STAROSTLIVOSŤ O
VYPRÁZDŇOVANIE MOČU A STOLICE
Súčasťou komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s poranením miechy je starostlivosť o vyprázdňovanie. V rámci starostlivosti o vyprázdňovanie močového mechúra je hlavným cieľom predísť distenzii močového mechúra, uchovať kapacitu a obnoviť jeho funkciu, event. vypestovať automatické, poprípade autonómne vyprázdňovanie. Urologická starostlivosť o pacienta sa musí začať bezprostredne po úraze. Základom je adekvátna katetrizácia močového mechúra. Za prísne aseptických podmienok zavádzame pacientovi močovú cievku, ktorú je ideálne uzavrieť sterilnou zátkou a moč v pravidelných, najlepšie dvojhodinových intervaloch vypúšťať. Tento postup pomáha zabraňovať ireverzibilnému zmenšovaniu kapacity močového mechúra v dôsledku fibrotizácie jeho stien, prispieva k obnove funkcie močového mechúra a pomáha navodiť jeho automatické vyprázdňovanie. Pri prítomnej infekcii močových ciest sa katéter necháva otvorený a moč odteká samospádom do zberného vrecka. Pri klinických príznakoch infekcie a po zistení výsledkov kultivácie moču lekár indikuje podávanie antibiotík podľa citlivosti. Ďalší manažment starostlivosti závisí na pacientových možnostiach, jeho celkovom stave a na funkcii močového mechúra ako takého. Vhodné je permanentný močový katéter čím skôr odstrániť, a podľa možností začať s nácvikom automatizmu močenia. Automatické vyprázdňovanie močového mechúra po odstránení katétra možno podporiť tlakom na oblasť podbruška a manuálnou expresiou. Mechanickým dráždením brušnej steny v oblasti močového mechúra s použitím Credeho hmatu nastáva vypudenie moču z močového mechúra (Búziková, 2003, s. 34). Podľa Palmera et al. (2000, s. 205) je však tento spôsob močenia vhodný len u malého percenta pacientov a musí mu predchádzať súhlas a vyšetrenie urológa. Nevýhodou tohto spôsobu je aj zvýšené riziko infekcie súvisiace s prítomnosťou postmikčného rezidua, ktorého prítomnosť je dôsledkom nedostatočného vyprázdnenia močového mechúra. V tejto súvislosti je efektívnejšia a pre pacienta bezpečnejšia metóda vyprázdňovania moču čistou intermitentnou autokatetrizáciou. Čistá intermitentná autokatetrizácia je opakované zavádzanie močovej cievky do močového mechúra cez uretru za účelom jeho vyprázdnenia (Jirků, Kyriánová, 2008, s. 20). Je to jednoduchý výkon, ktorý dokáže pacient previesť po predchádzajúcom adekvátnom inštruovaní, ak mu to dovolí zdravotný stav (napr. pacienti s paraplégiou). Ak pacient nie je schopný tento výkon realizovať (napr. pri kvadruplégii), realizuje tento výkon sestra, resp. v domácom prostredí vyškolený člen rodiny. Ak sa pacient cievkuje sám, nepostupuje prísne asepticky, potrebné však je, aby si umyl ruky a genitál vodou a mydlom. V prípade, ak pacienta cievkuje sestra, prísne dodržiava všetky aseptické postupy. Intermitentná autokatetrizácia výrazne redukuje samovoľné pomočovanie, zvyšuje komfort a pohodlie pacienta a umožňuje viesť prakticky normálny život bez používania ochranných plienok (Búziková, 2003, s. 34). Čistú intermitentnú katetrizáciu využívame aj u pacientov, ktorí močia spontánne, ale nedôjde k úplnému vyprázdneniu močového mechúra. Postmikčné reziduum sa stáva rizikom pre vznik infekcie močových ciest. Frekvencia katetrizácie ovplyvňuje množstvo prijímaných tekutín. Ideálny je príjem tekutín v množstve 2500 až 3000 ml. Spočiatku je nutné, aby si pacient viedol mikčný denník a zaznamenával množstvo prijatých tekutín a objem jednotlivých porcií moču. Doporučený interval cievkovania je približne každé 3 h, pričom objem by mal byť cca 300 - 400 ml moču (Palmer et al., 2000, s. 207). Prítomnosť väčšieho objemu moču v močových cestách môže viesť k riziku poškodenia obličiek alebo k vzniku autonómnej dysreflexie. Okrem intermitentnej autokatetrizácie môžu pacienti používať aj urinálny zberný systém, ktorý pozostáva z urinálneho kondómu a zberného vrecka. Tento systém pomáha diskrétne a bezpečne zvládnuť ťažkú inkontinenciu moču u muža. Urinálny kondóm sa nasúva na penis a napája sa na zberné vrecko. Kondóm sa mení každý deň. Výhodami sú pohodlie pre pacienta, pocit kontroly nad situáciou, hygienické odvádzanie moču a bezpečnosť, moč nepresakuje, nedráždi pokožku a nepodporuje vznik dekubitov (Búziková, 2003, s. 34). Bezprostredne po úraze miechy vzniká výrazné zníženie črevnej peristaltiky až paralytický ileus podmienený spinálnym šokom. Stolica sa zhromažďuje a zahusťuje v gastrointestinálnom trakte. Včasné zahájenie dôsledného vyprázdňovania stolice pomocou vysokých nálevov a klyziem má pozitívny vplyv na vývoj ďalších kontinentných a evakuačných ťažkostí (Sutorý, Wendsche, 2009, s. 161). Po odznení spinálneho šoku je potrebné trénovať vlastnú činnosť čreva. S rôznymi medikamentóznymi prípravkami sa podporuje vyprázdnenie čreva, ideálne každé 2 dni. Vzhľadom na stav pacienta je potrebné pacienta poučiť o potrebe nácviku defekačného reflexu s používaním laxantív. K regulácii stolice sa pacientovi odporúča bezzvyšková strava v pravidelných intervaloch, zvýšený príjem tekutín v kombinácii s laxantívami a aplikáciou mikroklyziem.  |