ŽALÚDOČNÝ VRED
Najobvyklejším miestom výskytu žalúdočných vredov (v 60 %) je malá kurvatúra v okolí incissura angularis. V klasifikácii ich označujeme ako žalúdočné vredy I. typu. Nebývajú asociované s nadmernou sekréciou kyseliny, a môžu sa objaviť aj pri normálnej až nízkej sekrécii žalúdočnej kyseliny. Zväčša ich nachádzame v okruhu 1,5 cm histologicky prechodnej zóny medzi sliznicou fundu a antra. Vredy II. typu (15 %) sú lokalizované v tele žalúdka v kombinácii s duodenálnym vredom a bývajú spájané s nadmernou tvorbou žalúdočnej kyseliny. V prepylorickej oblasti sa nachádza 20 % vredov, tiež súvisia s hypersekréciou kyseliny a klasifikujeme ich ako vredy III. typu. Vredy IV. typu (10 %) sa vyskytujú vysoko na malej kurvatúre blízko GEJ. Žalúdočné vredy V. typu (5 %) sa nachádzajú na veľkej kurvatúre, môžu sa vyskytovať v akejkoľvek lokalizácii a súvisia s užívaním nesteroidných antireumatík. Vrchol výskytu vredov je medzi 55. - 65. rokom života a medzi rizikové faktory jeho vzniku patrí vek nad 40 rokov, ženské pohlavie (ženy: muži - 2:1), nadmerné užívanie nesteroidných antireumatík, abnormality v sekrécii HCl a pepsínu, oneskorené vyprázdňovanie žalúdka (stáza), duodenálny vred, duodeno-gastrický reflux žlče, gastritída, infekcia H. pylori, alkohol, fajčenie, dlhodobá kortikoterapia a intraarteriálna terapia. Symptómy žalúdočného vredu Vredy spôsobujú bolesť, krvácanie, v horších prípadoch pozorujeme obštrukciu či perforáciu, zriedkavo spontánnu tvorbu gastrokolických fistúl. Klinicky sa u pacienta striedajú obdobia pokoja a relapsu. Bezbolestné krvácanie z horného GITu môže byť jediným klinickým príznakom vredu žalúdka. Diagnostika žalúdočného vredu Klinickou výzvou manažmentu a diagnostiky vredovej choroby je diferenciácia benígneho vredu a karcinómu žalúdka. Diagnostika je rovnaká ako u duodenálneho vredu. K potvrdeniu žalúdočného vredu je nutná a nezastupiteľná endoskopia. V žalúdočnom vrede je signifikantná možnosť výskytu malignity, najmä pri nehojacom sa vrede spolu s potvrdenou H. pylori pozitívnou infekciou. Pred akoukoľvek chirurgickou intervenciou je nutné opakovane bioptizovať ložisko za účelom vylúčenia malígneho procesu. Pri podozrení na perforáciu sa indikuje natívna RTG snímka hrudníka v stoji. Pri nejednoznačnom RTG náleze je indikované aj CT vyšetrenie brucha. Liečba žalúdočného vredu Liečba peptickej vredovej choroby  |
