PSYCHOREAKTÍVNE
PORUCHY
Ku psychoreaktívnym poruchám patrí porucha prispôsobenia (adaptačná porucha), ktorá vzniká v období adaptácie na významnú životnú zmenu, napr. úmrtie člena rodiny, na stresujúcu životnú udalosť a situáciu, napr. diagnostika onkologického ochorenia, plánované invazívne vyšetrenie, chirurgický výkon v celkovej anestézii, mutilujúci zákrok, diagnostické a terapeutické vyšetrenie spojené s bolesťou, pooperačné obdobie. Podľa odbornej literatúry sa vyskytuje u 13 % dospelých pacientov a 42 % adolescentov hospitalizovaných na chirurgických oddeleniach. Najčastejšie sa vyskytuje po kardiochirurgickom zákroku, čo sa týka percentuálneho zastúpenia, takmer u 50 % pacientov po takomto type operácie. Rizikovými skupinami pre vznik a rozvoj psychoreaktívnych porúch sú seniori a adolescenti. Z hľadiska pohlavia býva porucha prítomná viac u žien. Porucha prispôsobenia je charakterizovaná skupinou klinických príznakov, ktoré sú označené v odbornej literatúre ako „nadstavba“. Ide o reakciu na niektoré z vyššie zaznamenaných skutočností, ktoré charakterizujú a odrážajú postoje pacienta, jeho povahové vlastnosti a kompenzačné schopnosti, prítomnosť úzkosti, prežívanie strachu a predchádzajúce skúsenosti (aj s operáciou). V niektorých prípadoch nejde o reakciu, ale o rozvoj duševného ochorenia, napr. depresie, ktorej diagnostika a liečba spadá do kompetencie lekára špecialistu - psychiatra. V klinickom obraze dominujú psychosociálne klinické príznaky, ako sú poruchy nálady (depresívna, smutná), úzkosť, verbalizácia obáv, strachu, pocitu bezmocnosti a neschopnosti vysporiadať sa s aktuálne prežívanou životnou situáciou. Výnimočne sa môže vyskytnúť agresivita a tzv. disociálne správanie (abúzus alkoholu, hostilita, odmietanie participovať na liečebnom programe, simulácia alebo disimulácia príznakov) a suicidálne myšlienky. Krízovou intervenciouje pomoc pacientovi pri identifikovaní a vyrovnávaní sa so stresujúcou situáciou. Odbornú pomoc charakterizuje poskytnutie primeranej pozornosti pacientovi a verbalizácii jeho problémov a pocitov, citlivý prístup, verbalizácia empatie pacientovi zo strany ošetrujúceho personálu a podpora účasti na psychoterapii, podávanie farmakoterapie z radu anxiolytík, antidepresív. |