Ošetrovateľské postupyv chirurgii
Manažment perioperačnej starostlivosti v neurochirurgii

STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA PO APLIKÁCII HALO FIXÁCIE

     Halo aparát predstavuje jednu z metód konzervatívnej liečby poranenia krčnej chrbtice. Metódu prvýkrát predstavil Perry a Nickel (1959), ako metódu pooperačnej stabilizácie krčnej a hrudnej chrbtice u pacientov s poliomyelitidou (Šimčík, Klézl, 2002, s. 91).
     Halo aparát umožňuje dokonalú fixáciu u pacientov, u ktorých z rôznych dôvodov (vek, typ zlomeniny alebo komorbidita) nie je možné operačné riešenie. Je to cervikálna ortéza pevnej konštrukcie, ktorá sa aplikuje v krátkodobej i.v. anestézií pod RTG kontrolou na operačnej sále. Aplikuje sa minimálne na 6 týždňov a priemerná dĺžka nosenia je 8 až 12 týždňov. Halo fixácia obmedzuje 95 % rozsahu pohybu krčnej chrbtice. Táto stabilizačná technika je výhodná pre skorú mobilizáciu pacienta, bezpečnosť, krátku hospitalizáciu a možnosť dodatočnej korekcie. Terapeutickými cieľmi je zachovanie neurologických funkcií, ktoré neboli ovplyvnené úrazom, minimalizovať možnosť ďalšieho poranenia chrbtice a miechy a obnoviť stabilitu chrbtice a jej pôvodný tvar.
     Kontraindikáciou použitia Halo trakcie sú impresívne a kominutívne zlomeniny lebky, rozsiahle lacerácie skalpu a nevyhnutnosť urgentnej kraniotómie pri vnútrolebečnom krvácaní (Rudinský, 2005, s. 76). V súčasnosti je naloženie Halo fixačného zariadenia buď dočasným prostriedkom pred operačným výkonom alebo metódou voľby pri vybraných indikáciách, ako sú napr. fraktúry atlasu, viacúrovňové instabilné poranenia, chirurgicky neriešiteľné instabilné poranenia, zlyhanie operačnej stabilizácie pre komplikácie a pod.     
     K výhodám Halo aparátu patrí možnosť skorej vertikalizácie pacienta, možnosť dodatočnej korekcie repozície, bezpečnosť pacienta, krátky čas hospitalizácie a pacient zostáva relatívne mobilný. K nevýhodám Halo aparátu patrí nutnosť dlhodobého použitia, možnosť neefektivity  s následným operačným riešením zlomeniny a psychologický neželaný účinok vzhľadom na neestetickú konštrukciu.
     Halo aparát sa skladá z viacerých komponentov. Zahŕňa sadu kovových kruhov, oceľové a titánové skrutky, vesty v rôznych veľkostiach a ďalšie spojovacie elementy.
     K najčastejším komplikáciám v rámci použitia Halo aparátu patria infekcie v okolí skrutiek, uvoľnenie skrutiek (ako následok nesprávneho výberu miesta a veľkosti kovového kruhu alebo nedostatočná starostlivosť o lokálnu infekciu v okolí skrutiek, následok nadmerného utiahnutia skrutiek a pod.) event. až penetrácia skrutkami s rizikom rozvoja abscesu mozgu, ktorý sa môže prejaviť aj netypicky zmenami správania pacienta (Šimčík, Klézl, 2002, s.93)

Špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s Halo aparátom

     V rámci ošetrovateľskej starostlivosti sa sestra predovšetkým zameriava na  monitorovanie dýchania, udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest, sledovanie vitálnych funkcií, monitorovanie bolesti, správnosť zavedenia skrutiek a ich dostatočnú fixáciu Halo kruhu k hlave pacienta. Nevyhnutné je pravidelné orientačné posudzovanie neurologického stavu pacienta vrátane vyšetrenia hybnosti a citlivosti horných a dolných končatín. Dôležité je sledovanie známok zápalu a infekcie v okolí aplikovaných skrutiek a dôsledná starostlivosť o miesta zavedených skrutiek. Okolie skrutiek je potrebné denne dezinfikovať a ošetrovať.

