DIVERTIKULÓZA A DIVERTIKULITÍDA
Divertikel Divertikel je abnormálna výchlipka zo steny hrubého čreva (dutého orgánu). Pravý divertikel je tvorený všetkými vrstvami črevnej steny, avšak nepravé divertikle alebo pseudodivertikle obsahujú len niektorú časť črevnej steny. Divertikle, ktoré sa bežne vyskytujú v ľudskom tele sú výbežky sliznice cez svalovú vrstvu hrubého čreva, preto patria k pseudodivertiklom. Toto ochorenie je typické pre západnú spoločnosť. Faktory zodpovedné za ich vznik sú znížený príjem vlákniny a zvýšená konzumácia červeného mäsa a cukrov. Divertikulóza je vzácna u pacientov mladších ako 30 rokov, ale jej incidencia stúpa s pribúdajúcimi rokmi. V ôsmej dekáde života trpí týmto ochorením takmer dve tretiny pacientov. Najčastejším miestom výskytu je esovitá kľučka, nález divertiklov býva náhodným nálezom pri kolonoskopickom vyšetrení pre inú príčinu. Divertikulitída Divertikulitída je ochorenie, ktoré je spôsobené perforáciou divertikla hrubého čreva. Ide vlastne o extraluminálnu infekciu spôsobenú únikom výkalov cez perforované divertikly. Klinické príznaky divertikulitídy Najčastejším príznakom je bolesť lokalizovaná do ľavého dolného kvadrantu brucha, ktorá môže vyžarovať do oblasti ľavého triesla alebo dozadu. Zmeny v pravidelnosti stolice, zimnice, triašky a nutkanie na močenie sú ďalšie typické príznaky pri divertikulitide. Pri fyzikálnom vyšetrení sú nálezy závislé od miesta perforácie, množstvom kontaminácie brušnej dutiny a prítomnosťou sekundárnej infekcie vnútro brušných orgánov. Najbežnejší fyzikálny nález je citlivosť ľavého podbruška. Môže byť prítomná hmatná rezistencia, alebo lokálne dráždenie peritonea. Distenzia brušnej steny je prítomná pri črevnej nepriechodnosti sekundárne spôsobenej zápalom. Rektálne alebo vaginálne vyšetrenie môže odhaliť fluktuáciu, ktorá je typická pre absces. Diagnostika divertikulitídy Diagnóza divertikulitídy môže byť stanovená už z anamnestických údajov a fyzikálneho vyšetrenia. V prípade pochybností môžeme na stanovenie diagnózy použiť zobrazovacie metódy. Najbežnejšie sa používajú ultrasonografia, CT a magnetická rezonancia. CT vyšetrenie je považované za štandard pri stanovení diagnózy divertikulitídy. Spoľahlivo odhaľuje miesto infekcie, rozsah zápalového procesu, prípadné pridružené komplikácie. V prípade prítomnosti abscesu môže byť urobená punkcia abscesu pod CT kontrolou. Divertikulitída môže prebiehať ako jednoduchý lokalizovaný zápal, ale aj ako opakujúci sa zápalový proces sprevádzaný širokým spektrom komplikácií, alebo život ohrozujúci stav komplikovaný sepsou. K najčastejším komplikáciám divertikulitídy patrí tvorba abscesov, fistúl, črevnej nepriechodnosti a difúzneho peritoneálneho dráždenia. Liečba divertikilitídy Pacienti s jednoduchou formou divertikulitídy dobre reagujú na konzervatívny postup zahŕňajúci parenterálnu a antibiotickú terapiu. K zmierneniu symptómov dochádza zvyčajne do 48 h od zahájenia terapie. Po odznení symptómov s odstupom času obyčajne po 3 týždňoch je potrebné potvrdiť prítomnosť divertiklov. Preferovaným vyšetrením je kolonoskopické vyšetrenie, ktoré priamo zobrazí divertikle a zároveň umožní vylúčiť kolorektálny karcinóm. V prípade potvrdenia prítomnosti divertiklov je doporučená diéta s vysokým obsahom vlákniny. U komplikovaných foriem divertikulitídy konzervatívna terapia nie je dostačujúca, a obyčajne je potrebné použiť aj inú liečebnú modalitu. V prípade vytvorenia abscesu je dôležité tento absces evakuovať, preferovaná metóda je cez brušnú stenu pod CT alebo USG kontrolou. V prípade zlyhania drenáže pod CT alebo USG kontrolou absces môže byť zadrénovaný operačne. Adekvátna drenáž abscesu a intravenózne podanie antibiotickej terapie obyčajne rýchle zlepší klinický stav pacienta. Chirurgické odstránenie postihnutého úseku je doporučené obyčajne šesť týždňov po preliečení a drenáži abscesu. Ďalšou častou komplikáciou divertikulitídy býva vytvorenie fistúl, obyčajne keď sa abscesové ložisko prevalí do okolitých orgánov, alebo cez kožu na povrch. Problémom pri liečbe fistúl zostáva, že pokiaľ nie je odstránená komunikácia medzi fistulou a zdrojom infekcie perforovaným divertiklom, tak je liečba väčšinou neúspešná. Fistulácia pri divertikulitíde väčšinou nevyžaduje urgentné chirurgické riešenie. Iná situácia nastáva pri vzniku difúzneho zápalu pobrušnice. Ten vzniká z dvoch príčin. V prípade, že divertikel perforuje do dutiny brušnej a perforácia nie je ohraničená obrannými mechanizmami organizmu, alebo pri expanzii ohraničeného abscesu a prevalení do dutiny brušnej. V týchto prípadoch je potrebná urgentná chirurgická intervencia. Vzhľadom na zápal v celej dutine brušnej sa neodporúča primárna anastomóza, ale resekcia postihnutého úseku hrubého čreva a konštrukcia dočasného vývodu. Po preliečení a zotavení pacienta obvykle nie skôr ako za desať týždňov môžeme dočasný vývod zanoriť a obnoviť kontinuitu gastrointestinálneho traktu vytvorením anastomózy. |
