Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Náhle príhody brušné
(zápalové, ileózne a krvácanie z tráviaceho traktu)

LOKÁLNE KLINICKÉ VYŠETRENIE BRUCHA


  
   Klinické vyšetrenie brucha je veľmi dôležité a musí byť dôkladne urobené ešte pred ďalšími pomocnými vyšetreniami. Už pri lokálnom vyšetrení brucha môže byť zistená príčina NPB a nie sú potrebné žiadne iné pomocné paraklinické vyšetrenia. Inkarcerovanú inguinálnu alebo femorálnu herniu, prípadne inkarcerovanú herniu v jazve takmer s určitosťou zistíme pri klinickom vyšetrení brucha a nie je potrebné zaťažovanie pacienta ďalšími RTG, prípadne CT vyšetreniami, ktoré zbytočnou stratou času odďaľujú začiatok urgentnej operácie.

Pri vyšetrení brucha postupujeme podľa zásad ”5P”:
pohľadom  –  pohmatom  –  poklepom  –  posluchom  –  per rectum

     Pacienta uložíme na lôžko v polohe na chrbte s mierne pokrčenými dolnými končatinami, obnažíme brucho od prsných bradaviek po hornú tretinu stehien, upokojíme ho a stále s ním komunikujeme. Pred vyšetrením ho vyzveme, aby zakašlal, chorý pri podráždení pobrušnice ukáže miesto maximálnej bolestivosti. Toto miesto vyšetrujeme ako posledné. Je to dôležité zvlášť u detí a starých ľudí, lebo ak chorému hneď na začiatku urobíme bolesť v tomto mieste, tak už len ťažko získame spoluprácu pri ďalšom vyšetrovaní.

1.    Vyšetrenie brucha pohľadom
Chorý je vyzlečený od prsných bradaviek do hornej polovice stehien a všímame si:
  • dýchacie pohyby brušnej steny – či sa dýchacia vlna šíri normálne od nadbruška až k obom trieslam, pri zápaloch pobrušnice dýchacia vlna cez postihnuté miesto nepostupuje,
  • jazvy - vypovedajú o predchádzajúcich operáciách, po ktorých by mohli byť v brušnej dutine zrasty,
  • miesta najčastejšej herniácie – umbilikus, inguiny, femorálny kanál, jazvy,
  • viditeľné vlny úsilnej peristaltiky. Viditeľná úsilná peristaltika so súčasnými kolikovitými bolesťami bezpečne potvrdzuje mechanický ileus, možno ju však identifikovať len u štíhlych osôb s ochabnutou brušnou stenou,
  • vyklenutie brušnej steny v celom rozsahu nasvedčuje o ileu na hrubom čreve, vvyklenutie po stranách brucha o ileu na hrubom čreve pri funkčnej Bauhinskej chlopni, vyklenutie v okolí pupku o ileu tenkého čreva, člnkovité vtiahnutie brucha a nehybne ležiaci chorý býva pri perforácii GIT-u a u difúznych peritonitíd, s narastajúcim ileom sa brucho nafúkne, vyklenutie brušnej steny môže byť spôsobené nádorom, výrazne zväčšenou pečeňou, slezinou žlčníkom, žalúdkom,
  • nažltlé sfarbenie kože v okolí pupku sa objavuje pri pankreatitíde, modré umbilikálne oko pri hemoperitoneu,
  • výrazná venózna kresba po stranách brucha (caput Medusae) svedčí pre kolaterálny obeh pri cirhóze pečene, pri krvácaní z tráviaceho traktu, vtedy myslíme na krvácajúce oezofageálne varixy,
  • čerstvé hematómy v brušnej stene svedčia pre tupý úraz, prípadne pre spontánne krvácanie pri antikoagulačnej alebo antiagregačnej liečbe,
  • rany alebo aj drobné exkoriácie môžu svedčiť pre úrazovú príčinu bolestí brucha.
2. Vyšetrovaním brucha pohmatom zisťujeme:
  • napätie brušnej steny (pri ascite, ileu, výraznom meteorizme a i.),
  • reflexné svalové stiahnutia (défense musculaire), po celom bruchu pri difúznej peritonitíde alebo len na ohraničenom mieste pri cirkumskriptnej peritonitíde,
  • bolestivosť pri povrchovej, alebo hlbokej palpácii, ktorá môže byť lokálna, alebo po celom bruchu,
  • patologickú rezistenciu, ktorá môže byť v ktoromkoľvek kvadrante brušnej dutiny, Posudzujeme pritom jej veľkosť, konzistenciu, fluktuáciu, povrch, bolestivosť, pohyblivosť voči okoliu.
3. Vyšetrenie brucha poklopom:
Za normálnych okolností je poklop brucha diferenciálne bubienkový:
  • poklop bubienkový - nad plynom vo voľnej dutine brušnej alebo v rozopätej črevnej kľučke, žalúdku naplnenom plynom,
  • vymiznutie poklopového stemnenia nad pečeňou je pri väčšom množstve plynu vo voľnej dutine peritoneálnej (pneumoperitoneum),
  • poklop stemnený nad veľkou pečeňou, slezinou, výpotkom alebo solídnou hmotou (zmena hranice poklopového stemnenia pri výpotku pri polohovaní pacienta),
  • bolesť pri poklope,  je znakom peritoneálneho dráždenia - vzniká dráždením nástennej pobrušnice. Môže byť lokalizovaná do ohraničenej časti brušnej steny (ohraničená  cirkumskriptná peritonitída) alebo je difúzna (difúzny zápal pobrušnice). Má základný význam pri stanovení diagnózy peritonitídy, medzi jej príznaky patria: 
bolestivý poklop brucha – Pléniesovo znamenie,
Blumbergovo znamenie – bolesť v mieste palpácie po rýchlom oddialení palpujúcej ruky,
Rovsingovo znamenie – pôvodne definované ako príznak typický pre apendicitis, t.j. bolesťv apendikálnej oblasti pri plošnom tlaku ruky v ľavom podbrušku.

