DIFÚZNY PAŽERÁKOVÝ SPAZMUS
(Diffuse Esophageal Spasm – DES) DES je nedostatočne známa hypermotilita pažeráka a je 5-násobne menej častým ochorením ako je achalázia. Symptomatológia je podobná ako pri achalázii. Je častejší u žien. Príčina neuromuskulárnej fyziológie je nejasná. Základnou patológiou je motorická abnormalita pažeráka, ktorá je najvýraznejšia v jeho dolných dvoch tretinách. Dochádza k muskulárnej hypertrofii a degenerácii vetiev nervus vagus. Výsledkom sú opakované simultánne pažerákové kontrakcie s vysokou amplitúdou. Symptómy difúzneho pažerákového spazmu Typickými prejavmi difúzneho pažerákového spazmu sú dysfágia a bolesť na hrudi. Tieto prejavy môžu byť v súvislosti s jedlom alebo námahou, a môžu pripomínať anginu pectoris. Pacienti sa sťažujú na zvieravý tlak na hrudníku, ktorý môže vyžarovať do čeľuste, rúk alebo hornej časti chrbta. Symptómy často vznikajú v období zvýšeného emocionálneho stresu. Častá je regurgitácia pažerákového obsahu a slín. Reflux kyseliny zo žalúdka je menej častý, môže však zhoršovať celkové prejavy. Difúzny pažerákový spazmus môžu sprevádzať ďalšie funkčné gastrointestinálne ťažkosti ako napr. syndróm dráždivého tračníku a spazmus pyloru. DES zhoršujú aj iné gastrointestinálne problémy ako napr. žlčníkové kamene, vredová choroba gastroduodena a pankreatitída. Diagnostika difúzneho pažerákového spazmu Diagnostika je ezofagografická a manometrická. Na ezofagograme zisťujeme klasický obraz vývrtky korkových zátok, alebo známky pseudodivertikulózy. Tieto známky sú dôsledkom terciárnych kontrakcií a svedčia pre pokročilé ochorenie. Niekedy zisťujeme aj distálne zúženie pažeráka v tvare vtáčieho zobáka a normálnu peristaltiku. Manometria pri difúznom pažerákovom spazme odhaľuje simultánne viacvrcholové kontrakcie s vysokou amplitúdou alebo dlhým trvaním. Vzhľadom na spontánne kontrakcie a intermitentnú normálnu peristaltiku však samotná manometria na diagnostiku DES nestačí. Ambulantný záznam motility je na základe zistiteľných abnormalít schopný diagnostikovať toto ochorenie s 90 % senzitivitou a 100 % špecificitou. Liečba difúzneho pažerákového spazmu Základom liečby difúzneho pažerákového spazmu je nechirurgická liečba. Preferuje sa liečba farmakologická alebo endoskopická intervencia. U pacientov by mal byť vyšetrený psychiatrický podklad, vrátane depresie, psychosomatických ťažkostí a úzkosti. Liečba týchto porúch a potvrdenie pažerákového pôvodu bolestí na hrudi, ktoré pociťujú, pôsobia terapeuticky. V prípade dysfágie je potrebné vylúčiť zo stravy spúšťacie potraviny a nápoje. V prípade refluxu je účinnou liečbou supresia tvorby žalúdočnej kyseliny. Nitráty, blokátory kalciových kanálov, sedatíva a anticholínergiká môžu v niektorých prípadoch pomôcť, ale účinnosť tejto liečby nie je známa. Príznaky môže dočasne znížiť aj pepermint. V prípade ťažkej dysfágie je v 70 – 80 % efektívna dilatácia Savaryho dilatátorom nad 50 alebo 60 Fr. Injekcia botulotoxínu je úspešná len čiastočne a nemá trvalý efekt. Chirurgická liečba je vyhradená pre pacientov s rekurentnými a výrazne život ovplyvňujúcimi epizódami dysfágie a bolesti na hrudi, ktoré nereagujú na medikamentóznu liečbu, a u pacientov, ktorí majú pulzný devertikul v oblasti hrudného pažeráka. Robí sa dlhá ezofagomyotómia cestou ľavostrannej torakotómie alebo ľavostrannej torakoskopie. Dĺžku myotómie je možné určiť na základe manometrie, zväčša však je v rozsahu od horného hrudného vchodu až po DPZ. Potreba predĺženia myotómie až na žalúdok je diskutabilná a nie je jednotne akceptovateľná. Odporúča sa aj fundoplikácia podľa Dora, ktorá chráni myotómiu a zabraňuje refluxu. Výsledky myotómie sa v literatúre líšia, ale môže zabezpečiť dlhodobé zníženie symptómov až v 80 %.  |
