Pre prognózu pacienta s krvácaním z horného tráviaceho traktu má veľký význam stanovenie intenzity krvácania, jeho možného priebehu a vyhodnotenie rizika recidívy krvácania. Uvedené informácie majú tiež veľký význam v stanovení adekvátneho terapeutického postupu. Tieto informácie určujú miesto, kde bude pacient hospitalizovaný, načasovanie endoskopického vyšetrenia, potrebnú intenzitu farmakoterapie a monitorovania. Väčšina gastroenterológov a chirurgov ľahko rozpozná stav pacienta s príznakmi krvácania z horného GIT-u, napriek tomu sa odporúča použiť skórovací systém podľa Rockall a spolupracovníkov (tab. 8). Tento skórovací systém umožňuje zjednotiť a porovnávať výsledky medzi rôznymi klinikami. Vďaka faktu, že tento systém používa na skórovanie len vek pacienta, prítomnosť pridružených ochorení, endoskopický nález a hodnoty arteriálneho tlaku a pulzu, je považovaný za rýchlu a jednoduchú metódu. Pre iniciálne rozpoznanie pacientovho zdravotného stavu sa odporúča vyšetriť aj nasledujúce parametre: krvný obraz (hlavne hemoglobín, hematokrit, počet trombocytov), krvnú skupinu spolu s vyšetrením kompatibility, vyšetrenie koagulačných faktorov, EKG, hladiny elektrolytov, pečeňové testy (AST, ALT, GMT), hladina kreatinínu a urey.

Tab. 8 Rockall skórovací systém závažnosti krvácania

skóre
	0	1	2	3
vek	< 60	60 – 79	> 80
šok	pulz < 100 krvný tlak > 100	pulz >100 krvný tlak < 100	pulz >100 krvný tlak < 100
komorbidity	žiadne		cirkulačné zlyhanie/ochorenie srdcových artérií	renálne zlyhanie, hepatálne zlyhanie, diseminovaná malignita
endoskopické známky krvácania	žiadne/ tmavá škvrna		krv/ adherujúce koagulum/ viditeľná alebo striekajúca cieva
diagnóza	Mallory – Weiss syndróm/ bez patológie	všetky ostatné diagnózy	malignita horného tráviaceho traktu

(Zdroj: Celińsky et al., 2008)

     Ak je pacient ohodnotený počtom bodov 0 – 2 (slabá alebo stredná intenzita krvácania, pacient stabilný, bez život ohrozujúceho pridruženého ochorenia), riziko recidívy je malé, len okolo 6 % a letalita v tejto skupine je okolo 2 %. Pacienti z tejto skupiny môžu byť hospitalizovaní na interných klinikách a mali by byť podrobení endoskopickému vyšetreniu do 24 hodín. Pacienti s počtom bodov 3 a viac, by mali byť monitorovaní, vrátane kontrol hemodynamiky a pokiaľ je to možné, čím skôr vyšetrení skúseným endoskopistom. Výsledky endoskopického vyšetrenia spolu s ostatnými parametrami určujú kliniku, kde by mal byť pacient hospitalizovaný. Závažnosť krvácania sa odráža vo fakte, že u pacientov so ziskom bodov 8 a viac sa recidíva krvácania vyskytne skoro u 40 %, takéto prípady sú takmer v 40 % fatálne. Z tohto dôvodu by pacienti s pulzom nad 100/min, arteriálnym tlakom pod 100 mmHg a vekom nad 60 rokov, mali byť hospitalizovaní na špecializovaných pracoviskách, kde sú pod dohľadom anestéziológa, gastroenterológa a chirurga. Po doplnení cirkulujúceho objemu by sa malo vykonať endoskopické vyšetrenie. V prípadoch veľmi intenzívneho krvácania, kedy nie je možné pacienta hemodynamicky stabilizovať, endoskopické vyšetrenie by malo byť vykonané po podaní erytromycínu v dávke 3 mg/kg asi o 30 – 60 min. Gastrokinetický efekt erytromycínu spôsobí vyprázdnenie žalúdka od krvi a krvných zrazenín, čím zlepšuje podmienky na endoskopiu, zvyšuje úspešnosť endoskopie v zistení zdroja krvácania, a tým znižuje potrebu opakovaného endoskopického vyšetrenia. Ani v súčasnosti však nie je úplne jednotný názor na prínos Rockall skóre. Hoci jedna overovacia štúdia zistila, že Rockall skóre je nevyhovujúce na predikciu rizika recidívy krvácania, v inej veľkej retrospektívnej štúdii bolo zistené že Rockall skóre je užitočné pri ovplyvňovaní manažmentu pacientov s krvácaním.
     Iným, v súčasnosti často používaným, je Glasgow-Blatchford skóre (tab. 9). Na jeho výpočet potrebujeme poznať systolický krvný tlak, hladinu urey, hemoglobínu, vedieť, či je prítomná tachykardia, meléna, synkopa, srdcové alebo pečeňové ochorenie. Vysoká hodnota skóre sa spája s vážnejšou prognózou a vyžaduje skorý zásah, v porovnaní s nízkym skóre, kde je času viac a aj prognóza je lepšia. Jednou z výhod tohto skóre je, že môže byť vypočítané pri príchode pacienta k všeobecnému lekárovi. Na rozdiel od Rockall skóre, endoskopia a diagnóza nie sú potrebné pre výpočet tohto skóre. Glasgow-Blatchford skóre sa úspešne používa na stratifikáciu pacientov do rizikových skupín. Pacienti s nízkym skóre môžu byť liečení ambulantne, kým pacienti s vyšším skóre musia byť hospitalizovaní v nemocnici. Využíva sa aj na posúdenie potreby intervencie a rizika smrti.

Krvná urea (mmol/l)	6,5 – 7,9	2
	8,0 – 9,9	3
	10,0 – 24,9	4
	≥ 25,0	6
Hemoglobín (g/l) u mužov	120 – 130 a viac	1
	100 – 119	3
	< 100	6
Hemoglobín (g/l) u žien	100 – 120 a viac	1
	< 100	6
Systolický tlak (mm Hg)	100 – 109	1
	90 – 99	2
	< 90	3
Ostatné markery	pulz ≥ 100/min	1
	Meléna	1
	Synkopa	2
	ochorenie pečene	2
	zlyhanie srdca	2

     Pre ľahšiu klasifikáciu endoskopických nálezov a lepšie určenie rizika recidívy krvácania sa používa modifikovaná Forrestova klasifikácia, ktorú zobrazuje tab. 10.

stupeň	endoskopický obraz	riziko recidívy
I	aktívne krvácanie
I A	striekajúce, pulzujúce	85 – 100 %
I B	presakujúce	10 – 27 %
II	známky nedávneho krvácania
II A	viditeľná cieva	50 %
II B	adherujúce koagulum	30 – 35 %
II C	defekt krytý hematínom	< 8 %
III	neprítomné známky krvácania – čistá spodina vredu	< 3 %