PSYCHICKÉ
PORUCHY PRI ÚRAZE HLAVY
Psychické poruchy súvisiace s traumou sa vyskytujú takmer u všetkých pacientov. Počet pacientov s uvedenými problémami sa zvyšuje v závislosti od závažnosti poranenia. Ťažké poranenia mozgu postihujú väčšinou mozgové tkanivo difúzne s akcentáciou v určitých oblastiach. Pacienti s difúznym poranením majú častejšie následky ako pri fokálnom poranení. Voči traumatickému poškodeniu sú veľmi vulnerabilné frontálne, subkortikálne a limbické štruktúry mozgu. Pri ich poškodení vznikajú poruchy afektov, kognitívnych funkcií, správania, motoriky a zmeny osobnosti. Pri úrazoch hlavy sa môžu vyskytnúť neuropsychiatrické poruchy, akými sú depresia, amnestická porucha, delírium, demencia, ktoré sa môžu manifestovať v akútnom alebo chronickom štádiu po prekonaní úrazu. V poúrazovom období sa môže vyskytovať epilepsia (tzv. posttraumatická epilepsia) a môže sa rozvinúť obraz demencie. V akútnom a chronickom štádiu po úraze hlavy sa vyskytujú rôzne psychopatologické príznaky. Najčastejšie sú prítomné poruchy pamäti, pozornosti, reči a správania. Časový úsek 6-12 mesiacov po traume sa považuje za obdobie, počas ktorého môže dôjsť k remisii prítomných príznakov. Ak sa niektoré z príznakov, napr. kognitívne poruchy, poruchy osobnosti vyskytujú dlhšie ako 12 mesiacov, je tu vysoká pravdepodobnosť, že nadobudnú trvalý charakter. V akútnom štádiu sa vyskytujú poruchy vedomia, ktoré prechádzajú z kvantitatívnych porúch do kvalitatívnych. V priebehu odznievania poruchy vedomia sa môžu prechodne manifestovať rôzne psychopatologické syndrómy, ako depresívny, manický, katatónny, amnestický a posttraumatická amnézia. Príznaky sa objavujú náhle, akútne, pričom ďalší priebeh je veľmi kolísavý. Amnézia u pacientov s úrazom hlavy môže byť anterográdna (posttraumatická) alebo retrográdna (pretraumatická), ktorej dĺžka prítomnosti trvania koreluje v závislosti od poškodenia mozgu. Amnézia retrográdna súvisí s dlhodobou pamäťou, preto si pacient nedokáže spomenúť na udalosti, zážitky a časový úsek bezprostredne pred traumou, a dokonca ani vtedy, ak majú pre pacienta emočný náboj. Amnézia anterográdna má súvislosť s krátkodobou pamäťou, preto si pacient nedokáže vybaviť udalosti súvisiace s úrazovým dejom a má problém zapamätávať si udalosti, ktoré sa odohrali až po vzniku poškodenia vzniknutého následkom traumy. Pacient má problém sústrediť sa a učiť sa nové informácie, zakódovať si ich a uložiť si ich/zapamätať a vybaviť. Pamäť býva u pacientov po úraze mozgu zhoršená aj v dôsledku zhoršenej pozornosti a poruchy koncentrácie. V chronickom štádiu sa môžu rozvíjať rôzne psychopatologické obrazy, ktoré s inými príznakmi z okruhu neurologických a vegetatívnych tvoria tzv. postkontúzny syndróm. Súbor klinických príznakov v rámci psychopatológie reprezentuje niekoľko syndrómov, ako depresívny, manický, dementný, dezinhibičný, organický psychosyndróm (tab. 7) a zmeny osobnosti (pseudopsychopatia). Depresívny a manický syndróm u chirurgických pacientov predstavujú sekundárnu depresiu a mániu. Vznik a rozvoj depresívneho syndrómu v priebehu jedného roka po traume častejšie súvisí s poškodením parietálneho a frontálneho laloka pravej mozgovej hemisféry. Depresia prítomná do 1 mesiaca po traume súvisí s ľavostranným poškodením bazálnych ganglií a dorzálnej časti frontálneho laloka. Mánia sa môže rozvinúť v priebehu prvého roka po traume. Pri rozvoji psychoorganického syndrómu zohráva dôležitú úlohu rozsah a závažnosť poškodenia mozgu. Jednotlivé príznaky charakteristické pre uvedený syndróm sú reverzibilné len do určitej miery, a to v závislosti od premorbidnej osobnosti, veku pacienta a závažnosti traumy. Organický psychosyndróm sa môže pri rozsiahlom poškodení mozgu rozvinúť do demencie. V dôsledku úrazu môže dôjsť k rozvoju postraumatických porúch správania. Môže byť prítomná napr. podráždenosť, impulzivita, zvýšená afektivita, úzkostlivosť, apatia, nezáujem o sociálne okolie, stereotypné vzorce správania. Príznaky naberajú na intenzite okolo prvého roku od úrazu a môžu pretrvávať aj niekoľko rokov. Pseudopsychopatia, tiež v literatúre označovaná ako pretrvávajúce zmeny osobnosti môže byť sprievodným alebo reziduálnym prejavov poškodenia mozgu. Ide predovšetkým o zmeny v oblasti emotivity, impulzov a pudov. Zmenenú osobnosť charakterizuje znížená schopnosť vydržať a vytrvať v jednej činnosti, labilita nálady, dráždivosť, agresivita, zmenené sexuálne správanie (prevaha násilia). Jednotlivci sú rizikoví pre abúzus alkoholu, nikotinizmus, užívanie drog a iné formy rizikového a antisociálneho správania, napr. vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, promiskuita, krádeže, výtržníctvo. V protipóle sa môžu vyskytovať apatia, abúlia, nezáujem o seba, svoje okolie a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom až sociálna izolácia. Zo strany rodinných príslušníkov sa môžeme niekedy stretnúť s vyjadrením, „je to niekto úplne iný, ako pred úrazom“, „je to iný človek akého som poznal predtým,ako sa mu to stalo“ . Postraumatická epilepsia postihuje asi 5 % pacientov po kraniocerebrálnych traumách (otvorených, zatvorených). Z hľadiska časového intervalu výskytu po úraze hlavy odborná literatúra uvádza okamžitú, včasnú a neskorú. Okamžité záchvaty sa objavujú ešte počas traumy alebo po traume v priebehu prvých 24 hodín. Až u 50 % všetkých pacientov po kraniocerebrálnom poranení sa vyskytuje v priebehu prvých 24 hodín po úraze. Včasná sa môže objaviť v priebehu prvých 1-7 dní/prvého týždňa od vzniku úrazu. Neskorá sa objaví po 3 mesiacoch od prekonania úrazu. Najčastejšími predisponujúcim faktormi sú vek nad 65 rokov, kontúzia (contusio cerebri), subdurálny hematóm, fraktúra lebky, súčasne v terajšom ochorení porucha vedomia. U pacienta sa môžu vyskytovať fokálne aj generalizované epileptické záchvaty. Tab. 7 Syndrómy charakterizujúce postkontúzny syndróm
|
|||||||||||||||||||