Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Manažment perioperačnej starostlivosti o pacienta s ochorením gastrointestinálneho traktu
OŠETROVATEĽSKÝ PROCES U PACIENTA PO OPERÁCII PAŽERÁKA PRE ACHALÁZIU
 
                                                                                                   
Achalázia pažeráka (kardiospazmus)

    Funkčná choroba pažeráka podmienená poruchou peristaltiky pažeráka a hyperpláziou dolného zvierača pažeráka a kardie žalúdka. Postupne dochádza k dilatácii pažeráka. Hypertrofia cirkulárnej svaloviny a nešpecifické prejavy stagnačnej ezofagitídy z retencie, prípadne ulcerácie, často liekové sú vedľajšími nálezmi. Achalázia je rizikovým faktorom pre vznik pažerákovej malignity. Prejavuje sa najmä regurgitáciou, ktorá v noci spôsobuje záchvaty kašľa, poklesom hmotnosti, pyrózou.
Diagnostika. RTG kontrastné vyšetrenie báryovou kašou, CT vyšetrenie (môže odhaliť obštrukciu nádorom alebo externým tlakom, endoskopické vyšetrenie pažeráka, endosonografia pažeráka, manometria pažeráka.
Liečba. Medikamentózna liečba nie je príliš účinná, preto sa pristupuje k ďalším opatreniam- endoskopická intrasfinkterická injekcia botulotoxínu, pneumatická dilatácia a chirurgická terapia - extramukózna myotómia (Marko, 2007, s. 120- 128; Kyslan et al, 2010, s. 38; Slezáková et al, 2010, s. 201).

Kazuistika
53-ročný pacient  je hospitalizovaný na chirurgickom oddelení po laparoskopickej Hellerovej myotómii pre achaláziu pažeráka. Pacient je pri vedomí, orientovaný, fyziologické funkcie v norme. Zavedený periférny žilový katéter v pravej lakťovej jame, do ktorého je aplikovaný Ringerov roztok 500 ml. Operačné rany nepresakujú, sú sterilne kryté. Pacient udáva bolesť v oblasti brucha a hrudníka, nepríjemný pocit pri prehĺtaní, celkovú slabosť a únavu. Pacient je podvýživený, BMI 18,4. Spolupracuje a očakáva zlepšenie svojho zdravotného stavu.

