KRITÉRIÁ PRE NÁSTROJE
MERANIA V OŠETROVATEĽSTVE
Základnými kritériami vedeckej hodnoty výskumnej metódy ako celku je jej reliabilita a validita. Obidve kritériá sú plne aplikovateľné najmä vtedy, keď sú položky (v ich odpoveďovej časti) kvantifikovateľné a metóda tak vystupuje ako nástroj na meranie vlastností a vzťahov skúmaného predmetu. Ideálny nástroj merania je taký, ktorého výsledky sú relevantné, presné, citlivé, účinné a objektívne miery skúmaných vlastností. Výsledky merania ovplyvňujú rôzne zdroje chýb, napr. prítomnosť pozorovateľa, vplyv okolia, osobné stavy respondentov, zmena inštrukcií k testu, nejasné pokyny, nesprávny výber, typy a poradie položiek nástroja atď. (Kudlička, 2003, s. 238). Gurková (2011, s. 120-121) uvádza, použiteľnosť nástroja je determinovaná jeho schopnosťou zachytiť klinicky relevantné zmeny. Uvedenú vlastnosť nástroja nazývame citlivosť. Citlivosť (responsiveness) nástroja vyjadruje jeho schopnosť zachytiť zmeny v určitej časovej kontinuite, keď sa zhoršuje alebo zlepšuje stav pacienta. Senzitivita (sensitivity) vyjadruje schopnosť nástroja zachytiť rozdiely medzi skupinami pacientov (napr. intervenčnou a kontrolnou skupinou v randomizovaných klinických štúdiách). Najčastejšie používanými ukazovateľmi citlivosti sú štandardizovaný priemer odpovedí a veľkosť účinku. Pokiaľ konštruujeme nový nástroj je potrebné podľa Gurkovej (2011, s. 121) zistiť:
|