OŠETROVATEĽSKÉ INTERVENCIE POOPERAČNE
Pacient je po operácii umiestnený na pooperačnú jednotku intenzívnej starostlivosti. Okrem štandardne realizovanej bezprostrednej pooperačnej starostlivosti sa zameriavame na špecifickú pooperačnú starostlivosť. V rámci nej pacienta polohujeme do semi-Fowlerovej polohy s podoprením hlavy a krku vankúšmi, aby sa zabránilo nadmernej extenzii v atlanto-okcipitálnom kĺbe a nadmernému ťahu a tenzii na operačnú ranu. Po odznení účinkov anestézie, keď je pacient pri plnom vedomí, sa odporúča vysoká Fowlerova poloha v prevencii bolesti hlavy, záhlavia a krčnej chrbtice. Pooperačný monitoring / so zameraním aj na prejavy pooperačných komplikácií
Pacient je napojený na EKG monitor, kontinuálne sa monitorujú vitálne
funkcie (TK, P, D, sat. O2). Je potrebné zabezpečiť funkčnú podtlakovú
drenáž, zabrániť nadmernému ťahu vplyvom Redonových fliaš (nadpojiť
spojovacie hadičky podľa potreby, v rámci následnej starostlivosti
poučiť pacienta o bezpečnej manipulácii s drénmi a pod.). Na ordináciu
lekára asistujeme pri odstraňovaní drénu, zvyčajne po 24 hodinách.V prvých 24 hodinách monitorujeme stav pacienta každé dve hodiny s cieľom vyhľadávať prejavy pooperačných komplikácií. Pri posudzovaní výskytu pooperačného krvácania a následnej tracheálnej kompresie sledujeme množstvo krvi odvádzanej podtlakovým drénom, pri nadmernom množstve informujeme operatéra. Posudzujeme konfiguráciu a symetriu krku (aj dorzálnym smerom), vyhľadávame príznaky subkutánneho či vnútorného krvácania, ako edém prednej časti krku, opakované a časté prehĺtanie pacientom, udávanie pocitu tlaku a pocitu plnosti v oblasti operačnej rany, pretekanie krytia operačnej rany krvou, zmeny TK a P (hypotenzia a tachykardia). Každé dve hodiny posudzujeme aj výskyt príznakov tetanie následkom hypokalciémie, resp. hypoparatyreózy, t.j. výskyt parestézií akrálnych častí, zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť, karpopedálne spazmy, testujeme Trousseauov a Chvostekov príznak, ktoré monitorujeme až 72 hodín. V súvislosti s uvedeným realizujeme odber krvi podľa ordinácie lekára (hladina celkového resp. ionizovaného kalcia v deň operácie a i.). Pri latentnom priebehu tetanie potvrdenom pozitívnymi testami na Trousseauov a Chvostekov príznak hrozí riziko vzniku tetanického záchvatu. V takomto prípade je nevyhnutné zaistiť bezpečnosť pacienta na lôžku (napr. zabezpečiť bočnice, obložiť pacienta vankúšmi) a aplikovať kalciové preparáty intravenózne, resp. neskôr perorálne podľa ordinácie lekára. Čo najskôr, ako je to možné, posudzujeme fonáciu hlasu pacienta. Ihneď po odznení účinkov anestézie, keď je pacient osloviteľný, žiadame jeho hlasnú odpoveď na zatvorené otázky, pričom vyhľadávame zmeny hlasu oproti predoperačnému obdobiu a ťažkosti s rozprávaním. Fonáciu hlasu posudzujeme v 30 - 60 min. intervaloch, najmä s cieľom rozpoznania vzniku neskoršie sa rozvíjajúcej dysfónie a ďalších príznakov lézie laryngeálnych nervov, ako napr. hlasová únava pri dlhšom hovorení, zadýchanie sa pri rozprávaní a pod. Pacient by však mal rozprávať čo najmenej, aby sa redukoval edém hlasiviek. Vyhľadávame príznaky respiračného distresu, ktoré môžu byť spojené s obojstrannou léziou návratného nervu, edémom laryngu či tetaniou, ako napr. problematické dýchanie, dyspnoe rôzneho stupňa, obštrukcia dýchacích ciest prejavujúca sa stridorom a laryngospazmus. Pri výskyte akýchkoľvek príznakov indikujúcich vznik pooperačných komplikácií informujeme ošetrujúceho lekára a participujeme na ich riešení. Zabezpečujeme transport pacienta na operačnú sálu, ak je potrebná urgentná tracheostómia (napr. pri dusení sa vplyvom obojstrannej parézy hlasiviek, masívneho edému laryngu, alebo pri laryngospazme vplyvom tetanie; tracheostómia sa realizuje aj ako urgentný výkon, t.j. je potrebné mať pripravený tracheostomický set pri lôžku pacienta pre prípad potreby), resp. revízia operačnej rany (napr. pri dusení sa vplyvom hematómu pri masívnom pooperačnom krvácaní sa otvorenie rany a evakuácia hematómu taktiež realizujú urgentne priamo na lôžku pacienta). U pacienta s tracheostómiou zabezpečujeme prevenciu infekcie, špecifickú starostlivosť o dýchanie, starostlivosť o tracheostomickú kanylu. Pacienta informujeme, že tracheostómia je dočasná a zmena hlasu zvyčajne tiež. Bolesť U pacienta vyhľadávame výskyt akútnej pooperačnej bolesti hneď po prebudení z anestézie a aplikujeme analgetiká podľa ordinácie ošetrujúceho lekára. Pacientovi pripomenieme vhodnosť realizácie ochranného manévru na podporu hlavy a krku pri zmene polohy na lôžku, za účelom podoprenia a podpory hlavy, redukcie napätia, tenzie a ťahu na krčné svaly a operačnú ranu, následne