MONITORING A
PREVENCIA ĎALŠÍCH VYBRANÝCH KOMPLIKÁCIÍ
Hlboká žilová trombóza Pacienti po úraze miechy, obzvlášť pacienti po úraze v cervikálnej oblasti sú vysokorizikoví z hľadiska výskytu hlbokej žilovej trombózy a tromboembolizmu. Faktory, ktoré potenciujú vznik týchto komplikácií sú najmä imobilita, svalová ochabnutosť a zníženie vazomotorického tonusu v cievach pod úrovňou miechovej lézie. Vzhľadom na senzorické deficity pacient nedokáže vnímať a následne verbalizovať prítomnosť lokálnej bolestivosti, ktorá je jedným z najčastejších symptómov hlbokej žilovej trombózy, evidentný však môže byť unilaterálny edém na postihnutej končatine. Manažment prevencie spočíva najmä v kvalitne prevedenej kompresívnej terapii a podávaní heparínu (Hickey, 2009, s. 425). Kompresia kompenzuje nedostatočnosť svalovej pumpy lýtkových svalov, limituje preplňovanie povrchového venózneho systému a zrýchľuje krvný prietok v dolných končatinách. Z liekov sa v prevencii hlbokej žilovej trombózy používa nefrakciovaný heparín, resp. v súčasnej klinickej praxi dobre etablované heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou, ako sú nadroparín, dalteparín, enoxaparín (Dostálová, Šimko, 2010, s. 212). Autonómna dysreflexia Po odznení akútnej fázy miechového poranenia sú pacienti s poškodením nad úrovňou Th6 náchylní k hypertenzným príhodám, ktoré sú spôsobené súčasnou aktivitou sympatiku a parasympatiku. Tento stav sa nazýva autonómna dysreflexia, a môže vyústiť až do náhlej cievnej mozgovej príhody, infarktu myokardu, kŕčovým stavom až k smrti (Adams, Harold, 1999, s. 280). Ataky autonómnej dysreflexie môžu mať okrem hypertenzných príhod viacero ďalších rôznych symptómov (Kříž, 2005, s. 11):
Liečba autonómnej dysreflexie sa zameriava na okamžité odhalenie vyvolávajúceho podnetu a jeho odstránenie, čo má viesť k poklesu krvného tlaku u pacienta. Podľa ordinácie lekára sa pacientovi podávajú antihypertenzíva. Úlohou sestry je okamžite identifikovať príčinu autonómnej dysreflexie (kontrola priechodnosti močového katétra, zápcha, prítomnosť skybál v hrubom čreve a i.). V prípade, ak pacient leží, je potrebné ihneď ho posadiť. Posadenie môže spôsobiť presun krvi do dolných končatín, čo napomáha k zníženiu krvného tlaku. Vhodné je tiež uvoľnenie tesného šatstva alebo jeho sťahujúcich častí. Po stabilizácii stavu je nevyhnutné vyvolávajúcu príčinu epizódy autonómnej dysreflexie prediskutovať s pacientom, event. s členmi rodiny. Cieľom je, aby aj pacient bol schopný minimalizovať známe riziká autonómnej dysreflexie a včas rozpoznal začínajúce epizódy. Pri prepúšťaní zo zdravotníckeho zariadenia je preto nevyhnutná primeraná edukácia v tejto oblasti (Kříž, 2005, s. 11 – 19; Adams, Harold, 1999, s. 280). Spasticita U pacientov s ťažkou kvadruparézou po úrazoch najmä krčnej miechy sa môže vyskytovať spacticita. Pod pojmom spasticita rozumieme stav zvýšeného svalového tonusu, ktorý je definovaný ako odpor pociťovaný pri pasívnom naťahovaní svalu, zvýrazňujúci sa s narastajúcou rýchlosťou tohto naťahovania. Vzniká pri poruche centrálneho systému, jeho prvého motoneurónu. Následkom straty descendentnej inhibície dochádza k zvýšeniu aktivácie svalov, k opakovaným bolestivým spazmom, k zvýšeniu svalového tonusu, ktoré nemožno kontrolovať vôľou. Prítomná je tzv. kontrakcia svalov, súčasná kontrakcia agonistov, ako aj antagonistov, z čoho plynie dystonický pohyb alebo postavenie končatín. Spasticita významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta, postihnutý je prevažne imobilný, resp. veľmi ťažko mobilný. Pacient vyžaduje komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorej poskytovanie je významne sťažené prítomnou stuhnutosťou. Dôsledkami spasticity sú fixované kontraktúry svalov, skracovanie šliach, luxácie a deformity kĺbov, skolióza a mikčné poruchy. Deformácie sú výrazným zdrojom bolesti, ktorá zase stupňuje spasticitu. Spasticitu je možné farmakologicky ovplyvňovať priamo podávaním liečiv intratekálne pomocou implantácie liekových púmp s programovateľným prietokom, ktoré sa implantujú priamo do tela pacienta (Martuliak et. al., 2012, s. 202). Významným činiteľom, ktorý môže značne ovplyvniť negatívne dôsledky spasticity je pravidelná a adekvátna rehabilitácia.  |