RIZIKOVÉ FAKTORY VZNIKU KOLOREKTÁLNEHO KARCINÓMU
Základom tumorogenézy kolorektálneho karcinómu je vzájomné pôsobenie endogénnych, exogénnych a molekulových rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú prostredie epiteliálnych buniek čreva. Incidencia KRK vo svete je rozdielna, čo je spôsobené rozdielmi vo vplyvoch vonkajšieho prostredia, najmä faktormi výživy. Na incidenciu KRK vplývajú aj riziká súvisiace so zamestnaním, určitými chorobnými stavmi, operáciami alebo radiačnou terapiou. Medzi vonkajšie rizikové faktory nádorov hrubého čreva a konečníka patrí strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov a červeného mäsa, nízky obsah vlákniny v strave, nadváha, konzumácia alkoholu, fajčenie a nedostatočný príjem protektívnych látok, napr. vitamínu C a kyseliny listovej. Zmeny v diétnom režime by mohli viesť k 30 % poklesu incidencie všetkých karcinómov a dokonca k 90 % poklesu incidencie kolorektálneho karcinómu. Vzťah výživy a malígnej transformácie je podrobne popísaný v správe World Cancer Research Fund a American Instituste for Cancer Research. Výživa môže obsahovať faktory škodlivé, podporujúce karcinogenézu, ale aj látky protektívne. 50%-né zníženie konzumácie tukov môže viesť k 50%-nému poklesu incidencie kolorektálneho karcinómu. Odporúča sa limitovaný príjem tukov, ktoré by mali pokrývať len 30 % denného kalorického príjmu. Riziko vzniku KRK stúpa pri dennej konzumácii bravčového, hovädzieho a jahňacieho mäsa. Naopak je tomu pri konzumácii rybacieho mäsa. Taktiež častá konzumácia údenín a strava bohatá na mäso upravované pri vysokých teplotách, hlavne grilovaní, zvyšuje riziko kolorektálneho karcinómu. Konzumácia 70g etanolu denne alebo 15 litrov piva mesačne vedie k zvýšenému riziku vzniku KRK. Úlohu pravdepodobne zohráva aldehyd-dehydrogenáza-2. Aj nadváha a obezita (vysoký BMI) sú rizikovými faktormi. Vláknina ako protektívna zložka potravy sa delí na rozpustnú a nerozpustnú. Má schopnosť bobtnať, podieľa sa na regulácii absorpcie tukov a sacharidov, na väzbe sekundárnych žlčových kyselín, modifikuje enzymatickú aktivitu mikroflóry, znižuje intestinálne pH, znižuje zastúpenie hnilobných baktérií, zrýchľuje pasáž a zväčšením črevného obsahu znižuje koncentráciu toxickej látky v čreve. Navyše butyrát, ktorý vzniká z vlákniny účinkom aeróbnych baktérií pôsobí priaznivo na sliznicu hrubého čreva, znižuje v podmienkach „in vitro“ proliferčnú aktivitu epitelových buniek karcinómových línií, a naopak v podmienkach „in vivo“ stimuluje proliferáciu epitelových buniek krýpt a indukuje apoptózu v nádorových bunkách. Účinok zeleniny a ovocia spočíva v obsahu vlákniny, vitamínov, minerálov a veľkého množstva bioaktívnych látok, akými sú napr. indoly, karotenoidy, ditioltióny, fenoly a terpény. Je teda potrebné stimulovať populáciu k zvýšenému príjmu surového ovocia a zeleniny (hlavne zelená a tmavožltá zelenina zo skupiny kapustovitých, sójové produkty a strukoviny) a stravy na rastlinnej báze, ako sú napr. celozrnný chlieb, ryža a bôb. Pohybová aktivita je protektívnym faktorom vzniku KRK, ktorej mechanizmus účinku je komplexný. Pôsobí ovplyvnením obezity a celkového metabolizmu a urýchľuje pasáž obsahu hrubého čreva. Vyššia telesná aktivita seniorov má podľa niektorých štúdií znižovať riziko vzniku kolorektálneho karcinómu. Pohyb je totiž tým faktorom, ktorý prispieva k pravidelnému a častejšiemu vyprázdňovaniu. Spomalená peristaltika seniorov zvyšuje dobu expozície črevnej sliznice obsahu čreva, v ktorom sú prítomné aj látky s karcinogénnym potenciálom. Bakteriálna flóra taktiež môže ovplyvniť vznik kolorektálneho karcinómu. Hlavnými mechanizmami, ktorými mikroflóra ovplyvňuje vznik karcinómu, je dekonjugácia žlčových kyselín, fermentácia vedúca k tvorbe butyrátu a ostatných mastných kyselín s krátkymi reťazcami, tvorba diacylglycerolu, syntéza pentánov a adsorpcia hydrofóbnych molekúl. Asi 2 – 5 % žlčových kyselín sa dostáva do hrubého čreva. Populácia s vysokým rizikom kolorektálneho karcinómu má vysokú koncentráciu žlčových kyselín v stolici. 93 % bioptických vzoriek z malígne transformovanej sliznice obsahuje baktérie, v prípade adenómov 90 % vzoriek. Takmer vo všetkých vzorkách sliznice zdravých ľudí neboli baktérie nájdené. Prevažná väčšina baktérií bola identifikovaná ako Escherichia coli. V kolonizovaných vzorkách sliznice nešlo o adherenciu baktérií na epitel, ale zistila sa ich intracelulárna lokalizácia. Toto môže byť spôsobené poruchou slizničnej imunity, ktorá vedie k invázii baktérií do sliznice, alebo expresiou povrchových molekúl umožňujúcich adherenciu baktérií na epitel. Je možné, že ide o enteroinvazívny, patogénny kmeň Escherichia coli. Nie je jasné, či kolonizácia črevnej sliznice je javom primárnym, alebo sekundárnym, sprevádzajúcim vývoj malígnych zmien. Zvýšená incidencia KRK je aj u pacientov so zápalovým ochorením hrubého čreva. Riziko vzniku KRK je vyššie aj u ich príbuzných, ktorí zápalom netrpia. Dôležitým faktorom sú tu karcinogénne nitrosamíny produkované leukocytmi nahromadenými pri zápale. V teréne Crohnovej choroby je riziko vzniku KRK 20-krát vyššie oproti bežnej populácii. Aj pacienti s ulceróznou kolitídou majú toto riziko vyššie. Zvýšenú incidenciu KRK majú ľudia pracujúci v továrňach na výrobu syntetických vláken, v metalurgickom a textilnom priemysle, hasiči, ľudia pracujúci s azbestom, taviči medi, zamestnanci benzínových čerpadiel, automechanici a jedinci vystavení etylakrylátu, metylakrylátu, pôsobeniu sadzí (kominári), ťažkých olejov a plynov vznikajúcich pri spaľovaní uhlia a dreva. Ojedinele sa vyskytujú údaje o vzniku KRK po rádioterapii pre rôzne druhy malignít. Časový interval medzi rádioterapiou a diagnózou KRK je okolo 15 rokov. U týchto nádorov je vysoká, až 50 % incidencia hlienotvorných karcinómov, čím sa líšia od väčšiny KRK. Orgánová trasplantácia a s ňou súvisiaca chronická imunosupresia prináša zvýšené riziko incidencie kolorektálnych karcinómov, ktoré sú aj biologicky agresívnejšie. U týchto pacientov sa odporúča začať skríning KRK skôr ako v bežnej populácii.  |