BENÍGNE NÁDORY A
CYSTY PAŽERÁKA
Benígne nádory pažeráka sú zriedkavé a tvoria menej ako 1 % všetkých nádorov pažeráka. Nachádzajú sa v stene alebo intraluminálne a ide o solídne tumory, cysty a fibrovaskulárne polypy. Približne 60 % benígnych pažerákových nádorov sú leiomyómy, 20 % sú cysty, 5 % sú polypy a ďalších 5 % sú ostatné nádory. Benígne nádory alebo cysty sú tvorené hladkým svalstvom a fibróznym tkanivom. Medzi ostatné nádory patria papilómy, fibrómy, myómy, lipómy, neurofibrómy, hemangiómy a adenómy. Leiomyóm pažeráka Leiomyóm pažeráka je častejší u mužov a zisťuje sa najmä vo štvrtej a piatej dekáde života. Vzniká z embryonálnej mezenchymálnej vrstvy a najčastejšie je prítomný v distálnych 2/3 pažeráka. Zväčša býva solitárny, zostáva intramurálne a so zväčšovaním spôsobuje symptómy. Všetky leiomyómy sú benígne, ich malígna transformácia je veľmi zriedkavá. Symptómy leiomyómu pažeráka Leiomyómy pažeráka sú zväčša asymptomatické a väčšina z nich nie je v priebehu života diagnostikovaná. Najčastejšími symptómami je dysfágia a bolesť. Tieto príznaky môžu byť prítomné aj pri malých nádoroch. Lokalizácia a tvar nádoru teda nekorelujú so symptomatológiou. Diagnostika leiomyómu pažeráka Na kontrastnom ezofagograme má leiomyóm charakteristický nález. Zistením je hladká, dobre ohraničená, necirkulárna masa so zreteľnými okrajmi. Počas endoskopického vyšetrenia sa zistí vonkajší útlak s neporušenou sliznicou. V diagnostike sa používa aj endoskopický ultrazvuk (endoscopic ultrasound - EUS), ktorého zistením je hypoechogénna masa v mukóze alebo muscularis propria. Liečba leiomyómu pažeráka Leiomyómy sú pomaly rastúce nádory. Najčastejšou liečebnou metódou je chirurgická resekcia, i keď nádory menšie ako 2 cm sa môžu spočiatku sledovať. Medikamentózna liečba leiomyómov pažeráka zatiaľ nie je známa. Čiastočný efekt však môže mať inhibítor tyrozínkonázy – imatinib, ktorý sa používa v liečbe GISTov. Chirurgickou liečbou je torakotomická, alebo torakoskopická enukleácia tumoru. Tumory proximálnej a strednej časti pažeráka sa vyberajú cez pravý hrudník, tumory distálnej časti pažeráka cez ľavý hrudník. Pažerákové cysty Pažeráková cysta je jeho druhou najčastejšou benígnou léziou. Môže byť vrodená i získaná. Vrodené cysty vznikajú z perzistentných vakuol v stene prednej časti alimentárneho kanála počas embryonálneho vývoja. V priebehu veku sa tieto vakuoly plnia hlienom, zväčšujú sa a spôsobujú príznaky obštrukcie. Väčšina vrodených cýst sa prejaví v priebehu prvého roka po narodení a zisťujú sa najčastejšie v hornej tretine pažeráka. Cysty lokalizované v distálnych 2/3 pažeráka sa prejavia v priebehu detského veku. Získané cysty sú pravdepodobne výsledkom obštrukcie exkrečných vývodov pažerákových žliaz. Zisťujú sa v dolnej časti pažeráka a prejavujú sa zväčša v neskoršom veku. Symptómy pažerákových cýst Väčšina vrodených i získaných cýst zostáva asymptomatických až dovtedy, kým nie sú tak veľké, že spôsobujú obštrukciu pažeráka. Ich príznakmi sú dysfágia, rekurentné respiračné infekcie a tracheoezofageálne fistuly. Veľké cysty môžu utláčať dýchacie cesty a spôsobiť tak skrátenie dychu a ponámahovú dušnosť. Diagnostika pažerákových cýst V diagnostike pažerákových cýst sa používa kontrastná ezofagografia a CT vyšetrenie. Podobne ako pri leiomyómoch sa zobrazí hladká oválna masa, ktorá spôsobuje obštrukciu lumenu pažeráka. EUS je vhodná pre rozlíšenie cysty od solídnej masy a umožňuje aspiráciu cysty za účelom ďalšej diagnostiky. Liečba pažerákových cýst Pokiaľ sa cysta pažeráka ponechá bez liečby, v čase bude rásť a spôsobí obštrukciu, infekciu alebo môže prasknúť. Samotná aspirácia cysty nie je adekvátnou liečbou, pretože tekutina sa opäť doplní. U každého pacienta by mala byť zvážená chirurgická resekcia. Preferuje sa extramukózna resekcia alebo enukleácia. Prístup je podľa lokalizácie cysty cez krčnú incíziu alebo torakotómiu. Peroperačne je potrebné vždy myslieť na tracheoezofageálnu fistulu, a keď je prítomná, mala by byť ligovaná a prerušená. Fibrovaskulárne polypy Fibrovaskulárne polypy pažeráka sú zriedkavé a zväčša sa zisťujú u mužov vo veku 60 – 70 rokov. Väčšinou sú lokalizované v krčnom pažeráku. Sú tvorené edematóznym spojivovým tkanivom obsahujúcim krvné cievy a tukové tkanivo. V začiatkoch sú to malé slizničné nádory a v priebehu života elongujú, môžu dosahovať značnú veľkosť, a mať extrémne dlhé stopky. Stopka môže byť tenká alebo hrubá a výrazne vaskularizovaná. Ich slizničná pokrývka môže ulcerovať. Niektoré polypy môžu byť malignizované, preto je dôležité ich dôkladné vyšetrenie. Symptómy polypov pažeráka Symptómy sa stávajú zjavnými až keď polyp dosiahne určitú veľkosť a spôsobí obštrukciu. Typickými príznakmi sú dysfágia z obštrukcie lumen a krvácanie z exulcerovanej sliznice polypu. Diagnostika polypov pažeráka V diagnostike sa používa kontrastná ezofagografia a endoskopia. Počas endoskopie sa z polypu odoberá vzorka na histologické vyšetrenie, či sa nejedná o karcinóm. Taktiež sa v diagnostike môže použiť CT, ktoré zobrazí intraluminálnu masu v pažeráku. Liečba polypov pažeráka Fibrovaskulárne polypy sa odstraňujú najčastejšie endoskopicky. Polypy väčšie ako 8 cm sa resekujú chirurgicky. Prístup k resekcii je podľa lokalizácie polypu cez krčnú incíziu alebo torakotómiu. |