Problémy ktoré môžu vniknúť  u pacienta s Halo trakciou :
  • respiračné ťažkosti až respiračné zlyhanie, riziko aspirácie,
  • bolesť,
  • poruchy vyprázdňovania moču a stolice,
  • deficit objemu telesných tekutín,
  • vznik dekubitov,
  • infekcia,
  • deficit sebaopatery,
  • porucha spánku.
Edukácia pacienta s naloženým Halo aparátom

     Naloženie Halo aparátu predstavuje pre pacienta úplne novú životnú situáciu. Z tohto dôvodu je potrebná edukácia s cieľom uľahčiť pacientovi adaptovať sa na nové okolnosti a zlepšiť mu kvalitu života.
     Pacienta edukujeme, že pri nosení Halo aparátu je veľmi dôležité vykonávať čo najviac denných aktivít. Pacienti potrebujú čas zvyknúť si na Halo aparát prvé dni po nasadení. Mávajú pocit „ťažkej hlavy“ a „neohrabanosti“. Pre dobrý psychický stav je dôležité aby sa pacienti sociálne neizolovali. Je potrebné vyhýbať sa akejkoľvek činnosti, ktorá zahŕňa zdvíhanie ťažkých predmetov, skákanie, beh a ťažkú fyzickú aktivitu. Návrat do zamestnania alebo školy je vždy nevyhnutné konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Pacient musí byť informovaný o možnej prítomnosti bolesti v oblasti krku, ktoré sa objavujú v počiatkoch liečby, a neskôr by mali ustupovať. Pokiaľ bolesť neustupuje, resp. pacient pociťuje zmeny v citlivosti alebo pohyblivosti dolných alebo horných končatinách je potrebné ihneď kontaktovať lekára.

Starostlivosť o vestu
     Pacienta je potrebné edukovať, aby včas informoval lekára a sestru, či má vestu pohodlne nasadenú. Každá vesta má z vnútornej strany fleecovu vložku. Touto vložkou si pacient môže prekryť miesta, ktoré ho tlačia alebo hrany konštrukcie, ktoré môžu pacienta tlačiť pri určitých pohyboch. Pacient musí byť edukovaný, že s vestou v žiadnom prípade nemanipuluje v zmysle svojvoľného povoľovania a upravovania. Pacienta edukujeme, aby vestu udržiaval vždy v suchu. Pokiaľ sa mu podšívka namočí, môže ju vysušiť klasickým fénom na vlasy za použitia studeného vzduchu.

Starostlivosť o skrutky
     V domácom prostredí si pacient s pomocou rodinného príslušníka každodenne čistí a ošetruje okolie zavedených skrutiek. Oblasť okolo skrutky sa čistí vodou a mydlom, resp. šampónom, pri umývaní vlasov.

Spánok
     Pacienti nosiaci Halo aparát mávajú vyššiu potrebu spánku, preto je potrebný spánok aj v priebehu dňa. Prvé dni po nasadení Halo aparátu je pocit nehybnej hlavy pre pacienta nezvyčajný. Pacient sa bude cítiť pohodlnejšie, keď si medzi hlavu a zadnou časťou krku vloží stočený uterák alebo vankúš (pri polohe na chrbte) alebo pod tvár (pri polohe na boku). Vankúš alebo uterák by nemali tlačiť na krk ani na hlavu. Spánok na bruchu je dovolený, ale musí byť vložený uterák alebo deka pod hrudníkom, a ďalší pod kovovým kruhom aparátu tak, aby pacient mohol voľne dýchať nosom. Pri vstávaní z postele je najlepším spôsobom prevaliť sa na bok k okraju postele, spustiť nohy na zem a pomocou lakťa a ruky sa zodvihnúť.

Starostlivosť o pokožku
     Pokožku a podšívku vesty je potrebné udržiavať v čistote. Podšívka sa vymieňa len v zriedkavých a nevyhnutných prípadoch.

Umývanie
     Najvýhodnejšia metóda umývania tela pod vestou je použitie uteráka, ktorý sa namočí do teplej vody a vyžmýka. Uterák sa postupne pretiahne pod prednú aj zadnú časť vesty a pohybom z jednej strany na druhú sa utrie. Pacient si pod vestu nemá aplikovať mydlo, telové mlieka ani púder, nakoľko tieto prostriedky môžu spôsobiť podráždenie kože. Pacient sa pri nosení Halo aparátu nesmie sprchovať, pretože by sa mohla namočiť podšívka vesty. Používa sa umývacia hubka alebo kúpeľ s 5  10 cm vody. Na dno vane je potrebné dať protišmykovú podložku Pri kúpeli je potrebné, aby bola spodná časť vesty chránená plastovým obalom. Pri umývaní rúk je potrebné zakryť časti vesty okolo rúk a krku. Pri oplachovaní sa pacient nakláňa dopredu, aby voda nenatiekla za vestu.

