Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Náhle príhody brušné
(zápalové, ileózne a krvácanie z tráviaceho traktu)

TERAPIA KRVÁCANIA  Z  DOLNÉHO TRÁVIACEHO  TRAKTU

   
  Vo väčšine prípadov sa akútne krvácanie z dolnej časti GIT-u zastaví spontánne. Terapia je indikovaná v prípade rekurentného krvácania a na definitívne odstránenie lézií. Urgentná terapia ako život zachraňujúci postup s resuscitáciou obehu a zaistením oxygenácie tkanív je nutná v prípade masívneho krvácania.

Konzervatívne postupy
     Po príjme pacienta s krvácaním do tráviaceho traktu je potrebné ešte pred endoskopickou diagnostikou a terapiou zahájiť intenzívnu konzervatívnu liečbu krvácania, ktorá pozostáva podľa klinického stavu pacienta z podávania nasledovných skupín medikamentov:
  • acidum aminometylbenzoicum – hemostyptikum a antifibrinolytikum, je to syntetický inhibítor fibrinolýzy. Používa sa pri krvácaní alebo pri riziku krvácania z urýchlenej fibrinolýzy a používa sa aj ako antidotum pri fibrinolýze navodenej streptokinázou a v profylaxii krvácania pri hemofílii. Je kontraindikovaná pri trombóze a v hyperkoagulačnej fáze pri konzumpčnej koagulopatii.
  • etamsylatum – antihemoragikum a hemostatikum, je to nešpecifické hemostyptikum s prevažujúcim účinkom na kapilárne krvácanie (ovplyvnenie adhezívnosti trombocytov). Používa sa pri profylaxii a liečbe kapilárneho krvácania pred a po operačných zákrokoch a pri krvácaní rôznej etiológie a lokalizácie.
  • acidum tranexamicum – antihemoragikum a antifibrinolytikum, jeho účinok spočíva v inhibícii fibrinolytickej aktivity plazmínu. Používa sa pri krvácavých prejavoch v dôsledku celkovej hyperfibrinolýzy, pri krvácaní do tráviaceho traktu, pri hematúrii, pri metrorágiách a pod.
  • vitamín K – jeho preventívne a terapeutické použitie je založené na jeho dôležitej úlohe pri tvorbe koagulačných faktorov v pečeni. Používa sa pri terapii a prevencii krvácania na podklade zníženej zrážanlivosti vyvolanej hypovitaminózou a pri hemoragických komplikáciách liečby antikoagulanciami, pri hypokoagulabilite v počiatočných štádiách pečeňových cirhóz.
  • terlipresín – vazoaktívne pôsobiaca látka, ktorá spôsobuje zníženie prietoku krvi v splanchnickej oblasti a jej účinok na hepatoportálny obeh podporuje vytvorenie stabilného zhluku trombocytov a umožňuje dosiahnutie fyziologickej hemostázy.
  • plazmaexpandery – u šokového pacienta zlepšujú reologické pomery, pôsobia na onkotický tlak, avšak pri snahe o rýchlu úpravu krvného tlaku môžu spôsobiť recidívu krvácania prudkým zvýšením krvného tlaku pri nedostatočne lipnúcom koagule v oblasti krvácajúcej lézie.
  • transfúzie plnej krvi alebo erytrocytárnej masy – podľa intenzity krvácania, klinického stavu a laboratórnych výsledkov. Hladinu hemoglobínu doplňujeme u polymorbídnych pacientov nad 100 g/l, u pacientov bez polymorbidity do 90 g/l.
  • čerstvá mrazená plazma – patrí medzi plazmaexpandery, okrem toho pomáha aj pri úprave koagulácie dodaním všetkých koagulačných faktorov.
  • trombocytárny koncentrát – koncentrát krvných doštičiek, podáva sa hlavne pri trombocytopénii a trombocytopatii.
  • somatostatínové preparáty a ich chemické deriváty vo forme oktreotidu znižujú krvný prietok v splanchnickej oblasti, znižujú sekréciu žalúdka, a tým pomáhajú pri stabilizácii krvného koagula na krvácajúcej lézii.
  • fibrinogén  – krvný derivát, antihemoragikum, ľudský fibrinogén získavaný z darcovskej plazmy. Je indikovaný pri nedostatku fibrinogénu, pri krvácaní spôsobenom vrodenou hypo- či afibrinogenémiou, pri DIC alebo pri hyperfibrinolytických stavoch.
  • prothromplex – krvný derivát, hemostatikum, ľudský parciálny protrombínový komplex na substitúciu deficitných koagulačných faktorov II, VII, IX  a X. Používa sa pri akútnom krvácaní pri nedostatku faktorov II, IX a X, najmä pri poškodení pečene, pri predávkovaní antikoagulanciami, pri nedostatku vitamínu K a pri DIC.
Súčasťou tejto liečby je v prípade potreby ďalšia protišoková liečba a samozrejme liečba pridružených ochorení, ktoré sa pri závažnejšom krvácaní a šoku zhoršujú.

