Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Manažment perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v hrudníkovej chirurgii
DYCHOVÁ REHABILITÁCIA

Dýchanie pokojné, voľné (statické)
Zamerané na inspiračné a exspiračné dýchacie svaly. Závisí od vôle chorého, prehlbuje dýchanie, a tým zlepšuje mechaniku dýchania.
Poloha pri cvičení
  • relaxovaný sed na stoličke s nohami opretými o podložku (dolné končatiny mierne od seba, ruky sú opreté o stehná, hrudník a plecový pletenec sú relaxované),
  • v ľahu na chrbte, pod kolená dáme valec alebo nejakú podložku (mierna flexia v kolenách na uvoľnenie brušného svalstva),
  • polosed na lôžku.
Príklady cvikov
  1. Nádych pomalý a prehĺbený na 3-4 doby, výdych pomalý, prehĺbený na 3-4 doby alebo výdych rýchly, krátky alebo v polovici výdychu zadržanie dychu a ďalej pokračovať vo výdychu.
  2. Nádych rýchly a krátky, výdych pomalý, predĺžený.
  3. Nádych pomalý, tiež so zadržaním dychu na krátku dobu, výdych pravidelný, pomalý.
  4. Nádych uprostred so zadržaním dychu, výdych tiež so zadržaním dychu.
  5. Nádych nosom do bránice, výdych ústami na „ši–ši-ši-ši“ alebo „fu-fu-fu-fu“ zároveň so sťahom bránice (obr. 34).
  6. Zajakavý vdych nosom so súčasnou vibráciou  bránice von (ako pri smiechu alebo plači), predĺžený relaxovaný výdych zošpúlenými ústami. Pri výdychu začneme nahlas počítať  od 1 do konca výdychu, snaha o predĺžený výdych.
  7. Plynulý vdych nosom do bránice, pri výdychu vyslovovať „m, n, o, u“, vždy so sťahom a uvoľnením bránice

Dýchanie dynamické
Cieľom cvičenia je nacvičiť správny rytmus dýchania pri pohybe. Rýchlejší rytmus pohybu, dlhšia doba cvičenia je postupnou záťažou na dýchaciu a obehovú sústavu. Jedna fáza pohybu je spojená s nádychom a druhá s výdychom. Pri cvičení sa nesmie zadržiavať dych. Každý pohyb pri výdychu sa musí ukončiť relaxáciou. Pohyby majú byť pomalé, urobené v plnom rozsahu.
Poloha pri cvičení
  • každý cvik musí vychádzať z relaxovanej polohy,
  • hlavu pri nádychu nemôže pacient zakláňať, má smerovať v pozdĺžnej osi tela.
Dýchanie proti odporu
Cieľom dýchania proti odporu je zlepšiť ventiláciu pľúc, odstrániť účinky anestézie a hyperventilácie, uvoľniť sekréty v dýchacích cestách, uľahčiť výmenu dýchacích plynov a roztiahnuť kolabované alveoly.
Príklady cvikov
  1. Hlboký nádych nosom, výdych ústami do nafukovacieho balóna (obr. 35), detských nafukovacích hračiek (obr. 36).
  2. Fúkanie ponorenou slamkou do pohára s vodou (obr. 37).
  3. Po hlbokom nádychu, výdych do trúbky.
  4. Úsilie o sfúknutie sviečky, vzdialenosť sviečky od pacienta postupne zväčšujeme.

 
Nácvikové (podporné) spirometre
Sú to zariadenia na udržiavanie maximálneho inspíria (vdychu).
  1. Pacient zoberie spirometer do ruky.
  2. Normálne vydychuje.
  3. Zovrie pery tesne okolo náustka.
  4. Pomaly a hlboko sa nadýchne, aby sa zdvihli loptičky v spirometri čo najvyššie. (v niektorých spirometroch môžeme priamo zmerať dychový objem) (obr. 38).  
  5. Otočením spirometra sa môže úsilne vydychovať, aby sa zdvihli loptičky v spirometri čo najvyššie (obr. 39).                                                                               
     
Obr. 38  Nácvikový spirometer - nadychovanie
          
Obr. 39  Nácvikový spirometer - vydychovanie

Dýchanie vedome prehĺbené
Dýchanie je zamerané na určité časti hrudníka, s jej predychávaním, čo znamená, že chceme zväčšiť exkurziu hrudníka. Cvičenie sa robí proti tlaku ruky sestry. Masáž, poklep, vibrácia slúži k tomu, aby si pacient uvedomil miesta, kde sa má maximálne nadýchnuť. Rovnako tak pôsobí aj tlak sestry. Sila tlaku sestry sa v priebehu nádychu a výdychu mení. Na začiatku nádychu je odpor veľký, ku koncu nádychu je minimálny. Opačne je tomu pri výdychu, na začiatku výdychu je tlak minimálny, ku koncu výdychu  je najväčší. Tam, kde pacient veľa vykašliava, robíme ľahkú vibráciu na konci výdychu. Prsty alebo dlaň kladieme tam, kde sa má chorý nadýchnuť a sprevádzame slovami „nadýchnite sa, a pritom sa snažte odtlačiť moje ruky“.