Umývanie vlasov
     Umývanie vlasov môže pacient praktizovať tak často, ako bol zvyknutý pred tým, ako mu bola naložená ortéza. Pri umývaní by mal dbať na to, aby bola vesta na ramenách chránená pred vodou. Najlepšie je požiadať o pomoc druhú osobu. Pri umývaní vlasov je potrebné si kľaknúť vedľa vane a predkloniť si hlavu. Pokiaľ to umožňuje zdravotný stav pacienta, je vhodné, aby mal hlavu pod úrovňou ramien. Taktiež je možné umývať si vlasy nad kuchynským drezom pod tečúcou vodou. Po nanesení šampónu si pacient opláchne vlasy sprchou (bez toho, aby namočil vestu). Ak je táto poloha nevyhovujúca, môže nechať vodu stekať do veľkej nádoby alebo do veľkého plastového vreca, ktorý je uchytený pod ramenami. Pacienta je potrebné edukovať, aby nepoužíval žiadne kondicionéry ani laky na vlasy. Pri umývaní vlasov je taktiež dôležité nezabudnúť na hygienickú starostlivosť v okolí skrutiek, kde je tiež dôležité vyhnúť sa kozmetickým prípravkom, či už farbám na vlasy, kondicionérom, sprejom alebo lakom.

Sexuálna aktivita
     Pri Halo aparáte je taktiež možné mať pohlavný styk. V rámci edukácie je však potrebné pacientovi pripomenúť, že Halo vesta a ďalšie časti konštrukcie nie sú prispôsobené k telesnému kontaktu, čo prevedenie pohlavného styku značne sťažuje. Aby pacient dosiahol čo najväčšie pohodlie počas sexuálneho styku, musí vyskúšať viacero rôznych polôh, avšak treba myslieť na tie polohy, ktoré sú bezpečné pre partnera (napr. pozícia rovno na boku). Pri iných polohách je vhodné položiť medzi pacienta a partnera napr. vankúšik, aby nedošlo k poraneniu u partnera o tyče ortézy. Pokiaľ pacient utrpel poranenie krčných stavcov, u ktorých je narovnanie kostí alebo ich zafixovanie zvlášť komplikované, je lepšie ak sa sexuálneho styku zdrží pod dobu 6 až 8 týždňov.

Cestovanie
     Pacient pri nosení Halo vesty nie je celkom obmedzený v cestovaní. Avšak bezpečnejšie a pohodlnejšie je, ak ho sprevádza ďalšia osoba. Pacient nikdy nesmie sám riadiť motorové vozidlo, pretože nemôže otáčať hlavou. Cestovanie lietadlom je viacmenej bezproblémové. Cestovanie vlakom, autobusom, prípadne metrom je komplikovanejšie, nakoľko počas jazdy dochádza k trasu, a ak sa pacient opiera o tvrdý povrch, môžu sa tieto vibrácie prenášať na skrutky Halo aparátu, čo pacient pociťuje ako veľmi nepríjemné.

Stravovanie
     Ak sa pacient nelieči na ochorenie, ktoré vyžaduje špeciálne zloženie stravy, nie je pri aplikovanej Halo veste potrebné dodržiavať zvláštnu diétu. Odporúčame zvýšenie príjmu bielkovín, vápnika, fosforu, selénu, zinku, fluóru, vitamínu A,C,D,E,K, karoténov a antioxidantov.

Obliekanie a obúvanie
     Nakoľko Halo aparát bude pacient nosiť cca 2  3 mesiace, je potrebné zvážiť zmeny v jeho šatníku. V lete, kedy sa podšívka pod vestou zahrieva, je vhodné nosiť pod vestou bavlnené nátelníky alebo tričká. Pacient si môže na nátelníku prestrihnúť a roztvoriť švy na krku až k rukávom. Tričko, alebo nátelník potom pretiahne zo spodu pod vestu, a môže zopnúť pomocou suchého zipsu, gombíkov alebo cvokov. Pokiaľ pacient preferuje nosenie oblečenia na veste aj počas teplejšieho obdobia, najvhodnejšie sú obyčajné bavlnené tričká alebo košele (väčšie čísla, ako pacient zvyčajne nosí). Topánky alebo čižmy by mali byť na nízkom opätku s plochými podrážkami, aby sa pacient vyhol pošmyknutiu. Ženy by si nikdy nemali obúvať topánky na vysokom opätku (riziko pošmyknutia alebo pádu, bolesti chrbta) (Johnson & Johnson, 2008).