Endoskopická terapia
     Zavedenie endoskopie do lekárskej praxe znamenalo veľký pokrok v definitívnej liečbe krvácajúcich lézií bez nutnosti operačného zásahu, najmä v akútnom kritickom štádiu u pacientov v hemoragickom šoku. Endoskopická terapia tepelnými kontaktnými sondami a laserom sa dnes uplatňuje v liečbe angiodysplázie. Pri divertikulárnom krvácaní je možné úspešne použiť injekčnú hemostázu adrenalínom alebo tepelnú koaguláciu, ktorá môže zabrániť recidívam krvácania a znižuje potrebu chirurgickej liečby. Endoskopia je rozhodujúcim spôsobom liečby pri krvácaní po polypektómii, kedy je možné zachytiť stopku polypu a znížiť krvný tlak, úspešne sa používa aj adrenalín a tepelná koagulácia. V poslednej dobe sa s ešte lepším hemostatickým efektom odporúča použiť kombináciu dvoch metód endoskopickej hemostázy. Taktiež je možné použiť elastické ligatúry a hemoklipy. Krvácanie z varixov rekta a kolonu je možné zastaviť použitím elastickej ligatúry. V prípade radiačnej proktitídy sa efektívne využíva rektálna instilácia 4 % formalínu a endoskopická liečba tepelnou koaguláciou alebo laserom.

