ZÍSKANÉ TRACHEOEZOFAGEÁLNE FISTULY
Tracheoezofageálna fistula je epitelizované spojenie medzi pažerákom a tracheou. Môže byť následkom benígnych a malígnych príčin. Z benígnych príčin vzniká najčastejšie ako dôsledok komplikovanej intubácie a poranenia trachey balónikom orotracheálnej kanyly. Ďalej tu patrí tupé a penetrujúce poranenie, radiačná a chirurgická liečba a poleptanie pažeráka a trachey. Z malígnych príčin fistula vzniká eróziou a prerastaním nádoru pažeráka do trachey alebo opačne. Symptómy tracheoezofageálnych fistúl Medzi príznaky tracheoezofageálnej fistuly patrí dlhodobo pretrvávajúci kašeľ po jedle a tvorba hlienu. Pri väčších fistulách sú časté respiračné infekcie a pneumónie. Prítomnosť horúčky pri diagnostikovanej fistule svedčí pre významnú kontamináciu pľúc. Diagnostika tracheoezofageálnych fistúl V diagnostike sa používa endoskopia, bronchoskopia a kontrastná ezofagografia. CT vyšetrenie zohráva dôležitú úlohu v diagnostike najmä malých tracheoezofageálnych fistúl. Liečba tracheoezofageálnych fistúl Liečba pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza spočíva v prevencii ďalšej kontaminácie pľúc. Pacienti sú na parenterálnej výžive, alebo sú živení cestou gastrostómie či jejunostómie. Antibiotická liečba je indikovaná za účelom liečby pľúcnej infekcie. V prípade veľkej fistuly s rozsiahlou kontamináciou pľúc sa zavádza dočasný pažerákový stent. Ako ochrana dýchacích ciest môže byť použitá tracheálna kanyla s umiestnením tesniaceho balónika pod fistulu. V druhej fáze sa fistula endoskopicky alebo chirurgicky obliteruje. Chirurgická liečba pozostáva z troch častí. Najskôr sa priebeh fistuly sprístupní cez incíziu na krku alebo torakotómiu, následne sa v prípade potreby segmentálne resekuje trachea a primárne suturuje pažerák a v poslednej časti operácie sa medzi pažerák a tracheu vloží svalový lalok. Segmentálna resekcia trachey znižuje riziko vzniku pooperačnej stenózy trachey a interpozícia svalového laloka zlepšuje hojenie a zabraňuje recidíve fistuly. |
