna) tyreoiditída (Riedlova), ktorá môže postihovať len časť štítnej žľazy alebo lalok, vždy však prestupuje zo štítnej žľazy na puzdro a okolité štruktúry, najmä krčné cievy. Postihnuté oblasti sú pri tomto ochorení takmer úplne nahradené tuhým (fibróznym) väzivom. Z uvedeného dôvodu sú sprievodnými príznakmi ochorenia paréza návratného nervu (nervus laryngeus recurrens - NLR), stenóza priedušnice a rozvoj hypotyreózy. Zápaly štítnej žľazy rieši zvyčajne endokrinológ, v chirurgii sa stretávame najčastejšie s Hashimotovou strumou, pre toxikózu alebo nodozitu, pričom uzly môžu mať benígny alebo malígny charakter. Hyperplázia alebo zväčšenie štítnej žľazy nad hmotnosť 60 g u dospelého jednotlivca sa hodnotí ako struma. Jej podkladom môže byť ukladanie cudzorodého materiálu (struma amyloidea), zápal (struma inflammatoria) a najčastejšie hyperplastické procesy difúzne alebo uzlové (struma hyperplastica diffusa resp. struma hyperplastica nodosa). Z morfologického hľadiska môže byť teda struma difúzna alebo nodózna, ale aj difúzna a nodózna súčasne. Z funkčného hľadiska struma môže byť hyperfunkčná, t.j. toxická (zväčšenie štítnej žľazy spojené s hyperfunkciou, t.j. trvale zvýšenou produkciou tyreoidových hormónov T3 a T4), hypofunkčná (zväčšenie štítnej žľazy spojené s hypofunkciou, t.j. zníženou produkciou hormónov T3 a T4) alebo eufunkčná, t.j. netoxická (zväčšenie štítnej žľazy s normálnou produkciou hormónov T3 a T4). Hypotyreóza nie je chirurgickým ochorením a jej liečba je v kompetencii endokrinológa. Samostatnou nozologickou jednotkou je difúzna parenchymatózna toxická struma z dôvodu Gravesovej-Basedowovej choroby, pri ktorej dominujú príznaky hypertyreózy. Postihnuté sú ňou najčastejšie ženy v 3.- 4. dekáde života. Vo všeobecnosti platí, že akékoľvek uzlovité (nodózne) zväčšenie štítnej žľazy sa môže malígne transformovať. Nádory štítnej žľazy delíme na benígne a malígne, z nich sa najčastejšie (až v 99 %) vyskytujú karcinómy štítnej žľazy (papilárny, folikuový, anaplastický, medulárny). Nádory štítnej žľazy sa prejavujú väčšinou ako solitárny uzol. Ak je štítna žľaza postihnutá malignitou, označuje sa ako malígna struma. Znepokojujúci je trend absolútneho nárastu nádorov štítnej žľazy v posledných 3-4 desaťročiach, a to vrátane detí a dospievajúcich. Napriek uvedenému, rakovina štítnej žľazy patrí medzi zriedkavé ochorenia - tvorí 1 % všetkých malignít. Struma (hrvoľ) je spoločný názov pre každé zväčšenie štítnej žľazy alebo jej časti. Ochorenia štítnej žľazy sú väčšinou spojené so strumou, alebo sa struma pri nich zisťuje v určitej fáze choroby. Ak struma postihuje viac ako 10 % populácie, hovoríme o endemickej strume, v neendemických oblastiach sa vyskytuje sporadicky (sporadická struma). |