Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Manažment perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v hrudníkovej chirurgii
UDRŽIAVAŤ PRIECHODNOSŤ DÝCHACÍCH CIEST
ZABEZPEČIŤ ČISTENIE DÝCHACÍCH CIEST
(prevencia mukostázy, atelektázy, pneumónie)

Hypersekrécia a retencia hlienov po operačnom zákroku na hrudníku súvisí s redukciou expektorácie v dôsledku supinačnej polohy, s analgéziou, sedáciou alebo samotným chronickým ochorením pľúc. Za rizikový faktor sa považuje aj zníženie regionálnej ventilácie, alterácia mukociliárneho transportu a hypersekrécia hlienov u fajčiarov. Ak sa sekréty hromadia a nie sú dostatočne odstraňované dôjde k obštrukcii dýchacích ciest, zníženiu mukociliárneho klírensu, zvýšenému riziku vzniku infekcie, vzniku atelektázy, pneumónie až respiračné zlyhanie s potrebou mechanickej ventilačnej podpory (Hamžík, Dzian, 2005, s. 11).

Výsledné kritériá

saturácia kyslíka v rozmedzí fyziologických hodnôt 95 - 99 % SpO2
pacient udržiava normoventiláciu, dýcha frekvenciou 12 - 20 dychov / min
dýchanie pacienta je pravidelné, čisté, vezikulárne, bez prítomných chrapotov
hodnoty arteriálnych krvných plynov sú v rozmedzí referenčných hodnôt
fyziologický RTG nález  
farba akrálnych častí je ružová bez cyanózy
pacient efektívne vykašláva hlieny z dýchacích ciest

Techniky k udržaniu priechodnosti dýchacích ciest - nácvik efektívneho odkašľania
  • Pacienta povzbudzovať k efektívnemu vykašliavaniu hlienov (obr. 4). Kašeľ musí byť hlboký a kontrolovaný. Pred vykašliavaním upravíme polohu pacienta. Najvhodnejšie je zaujať polohu na okraji postele so spustenými nohami (použiť debničku). Frekvencia odkašľania v priebehu prvých 24 hod by mala byť 1-krát/hod.
  • Realizovať fyzikálne vyšetrenie hrudníka, auskultáciu, pekrusiu.
  • K uvoľneniu sekrétov podávať mukolytiká, zabezpečiť dostatočný príjem tekutín na zníženie viskozity sekrétov v dýchacích cestách, zvlhčovať vzduch tepelným (obr. 5) alebo ultrazvukovým (obr. 7) nebulizátorom  na základe ordinácie lekára.
  • Počas kašľania je potrebné minimalizovať bolesť, preto nacvičujeme s pacientom techniky pridŕžania operačnej rany (Smeltzer, Bare, Hinkle, Cheever, 2008, s. 765-767)  (obr.7-10).

Obr. 4  Pacienta povzbudzujeme k efektívnemu vykašliavaniu hlienov

      
Obr. 5  Tepelný nebulizátor ELTON

 
Obr. 6  Ultrazvukový inhalátor OMRON


Nácvik chránenia operačnej rany pri kašli


           
Obr. 7 Cvičenie 1. Sestra pridržiava oblasť hrudníka pacienta, miesto operačnej rany svojimi dlaňami. Pacienta vyzve, aby sa niekoľko krát zhlboka nadýchol a vydýchol, potom vdýchol a nútene odkašľalObr. 8 Cvičenie 2. Sestra s jednou rukou pridržiava hrudník pacienta, miesto operačnej rany, druhou rukou vyvíja tlak na rameno hornej končatiny na operovanej strane pacienta smerom nadol. Pacienta vyzve, aby sa niekoľko krát zhlboka nadýchol a vydýchol, potom vdýchol a nútene odkašľal.
   
Obr. 9  Cvičenie 3. Sestra stiahne pacientov hrudník pomocou uteráka alebo rúšky či plachty, oboma rukami vzadu konce zatiahne, vyzve pacienta aby zakašľala, vtedy mierne potiahne a ihneď uvoľní počas hlbokého dýchania.Obr. 10  Cvičenie 4. Pacient si ľahne do laterálnej polohy na bok, s pokrčenými dolnými končatinami, na hrudník si zoberie vankúš, ktorý obopne oboma rukami v mieste incízie a začne odkašliavať.
             
  • Po ukončení techník odkašliavania, sestra by mala pacienta auskultačne vyšetriť, či odkašliavacie techniky boli úspešné. Oslabené dýchanie môže súvisieť s kolapsom alebo hypoventiláciou alveol. V prípade, že identifikujeme vysoké riziko pooperačných respiračných komplikácií, nácvik správneho odkašliavania je nepostačujúci pre udržiavanie správneho dýchania, preto používame ďalšie techniky ako sú posturálna drenáž, poklep, vibrácie 4 x denne, prípadne odsávame pacienta. Okrem uvedených techník je potrebné zabezpečiť rehabilitáciu fyzioterapeutom 2 x denne.
  • Asistovať pri fibro-bronchoskopickom odsatí hlienov pri nemožnosti vykašliavania, keď sa spútum hromadí v dýchacích cestách a zvyšuje sa riziko vzniku infekcie alebo upchatia bronchov. 
  • Aplikovať oxygenoterapiu podľa ordinácie lekára a hodnôt saturácie kyslíka (4 - 6 l/min).
  • Odobrať arteriálnu a venóznu krv na vyšetrenie krvných plynov, mineralogramu a acidobázickej rovnováhy na posúdnie krvných plynov. Odosielať biologický materiál na mikrobiologické vyšetrenie podľa ordinácií lekára.
  • Pátrať po príznakoch infekcie dýchacích ciest (dušnosť s horúčkou, zvýšenie množstva a zmena charakteru vykašlávaného spúta). 
  • Na všetky odchýlky upozorniť lekára a zaznamenávať do dokumentácie.
  • Pripraviť v pohotovosti odsávacie zariadenie a  dýchací vak (AMBU- VAK) pre možnosť manuálnej ventilácie pre problémy s dýchaním, zároveň mať k dispozícii pripravený tracheostomický set.
Pacient na UPV
  • Aplikovať laváž, ambing, nebulizáciu dýchacích ciest, odsávať sekréty.
  • Realizovať pasívnu dychovú gymnastiku, použiť techniky perkusie a vibrácie, spolupracovať s fyzioterapeutom.

Upozornenie pre sestru

Dôležité je nezameniť si nepokoj pacienta pri hypoxii s nepokojom pri bolesti. Dyspnoe, nepokoj, bradypnoe, hypotenzia, tachykardia sú varujúce príznaky respiračnej insuficiencie. Významné je monitorovať saturáciu kyslíka pulzným oxymetrom, a tým diagnostikovať príčiny nepokoja.