ANATÓMIA A FYZIOLÓGIA TENKÉHO, HRUBÉHO ČREVA A KONEČNÍKA
Tenké črevo (intestinum tenue) je trubicový orgán spájajúci žalúdok a hrubé črevo. Je to vysoko efektívny orgán zabezpečujúci zložité a komplexné deje v organizme. Primárnou úlohou tenkého čreva je trávenie a vstrebávanie zložiek potravy potom, čo opustia žalúdok. Tento proces závisí od funkčných, endokrinných a chemických faktorov. Exokrinné sekréty z pečene a pankreasu umožňujú komplexné trávenie potravín a následnú absorpciu cez zväčšený povrch sliznice tenkého čreva. Okrem funkcie trávenia a absorpcie, je tenké črevo najväčší endokrinný orgán v tele a je jedným z najdôležitejších orgánov imunity. Napriek jeho zásadným úlohám v organizme a zložitosti dejov, ktoré v ňom prebiehajú, ochorenia tenkého čreva nie sú frekventovanejšie ako u iných častí tráviaceho traktu. Hrubé črevo (intestinum crassum alebo colon) je trubicový orgán, tvorí pokračovanie tenkého čreva. Funkciou hrubého čreva je dokončiť proces trávenia. Z tenkého čreva sa do hrubého čreva presúvajú nestrávené zvyšky potravy, voda, žlčové farbivá a odlúpené bunky epitelov. Obsah čreva sa zahusťuje a pôsobením kvasných baktérií (vznikajú plyny ako oxid uhličitý, metán) a hnilobných baktérií (vzniká amoniak, fenol a pod.) sa rozkladá a mení na výkaly. Vstrebáva sa voda, niektoré vitamíny, soli a lieky. Konečník je zakončený ritným otvorom (anus). Delí sa na vlastný konečník a análny kanál. Funkcia konečníka je zadržovanie a zhusťovanie stolice, podieľa sa na defekácii. Anatómia tenkého, hrubého čreva a konečníka Na pochopenie problematiky ochorení tenkého, hrubého čreva a konečníka, ich diagnostiku a liečbu je potrebné poznať ich anatómiu. Tenké črevo Tenké črevo siaha od žalúdka po hrubé črevo, meria cca 290 až 350cm, a vo svojom priebehu má priemer 3 – 4 cm. Rozdeľuje sa na tri úseky: dvanástnik (duodenum), lačník (jejunum) a bedrovník (ileum). Dĺžka duodena sa odhaduje na 20 – 24 cm, jejuna 100 – 110 cm a ilea 150 – 160cm. Duodenum je prvý úsek podkovovitého tvaru, z väčšej časti uložený za nástennou pobrušnicou, delí sa na štyri časti, a končí sa ohybom nazývaným flexura duodenojejunalis, kde prechádza do jejuna. Flexura je fixovaná snopcom väziva a hladkej svaloviny k bránici, ktorý sa označuje ako musculus suspenzorius duodeni (Treitzi). Jejunum a ileum sú ďalšie dva úseky tenkého čreva, ktoré do seba plynule prechádzajú bez určitej hranice. Vyústenie distálneho konca ilea do začiatku hrubého čreva sa označuje ako ostium ileocecale. Sliznica tenkého čreva je bledoružová, vo väčšine tenkého čreva na slizničnom povrchu sú viditeľné priečne riasy – plicae circuláres, vysoké 6 – 8 mm. Sliznica celého tenkého čreva je posiata drobnými štíhlymi prstovitými výbežkami, črevnými klkmi (villi intestinales). V duodene je na zadnom vnútornom obvode zreteľné vyvýšenie, nepravidelná riasa sliznice (plica longitudinalis duodeni), na ktorej sú dve vyvýšené papily: papilla duodeni major (Vateri), vo vzdialenosti cca 10 cm od pyloru, kde vyúsťuje ductus choledochus a ductus pancreaticus, papilla duodeni minor je asi 2 cm kraniálnejšie nad papilla duodeni major, na nej ústi ductus pancreaticus accessorius. Mikroskopicky je stena tenkého čreva tvorená štyrmi vrstvami: sliznicou, pod slizničným väzivom (submukózou), svalovinou a serózou. V celej dĺžke tenkého čreva je sliznica a submukóza „naskladaná“ do cirkulárnych rias (plicae circulares). V podstate ide (spolu s klkmi a kryptami) o architektonické modifikácie, ktorých zmyslom je zväčšenie absorpčnej plochy. Tenké črevo má bohaté cievne, nervové a lymfatické zásobenie, ktoré prechádza cez mezentérium. Prekrvenie celého tenkého čreva, s výnimkou proximálneho duodena, ktorý je zásobený vetvami z truncus coeliacus pochádza z hornej mezenterickej artérie (a. mesenterica sup. – AMS), ktorá vychádza z aorty. V oblasti procesus uncinatus pankreasu a tretej časti duodena sa delí a vydáva vetvy k pankreasu, distálnemu duodénu, celému tenkému črevu a vzostupnému a priečnemu tračníku. V mezentériu tvorí početné kolaterály (arkády), ktoré bohato zásobujú celé tenké črevo. Venózna drenáž tenkého čreva kopíruje arteriálnu sieť, venózna krv je odvádzaná z arkád do hornej mezentérickej vény (v. mesenterica superior – VMS), ktorá sa za krčkom pankreasu spája so slezinnou