PSYCHO-SOCIÁLNE
DETERMINANTY NÁDOROVÉHO OCHORENIA
PRSNÍKA U ŽIEN Psychické vyrovnávanie s nádorovým ochorením prsníka u žien Mastektómia predstavuje radikálny zásah a zmenu v živote každej ženy. Už samotná informácia o nutnosti takého zákroku vyvolá u pacientky určitú rozladenosť. Veľmi často bývajú pozorované psychické zmeny ako úzkosť, zlosť, suicidálne tendencie. Pozorované sú problémy v sociálnej interakcii, ktoré vyplývajú z neistoty či zúfalstva. Zmeny, ktoré vznikajú v telesnej oblasti ovplyvňujú psychiku a následne zasiahnu aj do sociálnej oblasti. Mnohé ženy si nikdy nemysleli, že by ich sebaobraz a sebakoncepcia mohli byť narušené. Sebakoncepciou dosahujeme vnútornú vyrovnanosť. Účinkuje ako náš vnútorný obranný systém. Naše telo prežívame ako celok, a jeho hodnotenie podlieha hlavne dobovým ideálom krásy. Každá osobnosť má v sebe zabudovanú potrebu sebaúcty. Zmene sebakoncepcie sa prirodzene bráni, a preto zapája obranné mechanizmy. Jedným z nich je popretie. Odmieta prijať realitu, liečbu, diétne obmedzenia. Neberie ochorenie na vedomie. Vyhýba sa rozhovoru o svojom zdravotnom stave. Racionalizáciou sa uvádza do sebaklamu. Všetko sa snaží rozumom zdôvodniť. Regres chráni pred hrôzou z reality. Pacientka sa vracia na prekonanú vývinovú úroveň, môže sa začať správať ako dieťa. Keď sa ženy dozvedia svoju diagnózu, je to pre ne šok, a nechcú tomu uveriť. Prvá reakcia je spojená s predstavou, že je postihnutá chorobou pred ktorou niet úniku. Predstava zdĺhavej a nie práve príjemnej liečby, strach z bolesti ich úplne ochromia. Mnohé sa uzatvoria do seba a rozhodnú sa mlčať. Pacientky prechádzajú piatimi štádiami vyrovnania sa s chorobou: 1) štádium šoku a následne popretia; 2) štádium hnevu, agresivity, zvaľovaním viny; 3) štádium vyjednávania; 4) štádium depresie; 5) štádium prijatia pravdy, vyrovnania sa so skutočnosťou. Pomoc pacientke v identifikovaní a mobilizovaní jej podporných systémov, jej pomôže byť v pohode. Ak pacientka preukazuje maladaptívne správanie, nezvláda situáciu, je plačlivá, odmieta spolupracovať v ďalšej liečbe, je potrebné zvážiť konzultáciu u klinického psychológa alebo psychiatra. Telesný imidž a sexuálne potreby Pre ženu strach z kozmetického defektu po operácii musí byt veľmi vysoký. Operácia na prsníku a zmena na tele sa tým horšie znáša, čím je žena mladšia. Tým ale nemôžeme povedať, že staršie ženy karcinóm prsníka znášajú ľahko. Pacientky majú po mastektómii problém pozrieť sa prvýkrát na operované miesto. Pre pacientky pri chirurgickej liečbe, kedy nemusí byť urobená mastektómia s tým nemajú taký problém. Ale pacientka, ktorej je urobená mastektómia hoci si môže myslieť, že je na to pripravená, ale odstránenie prsníka je pre ňu veľmi stresujúce. Pre pacientku je vhodné, ak sa prvýkrát ide pozrieť na miesto incízie, keď je pri nej sestra alebo lekár, ktorí jej povedia povzbudzujúce slová (napr. rana sa pekne hojí, nie je prítomný zápal, nevznikol hematóm, alebo iné povzbudenie ohľadne pozitívneho hodnotenia procesu liečby). Dôležité je, aby sestra poskytla pacientke intímne prostredie, sestra môže sledovať ako to pacientka vníma, umožni jej vyjadriť svoje pocity, od čoho sa následne bude odvíjať plán starostlivosti . Sestra by mohla uistiť pacientku, že sú to normálne pocity a reakcie na jej operáciu. Ak pacientke nie je urobená bezprostredne rekonštrukcia prsníka, môžeme ju informovať o možnosti nosenia vhodnej, podľa potreby upravenej podprsenky, čo môže zmenšiť nepríjemné pocity a zvýšiť jej sebavedomie. Mastektómia predstavuje jednoznačne ťažký zásah aj do intímnej sféry partnerov. Každý človek potrebuje byť ako sexuálny partner príťažlivý a úspešný. Vznik sexuálnych problémov často súvisí s pocitom menejcennosti a narušením telesnej schémy. Výhodou je, aby bol do liečby spolu so ženou zapojený aj jej partner. Mal by sa pokúsiť pochopiť, čím musí jeho partnerka teraz prechádzať, psychicky ju podporiť. Ak