PREVENCIA A SKRÍNING
Prevencia Prevenciu kolorektálneho karcinómu možno dosiahnuť primárnou a sekundárnou prevenciou. Primárna prevencia spočíva v identifikácii rizikových faktorov životného prostredia a životného štýlu. Úprava alebo vylúčenie týchto faktorov so súčasnou aplikáciou chemopreventívnych preparátov môže viesť k prevencii karcinogenézy. Indikátorom úrovne primárnej prevencie je vývoj incidencie zhubného nádoru. Sekundárna prevencia zahŕňa vyšetrenia, ktoré pátrajú po včasnom štádiu nádorového ochorenia, alebo odhaľuje prekancerózu (adenomatózny polyp). Jej cieľom je odstránenie prekancerózy, a tým prevencia karcinómu. Sekundárna prevencia sa zameriava hlavne na populáciu, ktorá má zvýšené a vysoké riziko ochorenia. Cieľom primárnej a sekundárnej prevencie KRK je zníženie incidencie ochorenia a pridruženej mortality . Proces transformácie normálnej sliznice čreva na karcinóm poskytuje možnosti prevencie vývoja KRK. Primárna a sekundárna prevencia okrem endoskopickej polypektómie zahŕňa aj perorálny príjem špecifických nutričných alebo chemických látok, ktoré potláčajú karcinogenézu, alebo vedú k jej inhibícii alebo reverzii. Táto tzv. chemoprevencia vedie k prevencii vývoja adenomatóznych polypov a ich progresie do karcinómu. Chemoprevencia je indikovaná u jedincov s vysokým rizikom vzniku KRK, teda u osôb s pozitívnou anamnézou kolorektálnych adenómov alebo karcinómov a jedincov s hereditárnymi syndrómami, ako je napr. FAP a HNPCC. Medzi chemopreventívne látky patria farmakologické (kyselina acetylsalicylová a nesteroidné protizápalové lieky, ursodeoxycholová kyselina) a nefarmakologické preparáty (minerály, mikronutrienciá, vitamíny, stopové prvky, hormonálne substitučné preparáty). Osveta, primárna a sekundárna prevencia, eliminácia rizikových faktorov, úprava stravovania a životného štýlu, skríning, ale aj včasná chirurgická intervencia v skupine pacientov s hereditárnymi syndrómami spoločne vedú k redukcii incidencie kolorektálneho karcinómu. Zhubné nádory patria medzi tzv. preventabilné ochorenia, čo znamená, že okrem geneticky prenosnej vnímavosti ovplyvňuje ich výskyt a priebeh množstvo vonkajších faktorov. Výchova k zdraviu sa musí usilovať o ovplyvnenie postojov a chovania populácie. Skríning Skríning je vyhľadávanie jedincov s väčšou pravdepodobnosťou výskytu nepoznaného ochorenia zo zdanlivo zdravej populácie. Cieľom skríningu je selekcia jedincov, ktorí by mali absolvovať intenzívnejšie a ekonomicky náročnejšie, ale zároveň aj definitívne diagnostické vyšetrenia. Hlavným cieľom skríningu kolorektálneho karcinómu je včasný záchyt karcinómu alebo jeho prekurzorov – adenomatóznych polypov. V prípade, že sa podarí KRK diagnostikovať vo včasnom asymptomatickom štádiu, vedie skríning k záchrane života a k prevencii väčšiny kolorektálnych karcinómov. V súčasnosti je k dispozícii 7 skríningových vyšetrení kolorektálneho karcinómu :
Tab. 6 Efektivita skríningových testov kolorektálneho karcinómu
Skríning KRK priemerne rizikovej populácie sa využíva podstatne zriedkavejšie, ako pri iných nádorových ochoreniach. Medzi dôvody, pre ktoré priemerne riziková populácia na skríningu neparticipuje, patrí pracovné a rodinné zaneprázdnenie, nezáujem, život na vidieku, ekonomická náročnosť, nedostatočná informovanosť a obavy z nepríjemných vyšetrení, akými sú rektoskopia, irrigografia, kolonoskopia, per rectum a pod. V skríningu kolorektálneho karcinómu by mohli pozitívnu úlohu zohrať praktickí lekári. Najefektívnejším skríningovým testom je kolonoskopia. Optimálny vek na prvú skríningovú kolonoskopiu asymptomatických mužov a žien je 55, resp. 65 rokov. Skríning kolorektálneho karcinómu je zameraný na asymptomatických jedincov, a jeho cieľom je efektívna redukcia mortality.  |