Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Perioperačné psychické poruchy
PSYCHICKÉ PORUCHY PRI METABOLICKÝCH PORUCHÁCH

    Psychické poruchy sa vyskytujú pri akútnom alebo chronickom ochorení pečene (akútne zlyhávanie pečene, cirhóza). Degeneratívne a zápalové zmeny pri ochorení pečene podmieňujú vznik hepatálnej encefalopatie. Ide o súbor reverzibilných neurologických a psychiatrických príznakov, ktoré sú v odbornej literatúre rozdelené na 4 klinické štádia: 
  1. stupeň: mierna zmätenosť, depresívne ladenie alebo eufória, znížená pozornosť, neschopnosť sústredenia, spomalené myslenie, zvýšená dráždivosť, porucha spánkového režimu, spomalená reakcia na podnety z okolia, napr. na otázku, výzvu, 
  2. stupeň: hypersomnia (predĺženie intervalu nočného spánku a pospávanie počas dňa) neskôr s inverziou spánku, letargia, prechodná dezorientácia, neprimerané správanie, porucha osobnosti, porucha myslenia (zhoršenie schopnosti úsudku, podozrievavosť), zmeny nálady (výnimočne eufória),
  3. stupeň: motorický nepokoj (pohyby rúk, napr. imitácia hľadania), kvantitatívne poruchy vedomia (somnolencia až stupor), zmätenosť, dezorientácia miestom a časom, porucha pamäte (amnézia), nezrozumiteľná reč, úzkosť, poruchy vnímania (paranoidné halucinácie), vegetatívne prejavy (začervenanie v tvári, potenie, tachykardia, tras tela a končatín), nepriateľské správania a hostilita, výbuchy zlosti, sporadicky epileptické paroxyzmy. Tremor končatín je hrubý, čo znamená, že je viditeľný voľným okom a je lokalizovaný na horných končatinách.
  4. stupeň: kóma, abnormálne odpovede, dilatácia pupíl, spomalená reakcia pupíl na osvetlenie, v úvode rozvoja komatózneho stavu prítomná odpoveď na bolestivé podnety, neskôr bez reakcie.

     Pri zlyhávaní obličiek sa stretávame s uremickou encefalopatiou. V počiatočných štádiách psychickej poruchy je prítomná malátnosť, somnolencia, pospávanie počas dňa, apatia, abúlia, problém udržať pozornosť, v reči sa objavuje opakovanie tých istých slov/informácií (perseverácie). V krajnom prípade môže byť prítomná hostilita v správaní a odmietanie (neschopnosť pacienta usmerniť), agresia (verbálna, brachiálna), panické ataky a rýchla nezrozumiteľná reč (logorea s kolísavou intenzitou hlasu). Prítomné sú zášklby svalstva, tremor (po realizácii činnosti sa zvýši jeho amplitúda), zmätenosť a zmeny vnímania (halucinácie). S postupnou progresiou sa príznaky zintenzívňujú, zhoršujú a pacient upadá do kómy, kedy sa môžu objaviť aj epileptické paroxyzmy.  

     Pri nadmernom prísune exogénneho inzulínu alebo pri nadmernej produkcii endogénneho inzulínu sa môže rozvinúť klinický obraz hypoglykemickej encefalopatie. V úvode sa vyskytujú úzkosť, nauzea, zmena vitálnych funkcií (tachykardia), vegetatívne príznaky (potenie, začervenanie v tvári), pacient verbalizuje pocit hladu (napr. personál žiada o jedlo). Postupne sa rozvíja psychomotorický nepokoj, dezorientácia, zmätenosť, poruchy vnímania (halucinácie) a kvalitatívna porucha vedomia (delírium). Nepokoj prechádza postupne do letargie a nastupuje kvantitatívna porucha vedomia (kóma).