žilou a vytvára vrátnicovú žilu (v. portae). Inervácia tenkého čreva je zabezpečená parasympatickými aj sympatickými vláknami autonómneho nervového systému. Parasympatické vlákna sú vetvy n. vagus ,ktoré prechádzajú cez celiacké gangliony a ovplyvňujú sekréciu, motilitu a pravdepodobne všetky fázy peristaltickej vlny. Sympatické nervové vlákna pochádzajú z troch vetiev splanchnických nervov a majú svoje gangliové bunky v oblasti odstupu AMS z aorty. Ovplyvňujú motilitu ciev a pravdepodobne sekréciu a motilitu čreva. Bolesť v tenkom čreve je sprostredkovaná cez aferentné vlákna sympatického nervového systému. Lymfatická drenáž tenkého čreva sa nachádza hlavne v distálnych častiach tenkého čreva, v Payerových plátoch. Odtiaľ pokračuje lymfa cez mukózu a stenu čreva do regionálnych lymfatických uzlín v mezentériu, do uzlín lokalizovaných pri odstupe AMS, potom vteká do cysterna chyli a hrudných lymfatických ciest a finálne sa vyprázdňuje do venózneho riečiska na krku. Lymfatická drenáž tenkého čreva predstavuje hlavnú cestu pre transport lipidov absorbovaných do krvného obehu, má významnú úlohu v imunitnej obrane organizmu, a tiež v šírení rakovinových buniek pri nádorových ochoreniach čreva. Hrubé črevo a konečník Hrubé črevo a konečník predstavujú pokračovanie tenkého čreva v tráviacom trakte. Dĺžka hrubého čreva je cca 150 cm s variabilným priemerom podľa lokalizácie. Obsah tenkého čreva sa vlieva do hrubého čreva cez ileocekálnu chlopňu (Bauhinská chlopňa) a pokračuje do slepého čreva (coecum), ktoré predstavuje proximálny úsek hrubého čreva so stredným priemerom 7,5 cm a dĺžkou 10 cm. Asi 3 cm od ileocekálnej chlopne odstupuje z céka slepo zakončený tubulárny útvar apendix. Obvykle má veľkosť 8 – 10 cm, a jeho pozícia je variabilná. Najčastejšie sa vyskytuje retrocekálne (64 %), pelvická lokalizácia (32 %), subcekálne (2 %), preileálne (1 %), retroileálne (0,5 %). Vzostupný tračník (colon ascendens) má dĺžku asi 15 cm, prebieha smerom nahor pod pečeň, kde cez pečeňový ohyb (flexura hepatis) pokračuje do priečneho tračníka (colon transversum). Ten má dĺžku asi 45 cm, a je zavesený medzi pečeňovým ohybom sprava a slezinným ohybom (flexura lienalis) zľava. Oba ohyby sú fixované ligamentami o brušnú stenu. Zostupný tračník (colon descendens) je pokračovaním z slezinného ohybu, ležiaci ventrálne od ľavej obličky. Jeho dĺžka je približne 25 cm a diameter je menší ako u vzostupného tračníka. Na úrovni panvového okraja je prechod zostupného tračníka, ktorý je relatívne fixovaný do mobilného úseku nazývaného esovitá kľučka (colon sigmoideum). Ten má dĺžku od 15 – 50 cm s priemerom 38 cm. V oblasti promontória sa nachádza rektosigmoidálny prechod, ktorým črevo plynule prechádza do konečníka (rectum). Tento úsek čreva má 12 – 15cm, a na rozdiel od ostatných častí hrubého čreva neobsahuje teniu coli ani epiploické apendixy. Konečník sa nachádza v malej panve, a jeho zadná stena je takmer kompletne extraperitoneálne prichytená k presakrálnemu mäkkému tkanivu. Proximálne je predná stena konečníka z jednej tretiny pokrytá viscerálnym peritoneom, nachádza sa 7 – 9 cm od análneho otvoru u mužov a 5 – 7,5 cm u žien vytvárajúc priestor nazývaný Douglasov priestor. Arteriálne zásobenie do hrubého čreva pochádza z vetiev hornej mezentérickej artérie (AMS) a dolnej mezeterickej artérie (a. mesenterica inferior - AMI). Horná mezenterická artéria vydáva vetvy pre celý pravý tračník, a jej zásobenie končí na distálnej časti priečneho tračníka, vetvy dolnej mezenterickej artérie zásobujú oblasť slezinného ohybu, ľavý tračník a rektum. Spojenie týchto dvoch hlavných tepnových riečísk je zabezpečené cez marginálne tepny, ktoré bežia paralelne s hrubým črevom po celej jeho dĺžke. Venózne riečisko kopíruje arteriálne zásobenie. Krv z ľavého tračníka je odvádzaná do lienálnej vény (v. lienalis), krv z pravého tračníka je odvádzaná do hornej mezenteriálnej vény (VMS), ktorá po spojení s lienálnou vénou pod pečeňou tvorí vrátnicovú žilu (v. portae). Lymfatická drenáž z celého hrubého čreva a proximálnych dvoch tretín konečníka ide do paraaortických lymfatických uzlín, ktoré potom vyúsťujú do cisternachýli. Lymfa zo zvyšku konečníka a anu odteká, buď rovnakou cestou, alebo je drénovaná do vnútorných ilických a ingvuinálnych uzlín. |