4. Vyšetrenie brucha posluchom
U zdravého človeka za normálnych okolností počujeme fyziologické zvuky črevnej peristaltiky. Peristaltika je najlepšie počuteľná v oblasti pravého podbruška v oblasti ileocoekálneho prechodu, kde je Buahinská chlopňa. Zosilnené zvuky je možné počuť pri úsilnej peristaltike čreva nad prekážkou, mŕtve ticho v bruchu je pri difúznej peritonitíde, pri paralytickom ileu, v neskoršej fáze mechanického ileu pri unavenom čreve a i.

5. Vyšetrenie per rectum
Vyšetrenie per rectum sa robí najčastejšie v polohe na ľavom boku alebo na chrbte s pokrčeným dolnými končatinami, vyšetrujúci lekár je na pravej strane pacienta. Pri tomto vyšetrení sa hodnotí:
  • inšpekcia análnej oblasti (opuch, zápal, fistula a i.),
  • tonus zvierača – ochabnutý pri ileu, peritonitíde, zvýšený pri fissúrach, lokálnych zápaloch,
  • stena ampuly - polyp, tumor, rezistencia a ich prípadná pohyblivosť alebo fixácia k okoliu,
  • Douglasov priestor – za normálnych okolností sa nevyklenuje a nie je bolestivý, pri zápalových proces je bolestivý, vyklenutý, presiaknutý,
  • prostata – zväčšená, elastická u benígnych nádorov, tvrdá, hrboľatá s nepohyblivou sliznicou rekta nad karcinómom a v jeho blízkosti,
  • čapík maternice – bolestivosť pri pohybe čapíkom pri gynekologických zápaloch,
  • obsah ampuly – hodnotíme podľa stôp a sfarbenia stolice na rukavici po ukončení vyšetrenia (normálna stolica, enterorágia, meléna a podobne).