1.    Lokalizované dýchanie
Princípom je docieliť a súčasne i naučiť pacienta ovládať prehĺbenú respiračnú dynamiku hrudníka, čo je spočiatku dosahované lokálnym manuálnym odporom proti zvolenému miestu hrudnej steny, do ktorého sa pacient snaží vedome lokalizovať svoje dýchanie (odporúča sa pri zápalových a pozápalových procesoch hrudníka či mediastína, napr. pneumónie, pleuritídy, fluidothoraxu a po jeho punkcii, po operácii srdca).

Apikálna expanzia
  1. Mierny tlak prstami pod kľúčnymi kosťami.
  2. Pri vdychu má byť pacient sústredený na rozpínanie hornej časti hrudníka smerom dopredu a nahor.
  3. Na niekoľko minút sa zadrží dych a potom pomaly, pokojne a pasívne vydýchne cez ústa alebo nos (obr. 39-40).
Frekvencia cvičenia : opakuje sa niekoľkokrát denne.

   

Obr. 40  Apikálna exspanzia, nácvik so sestrou
   

Obr. 41  Apikálna expanzia, pacient cvičí sám

Bazálna expanzia
  1. Priloženie dlaní na oblasť dolných rebier pozdĺž stredných axilárnych čiar.
  2. Pri vdychu má byť pacient sústredený na rozpínanie dolnej časti hrudníka smerom nadol a nabok.
  3. Na niekoľko minút sa zadrží dych a potom pomaly, pokojne a pasívne vydýchne cez ústa alebo nos.
      
Obr. 42  Bazálna expanzia, nácvik so sestrou

Obr. 43  Bazálna expanzia, pacient cvičí sám

Abdominálne dýchanie
Bránicové dýchanie s priloženými rukami, sústredenie  sa na pohyby brušných svalov (obr. 44).
Poloha pri cvičení
  • na chrbte,
  • v polosede, v sede,
  • v stoji.
Príklady cvičení
  1. Zaujať polohu  na chrbte s jedným vankúšom pod hlavou, pokrčiť dolné končatiny.
  2. Položiť jednu alebo obe ruky na brucho, tesne pod bránicu.
  3. Nádych nosom so zatvorenými ústami, sústrediť sa na uvoľnenie brušných svalov počas nádychu, brušné svaly relaxujú, obvod brucha sa zväčšuje.
  4. Pomaly výdych cez pevne zovreté pery ako pri pískaní („zošpúlené“), pokojne bez nafukovania líc, sústrediť sa na stiahnutie brušných svalov počas výdychu, brušné svaly sa kontrahujú, obvod brucha sa zmenšuje (dĺžka výdychu,  počítame do 7).
  5. Ak treba uvoľniť hlieny, počas výdychu 2 a viackrát zakašľať.
 Frekvencia cvičenia: 4-krát denne, 5 - 10 min.

     Abdominálne dýchanie so závažím, podporí sa pohyblivosť bránice (cvičenie nie je vhodné pre pacientov s operačnou ranou v oblasti brucha).
  1. Pacient leží v relaxovanej polohe na chrbte s mierne pokrčenými dolnými končatinami.
  2. Závažie kladieme na hornú časť brušnej steny pod dolné oblúky rebier (môžeme použiť vrecko s pieskom).
  3. Pacient pravidelne dýcha, nenapína brušnú stenu, jeho pozornosť môžeme odpútať čítaním kníh, časopisov. Po 2-3min pacient začne pravidelne dýchať bránicou.
 Hmotnosť vrecka, čas a počet polohovaní určujeme podľa tolerancie, veku, fyzickej zdatnosti, klinického stavu a pridružených ochorení:
Hmotnosť vrecka: 1-5 kg
Frekvencia cvičenia: 3  5-krát denne, dĺžka cvičenia 10 - 30 min.  
 

 Obr. 44  Abdominálne dýchanie kontrolované sestrou