Angioterapia
     Počas angiografie je možné použiť dva terapeutické postupy: intraarteriálnu infúziu vazokonstrikčnej látky, obvykle vazopresínu, alebo transkatéterovú embolizáciu s použitím rôznych embolizačných substancií.
  • Intraarteriálne podanie vazopresínu je obzvlášť vhodné pri krvácaní z divertikulov a neefektívne pri krvácaní z nádorov, z dôvodu straty vazokonstrikčnej odpovede v cievach neoplastického tkaniva. Najčastejšie komplikácie tejto liečby sú: myokardiálna ischémia, hypertenzia, arytmie a pľúcny edém. Medzi menej závažné  komplikácie patria: retencia tekutín, prechodné arytmie, elektrolytová nerovnováha.
  • Transkatéterová embolizácia môže byť spojená s intestinálnym infarktom, najmä v spojitosti s krvácaním v kolone. Tento postup je bezpečnejší pri supraselektívnej katetrizácii krvácajúcej cievy. Embolizačná terapia je obvykle vyhradená pre pacientov, u ktorých je kontraindikovaná liečba vazopresínom alebo chirurgická resekcia, a u ktorých pokračujúce aktívne krvácanie vyžaduje okamžitú intervenciu.
Chirurgická terapia
     Väčšina krvácaní do tráviaceho traktu sa zastaví spontánne alebo je úspešná konzervatívna a endoskopická liečba. Kým v minulosti pred érou endoskopie a účinných hemostatík bola operačná liečba krvácania do tráviaceho traktu bežnou metódou liečby, v súčasnosti je rezervovaná len pre prípady, kedy zlyhá konzervatívna, endoskopická a rádiologická liečba, prípadne sa angiografia nedá vykonať z technických príčin alebo pre ťažký celkový stav pacienta. V takýchto prípadoch je nutné pacienta rýchlo indikovať po najnutnejšej príprave na urgentnú operáciu. S výnimkou extrémnych situácií, kedy masívne pokračujúce krvácanie znemožňuje akékoľvek nechirurgické vyšetrovacie procedúry, je predoperačne nutné zistiť zdroj krvácania. Správna predoperačná lokalizácia signifikantne znižuje pooperačnú morbiditu a mortalitu.                                                                 
     Všeobecne zaužívané kritériá pre indikáciu operačnej liečby sú: nutné transfúzie viac ako 4 jednotky v priebehu 24 h alebo celkovo potrebných viac ako 10 jednotiek a rekurentné epizódy krvácania. Prítomnosť iného sprievodného ochorenia a závažnosť epizód krvácania môžu ovplyvniť rozhodnutie pre chirurgickú liečbu.
     Urgentná chirurgická terapia. Urgentná operácia je nutná v prípadoch ťažkého krvácania, ktoré sa vyskytuje asi v 10 – 25 % prípadov krvácania z dolného úseku GIT-u. Kritériá pre urgentnú chirurgickú liečbu sú: strata krvi viac ako štyri jednotky počas 24 h, pričom sa nepodarí stabilizovať pacienta endoskopickou alebo angiografickou terapiou. Ďalšie kritériá sú: signifikantné perzistujúce krvácanie pri zlyhaní kolonoskopickej alebo angiografickej intervencie s diagnostikovaným zdrojom, ako aj signifikantná recidíva krvácania do 1 týždňa po iniciálnom zvládnutí krvácania. V prípade potreby urgentného operačného zákroku prvým krokom po laparotómii je dôkladná inšpekcia a palpácia celého tenkého a hrubého čreva. V prípade, keď nie sú prítomné zjavné makroskopické zmeny, je možné vykonať  ileotómiu, prípadne kolotómiu a cez ňu peroperačnú endoskópiu. Po vyčistení čreva odsatím intraluminálnych krvných zrazenín je potrebné prezrieť celé kolon a  zistiť zdroj krvácania pomocou segmentálnej tamponády a naložením svoriek. Po zistení miesta krvácania je možné vykonať segmentálnu resekciu tenkého čreva, alebo  kolónu. Segmentálna resekcia by mala byť vykonaná len v prípade, že miesto krvácania je určené angiograficky, lebo segmentálna resekcia naslepo je spojená s vysokou mortalitou a so signifikantne vyšším počtom recidív krvácania v porovnaní s ohraničenou alebo totálnou kolektómiou. V prípade existujúceho krvácania z kolonu, ktorého zdroj nebol lokalizovaný kolonoskopicky ani angiograficky sa odporúča totálna alebo subtotálna kolektómia, segmentálna kolektómia vtedy  nie je vhodným riešením kvôli častým recidívam a vysokej morbidite. Urgentná chirurgická terapia je spojená s vyššou mortalitou a morbiditou v porovnaní s elektívnymi zákrokmi. Medzi najčastejšie operačné výkony pri krvácaní z dolného tráviaceho traktu podľa príčiny, rozsahu a lokalizácie zdroja krvácania patrí: polypektómia, klinovitá resekcia časti tenkého alebo hrubého čreva, pravostranná alebo ľavostranná hemikolektómia, subtotálna alebo totálna kolektómia, hemoroidektómia.
     Elektívna chirurgická terapia. V prípade úspešnej konzervatívnej, endoskopickej alebo rádiologickej hemostázy treba zvážiť podľa príčiny, intenzity krvácania a závažnosti pridružených ochorení elektívnu chirurgickú liečbu ako prevenciu recidívy krvácania. Elektívna chirurgická terapia vyžaduje dôslednú predoperačnú lokalizačnú diagnostiku na detekciu zdroja krvácania vrátane anorektoskopie, endoskopie, angiografie a scintigrafie.