aj redukcie bolesti. Okrem toho pacienta poučíme o potrebe manuálnej ochrany operačnej rany, a to vždy pri spontánnom kašli, pri snahe o expektoráciu, napínaní na vracanie, vracaní, pohyboch hlavy, akejkoľvek zmene polohy. V následnej starostlivosti je analgetiká vhodné aplikovať 30 min. pred dychovou rehabilitáciou, alebo príjmom tekutín a stravy. Výživa a hydratácia Po odznení účinkov anestézie a pri neprítomnosti nauzey a vracania sa pacientovi v deň operácie podáva čaj po lyžičkách. Ak sa u pacienta vyskytuje narušené prehĺtanie, pri iniciovaní perorálneho príjmu je vhodné podávať studené tekutiny resp. ľadovú vodu, čo napomáha prehĺtaniu. V prvý pooperačný deň podávame čaj a tekutú stravu, postupne prechádzame na kašovitú stravu a následne tuhú stravu, v závislosti od stavu pacienta a výskytu bolesti pri prehĺtaní. Mobilizácia pacienta, dychová rehabilitácia a cievna gymnastika Hneď po odznení účinkov anestézie je možná aktivizácia a mobilizácia pacienta. Pacienta povzbudzujeme k realizácii cvikov cievnej gymnastiky. V prevencii vzniku respiračných pooperačných komplikácií zabezpečujeme pooperačnú dychovú rehabilitáciu spolu s nebulizáciou zvlhčeného kyslíka a nebulizačnej zmesi. V rámci nej je potrebné pacienta povzbudzovať k realizácii dychových cvičení naučených predoperačne (hlboké pomalé dýchanie, apikálna a bazálna expanzia, abdominálne dýchanie, lokalizované dýchanie), nabádať pacienta k expektorácii 30 min. po aplikácii analgetík (s manuálnou ochranou operačnej rany a záhlavia ochranným manévrom), podporiť efektívnosť expektorácie aplikáciou vibrácie alebo perkusie, poskytnúť pomôcky na dychový distenčný režim. Cez lôžko pacienta je vhodné umiestniť servírovací stolík s cieľom umožniť pacientovi ľahký prístup k predmetom osobnej potreby (napr. papierové utierky, buničitá vata, emitná miska, pohár s vodou). Vďaka použitiu takéhoto stolíka pacient nemusí pri používaní uvedených predmetov otáčať hlavu a krk, čím sa predchádza nadmernému ťahu a tlaku na operačnú ranu, alebo napínaniu svalov krku. Stolík je možné použiť aj v prípade nebulizácie a inhalácie za účelom podpory expektorácie. Operačná rana Pri preväze operačnej rany dbáme na estetiku krytia operačnej rany, najmä jeho fixačnej vrstvy, nakoľko je rana lokalizovaná na viditeľnom mieste. Pri preväze rany sa vyhýbame kompresii operačnej rany. Pacienta informujeme, že operačná rana je vo väčšine prípadov šitá intradermálnym stehom, ktorý zanecháva na krku esteticky prijateľnú, tenkú jazvu, ktorá postupne vybledne a bude pôsobiť ako bežná vráska na krku. Ženám, u ktorých operačná rana a jazva vyvolávajú negatívne pocity, môžeme odporučiť nosiť vhodné oblečenie (roláky, blúzky so stojatým golierom, šatky a šály), príp. šperky a retiazky pripravené na mieru. Edukácia pacienta a rodiny Prepustenie pacienta do domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa realizuje v závislosti od jeho stavu, je možné už 2 - 3 dni po operácii. Pacienta a jeho príbuzných edukujeme o príznakoch špecifických pooperačných komplikácií, ktorých výskyt je možný aj v následnej pooperačnej starostlivosti (napr. tetania) a možnostiach ich riešenia, o starostlivosti o ranu, prevencii a manažmente bolesti, o nevyhnutnosti pokračovať v realizácií techník prevencie respiračných a cievnych pooperačných komplikácií aj v domácom prostredí. Pacientov informujeme, že po operácii bude potrebné postúpiť kontrolné hormonálne vyšetrenia za účelom overenia, či sa podarilo postupne dospieť k eutyreóze. Niektorí pacienti môžu po operácii štítnej žľazy (napr. lobektómii) na sebe pozorovať prejavy relatívnej hypotyreózy v dôsledku značnej redukcie objemu štítnej žľazy. Zostávajúce tkanivo postupne kompenzuje tieto straty, avšak uvedené zmeny vyžadujú svoj čas. U takýchto pacientov sa v liečbe nepodávajú tyreoidové hormóny, nakoľko by mohli inhibovať produkciu TSH v hypofýze, čo by mohlo znemožniť, resp. oneskoriť regeneráciu tkaniva ponechaného laloku a obnovu normálnej funkcie štítnej žľazy. Po totálnej tyreoidektómii pacienti doživotne užívajú hormonálnu substitučnú liečbu. Týchto pacientov a ich príbuzných edukujeme o zásadách užívania medikamentov, ich prípadných interakciách so stravou, o plánovaných kontrolných vyšetreniach a požiadavkách na zmenu užívania medikamentov v súvislosti s danými vyšetreniami. Pacientov po operácii malígnej strumy s prípadnou plánovanou adjuvantnou liečbou (napr. liečbou rádiojódom, externou rádioterapiou alebo chemoterapiou) edukujeme o jej význame, požiadavkách, ktoré vyplývajú z jednotlivých foriem liečby a zásadách životného štýlu (napr. učíme realizovať samovyšetrenie krku, najmä posudzovanie lymfatických uzlín). |