Pooperačná ošetrovateľská starostlivosť

Akútna bolesť v oblasti brucha 00132
Súvisiace faktory:
operačný výkon
Cieľ: Pacient bude verbálne aj neverbálne prejavovať maximálnu možnú úroveň komfortu a stavu bez bolesti.
Intervencie sestry:
  • Hodnotiť bolesť u pacienta a jeho odpoveď na analgetickú liečbu (opis bolesti - druh, lokalizáciu, vyžarovanie, faktory, zmierňujúce a zhoršujúce bolesť, úroveň bolesti na stupnici od 1-10, častosť výskytu, dĺžku trvania, sledovať ako bolesť ovplyvňuje jeho fyziologické funkcie, aký má k nej postoj a ako ju znáša.
  • Zaznamenávať všetky prejavy a reakcie pacienta na bolesť do príslušnej ošetrovateľskej dokumentácie.
  • Podávať analgetiká podľa ordinácie lekára.
  • Zabezpečiť pacientovi pokoj na posteli a v maximálne možnej miere obmedziť jeho fyzickú námahu hlavne bezprostredne po operácii, pomôcť mu zaujať úľavovú polohu.
  • Využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré by mohli zmierniť bolesť u pacienta alebo odpútať jeho pozornosť od bolesti (nácvik a prevádzanie správneho dýchania bezprostredne po operácii a v prvý pooperačný deň, nasledujúci deň, ak je to možné umožniť návštevy rodinných príslušníkov, zmeny polohy tela).
  • Pravidelne informovať lekára o účinkoch analgetík.
  • Zaistiť pacientovi v dosahu signalizačné zariadenie.
Zhoršená pohyblivosť na lôžku 00091
Súvisiace faktory:
bolesť operačnej rany
Cieľ: Pacient bude schopný pohybu na posteli podľa svojich možnosti.
Intervencie sestry:
  • Zaistiť pacientovi po operácii podmienky k odpočinku.
  • Vytvoriť časový priestor pre vykonávanie samoobslužných činnosti.
  • Upraviť vhodne okolie pacienta, potrebné pomôcky uložiť na dosah.
  • Vysvetliť pacientovi postup včasnej pooperačnej mobilizácie.
  • Nacvičiť s pacientom posadzovanie na posteli bez zapájania brušných svalov.
  • Sledovať reakciu pacienta na zmenu polohy, vstávanie (príznaky ortostatického kolapsu).
  • Kontrolovať naloženú bandáž dolných končatín.
  • Podľa ordinácie lekára podávať nízkomolekulárne heparínové preparáty ako prevenciu tromboembolickej choroby.
  • Podávať lieky proti bolesti.
  • Sledovať fyziologické funkcie a ich záznam.
Porucha prehĺtania 00103
Súvisiace faktory:
následok pooperačného stavu pažeráka
Cieľ: Pacient má zaistený dostatočný príjem živín.
Intervencie sestry:
  • Oboznámiť pacienta s postupným príjmom potravy a pomalou záťažou pažeráka  s rešpektovaním jeho tolerancie tuhej stravy (1. deň - čaj po lyžičkách a v ďalšie dni postupná záťaž tekutou a kašovitou stravou).
  • Pri príjme tekutín uložiť pacienta do polosedu. Odporučiť vhodné tekutiny, primeranej teploty.
  • Sledovať reakciu pacienta na prijímané tekutiny a stravu.
  • Posúdiť stav výživy (Stanovenie nutričného stavu pacienta, Nottinghamský screeningový dotazník pre hodnotenie rizika malnutrície) u pacienta pomocou hodnotiacich a meracích nástrojov. V prípade nedostatočnej výživy požiadať o konzultáciu nutričných terapeutov.
  • Dbať na dostatočný pitný režim.
Riziko aspirácie 0039
Súvisiace faktory:
narušená funkcia ezofagokardiálneho zvierača
Cieľ: U pacienta nedôjde k aspirácii.
Intervencie sestry:
  • Posúdiť schopnosť pacienta prehĺtať tekutiny.
  • Podávať tekutiny postupne - po dúškoch.
  • Sledovať ťažkosti pacienta pri prehĺtaní.
  • Uložiť pacienta do polosedu.
  • Vysvetliť pacientovi o nevhodnosti nadmernej záťaže GIT.
  • Rešpektovať individuálne možnosti pacienta.
 

Riziko infekcie 00004
Rizikové faktory:
operačné rany, zavedená periférna venózna kanyla, zlý stav výživy
Cieľ: Pacient bude bez známok infekcie do ukončenia hospitalizácie.
Intervencie sestry:
  • Sledovať pacientov zdravotný stav.
  • Sledovať krytie operačnej rany v priebehu hospitalizácie pri rannej a večernej toalete u pacienta.
  • Denne preväzovať operačnú ranu, sledovať okolie operačnej rany a jej hojenie, aplikovať ordinovaný dezinfekčný roztok napr. Betadine, Skinsept na dezinfekciu miesta, prifixovať sterilné krytie na oblasť operačnej rany.
  • Denne kontrolovať miesto vstupu periférnej žilovej kanyly, sledovať subjektívne pocity pacienta, pri výskyte príznakov flebitídy odstrániť periférny cievny prístup.
  • Dokumentovať dátum zavedenia periférnej žilovej kanyly (expiračná doba 72 hodín od zavedenia) .
  • Všetky ordinované i. v. lieky podávať asepticky podľa ordinácie.
  • Pracovať prísne asepticky pri ošetrovaní invazívnych vstupov.
  • Všímať si  celkové prejavy (horúčka, triaška, zvýšené potenie, pozitívna kultivácia) ako aj miestne známky zápalu (bolestivosť, začervenanie, zdurenie, obmedzenie pohybu).
  • Pravidelne sledovať a zaznamenávať vitálne funkcie.
  • Sledovať výsledky laboratórnych vyšetrení a o patologických hodnotách informovať lekára.
  • Zabezpečiť pacientovi 1,5 až 2 litre tekutín, príjem živín a vitamínov.
  • Dbať na to, aby sterilné krytie bolo neporušené.
  • Poučiť pacienta aj podporné osoby o zásadách ošetrovania rán, invazívnych vstupov a o prevencii šírenia infekcie.