Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Benígne a malígne ochorenia tenkého, hrubého čreva a konečníka

BENÍGNE NÁDORY TENKÉHO ČREVA


     Medzi najčastejšie nezhubné nádory tenkého čreva patria adenómy, lipómy a gastrointestinálne stromálne tumory (GIST). Adenómy sú najčastejšie nálezy benígnych tumorov pri autopsiách. GISTy patria k najviac symptomatickým nezhubným nádorom.

    Leiomyómy sú benígne nádory z hladkého svalstva črevnej steny, sú najčastejšie symptomatické benígne nádory tenkého čreva. V posledných rokoch bol vznik a pôvod týchto nádorov presnejšie určený a časť z nich sa presunula do skupiny stromálnych tumorov (GIST). V súčasnej dobe sa  predpokladá, že vznikajú z intersticiálnych  Cajalových buniek. Tieto nádory sú tvorené z vretenovitých (70 %) a epiteloidných (30 %) buniek a benígne GIST-y sú 3-krát, až 4-krát častejšie ako malígne GIST-y. Výskyt je rovnaký u mužov a žien. Najčastejšie sú diagnostikované v piatej dekáde života. Tieto nádory môžu rasť intramurálne a spôsobiť obštrukciu. Alternatívne nádory rastú intramurálne a extramurálne, a môžu dosiahnuť značnej veľkosti a spôsobiť krvácanie. Prejavy krvácania sú najčastejšou indikáciou k operácii pacientov s benígnymi GIST-mi. Niektoré môžu byť  veľmi ťažko diagnostikovateľné. Endoskopický  ultrazvuk je užitočné vyšetrenie  na určenie miesta nádoru v rámci črevnej steny. Biopsia a chirurgická resekcia je štandardný postup liečby.

     Adenómy tvoria asi 15 % všetkých benígnych nádorov tenkého čreva, 20 % z adenómov sa nachádzajú v dvanástniku, 30 % sa nachádzajú v jejune a 50 % je prítomných v ileu. Najbežnejšie príznaky adenómov sú krvácanie a symptómy črevnej nepriechodnosti. Keď vznikajú v oblasti papily duodena môžu spôsobiť ikterus. Vzhľadom k riziku vzniku malígnej degenerácie, adenómy sú obvykle odstránené (chirurgicky alebo endoskopicky).

     Lipomy sú benígne lézie tvorené tukovým tkanivom, bez malígneho potenciálu a najčastejšie sa vyskytujú intramurálne v submukóze  ilea. Sú častejšie u mužov v šiestej  a siedmej dekáde života, a menej ako jedna tretina z týchto nádorov je symptomatická. Medzi najčastejšie prejavy patria obštrukcie a krvácanie z povrchových ulcerácií. U symptomatických lézií je indikovaná chirurgická liečba, ktorá spočíva v resekcii lipómu.

     Hemangiómy sú  benígne vaskulárne nádory v stene žalúdka alebo čreva. Niekedy môžu mať spojitosť s inými vrodenými syndrómami. Hemangiómy môžu spôsobiť krvácanie do zažívacieho traktu a anémiu. Obvykle sú diagnostikované pri endoskopii. Liečba je endoskopická alebo chirurgická.

Klinické prejavy

     Príznaky spojené s novotvarmi tenkého čreva sú často nešpecifické, a môžu zahŕňať dyspepsiu, anorexiu, malátnosť a tupú bolesť brucha niekedy spojenú s kolikovitou bolesťou. Tieto príznaky môžu byť prítomné po celé mesiace, alebo roky pred operáciou. Väčšina pacientov s benígnymi nádormi zostávajú asymptomatickí a nález novotvaru je náhodným nálezom pri RTG vyšetrení gastrointestinálneho traktu, alebo operácii.
     Najčastejšou komplikáciou benígnych lézií tenkého čreva je nepriechodnosť tenkého čreva a krvácanie. To býva väčšinou okultné, ale môže sa prejaviť ako hematochézia alebo hemateméza.  Život ohrozujúce krvácanie je raritné.

Liečba benígnych nádorov tenkého čreva

      Chirurgická liečba u benígnych nádorov je takmer vždy indikovaná z dôvodu rizika vzniku následných komplikácií, a pre potvrdenie benígneho pôvodu ochorenie pomocou mikroskopického vyšetrenia preparátu. K najčastejším urgentným komplikáciám, ktoré si vyžadujú chirurgické riešenie patrí črevná nepriechodnosť a krvácanie. Segmentálna resekcia s primárnou anastomózou sa najčastejšie používa s výnimkou veľmi malých lézií, ktoré môžu byť odstránené cez enterotomiu. Dôležité je vždy skontrolovať celé tenké črevo pre riziko viacpočetných lézií v jeho priebehu.