manželia nekomunikujú, strácajú čas, a tým sa navzájom odsudzujú. Vhodné je, ak je manžel alebo partner pacientky rovnako podporovaný a edukovaný. Mohli by sme ich spoločne, pacientku aj partnera zapojiť do podporných skupín, kde sú pacientky už po prekonanej operácii prsníka, a kde sa môžu od nich dozvedieť, že ich reakcie na vzniknutú situácii sú prirodzené, a kde nachádzajú pochopenie pre svoje pocity. Rovnako bude dôležité edukovať ženu o možnostiach nosenia prsníkovej protézy. Edukácia pacientky o prsnej protéze - epitéze Pacientke, u ktorej nemôže byť urobená plastická rekonštrukcia prsníka, alebo sama si nezvolí tento postup liečby, môže byť odporučená prsná protéza - epitéza. Rozoznávame stále a čiastočné epitézy. Stála epitéza (silikónová) sa môže začať nosiť po zahojení rany, asi 6 týždňov po operácii, ak je pacientka bez známok opuchu. Dovtedy môže žena nosiť len ľahké, mäkké vypchávky. Nové epitézy majú adhezívny pásik, ktorým sa prilepujú na pokožku. Takáto protéza sa môže nosiť aj bez podprsenky, žena sa s ňou môže kúpať, môže ju používať vo dne i v noci. Adhezívny pásik výdrží 10 dní. Čiastočné protézy sú uprednostňované vtedy, ak prsníky nie sú celkom rovnaké. Ich úlohou je vyrovnávať asymetriu. Vkladajú sa medzi prsník a podprsenku, sú pohodlné a nepohybujú sa. Z hľadiska ošetrovateľskej starostlivosti by sme mali pacientku upozorniť, ako má postupovať pri výbere epitézy. Nemenej dôležitá je informácia ako sa treba starať o náhradnú protézu. Pri výbere epitézy treba prihliadať, aby prsia boli rovnomerne vyvážené a symetrické, podpazušie bolo rovnomerne vyplnené na oboch stranách, epitéza vypĺňala košíky podprsenky, podprsenka mala správnu veľkosť, aby sa ramienka nezarezávali, aby epitéza nedráždila pokožku. Pri výbere sa prihliada na veľkosť, tvar a stranu prsníka. Žena s epitézou by nemala používať tzv. kosticové podprsenky, odporúčajú sa klasické bavlnené. Pri skúšaní epitézy, by sa žena mala cítiť prijemne a epitéza by mala sedieť v každom druhu oblečenia. S prsnou epitézou treba zaobchádzať veľmi šetrne. Denne ju treba umývať mydlom a vlažnou vodou. Treba dávať pozor ak ma pacientka dlhé nechty, aby sa epitéza nepoškodila. Ak sa epitéza práve nepoužíva mala by byť umiestnená v originálnom puzdre na zachovanie jej pôvodného tvaru. Sociálna adaptácia pacientky po operácii prsníka Adaptácia pacientiek po operácii prsníka na každodenný život nie je jednoduchá. Potrebujú týždne, ba často aj celé mesiace, aby sa naučili žiť so svojím ochorením. Pre pacientku je veľmi dôležité zachovanie jej sociálnej role matky, manželky. Preto, ak je to možné, mala by byť pacientka čím skôr prepustená do domáceho ošetrenia. Väčšinou, tam kde boli vzťahy pred ochorením dobré, nebývajú výrazné problémy z dôvodu ochorenia. Ale tam, kde boli problémy už pred ochorením a vzťahy boli narušené, tak problémy sa ešte prehlbujú. Pacientky, ktorým partner bol počas liečby oporou, proces adaptácie zvládnu rýchlejšie než tie, ktoré takýto vzťah postrádajú. Spôsob, ako rodina príjme pacientku, záleží nielen na jej vzťahu k nej ako k svojmu členovi, ale aj na ich vzťahu k malígnemu ochoreniu a tiež na tom, ako vnímajú zmrzačenie a dočasné nepríjemné následky liečby. Pred prepustením do domáceho ošetrenia, by mali zdravotnícki pracovníci komunikovať s rodinou, upozorniť ich na to ako treba s pacientkou hovoriť, starostlivosť by nemala byť vychýlená ani v zmysle plus ani mínus. Rodina by sa mala prispôsobiť zmene životného štýlu, vzhľadom k neustálemu pohybu medzi nemocnicou a domovom. Netreba zabúdať na potrebu sebarealizácie. Pokiaľ sa žena cíti lepšie mohla by sa vrátiť aj do zamestnania. Samozrejme musí sa rozhodnúť sama či do pôvodného alebo radšej zvolí prácu v inom kolektíve. Spolupracovníci jej môžu pomôcť opäť sa vrátiť do profesionálneho života a zaujať svoju profesionálnu rolu. http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=5395&magazine_id=13 |