Gabriela Vörösová
Chirurgia je základný medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou ochorení a úrazov, ktoré sú liečiteľné chirurgickými metódami (Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore chirurgia, 2006; dostupné na www.zbierka.sk/sk/vestnik/vestnik-mz-sr. 41-2006). Podľa Vokurku, Huga (2004, In Janíková, Zeleníková, 2013, s. 13) chirurgia je lekársky odbor zaoberajúci sa operačnou liečbou ochorení rôznych orgánov, vrátane poranení. Podľa Zemana, Kršky et al. (2011, In Janíková, Zeleníková, 2013, s. 13) charakteristickým rysom je používanie intervenčných metód, operácia v diagnostike a liečbe. Chirurgia patrí k najstarším odvetviam medicíny. Názov je odvodený od gréckeho slova „cheirurgia“, čo znamená prácu rukou (cheir - ruka, ergein - pracovať). Ako vedná disciplína sa rozdeľuje na všeobecnú a špeciálnu chirurgiu. Pod pojmom chirurgia sa rozumie zdravotná starostlivosť v odbore všeobecná chirurgia a zdravotná starostlivosť v odbore gastroenterologická chirurgia. Patria sem teoretické ponatky a výkony všeobecnej chirurgie a teoretické poznatky a výkony gastroenterologickej chirurgie. Pojem všeobecná chirurgia zahŕňa súbor činností a poznatkov z chirurgickej propedeutiky. Tieto musia byť v súlade so zásadami medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicíne - EBM). Rozumieme tým vedecké, explicitné a uvážlivé používanie súčasného najlepšieho dôkazu na rozhodnutie o starostlivosti u individuálnych pacientov (Sackett et al., 1980, In Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore chirurgia, 2006, dostupné na www.zbierka.sk/sk/vestnik/vestnik-mz-sr. 41-2006), teoretické vedomosti a praktické skúsenosti celej chirurgie s dôrazom na diagnózu a liečbu náhlych príhod brušných, úrazovej chirurgie v celom rozsahu, vrátane kraniocerebrálnych poranení a ošetrovania popálenín (Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore chirurgia, 2006, dostupné na www.mzsr.sk). Zo všeobecnej chirurgie sa špecializáciou vyčlenili odbory: detská chirurgia, hrudníková chirurgia, neurochirurgia, plastická a rekonštrukčná chirurgia, kardiochirurgia, cievna chirurgia, úrazová chirurgia a maxilofaciálna chirurgia. Proces vznikania užších špecializácií nie je ukončený a je ovplyvňovaný novými vedeckými a technickými poznatkami (transplantačná chirurgia, miniinvazívna chirurgia, proktochirurgia atď.). Zdravotná starostlivosť je zabezpečená sieťou pracovísk chirurgie, ktorú tvoria zdravotnícke zariadenia poskytujúce ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť (Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore chirurgia, 2006, dostupné na www.mzsr.sk). Špeciálna chirurgia sa zaoberá skúmaním vzniku, priebehu a prejavov chorôb a chýb, ktoré sa dajú liečiť chirurgickým výkonom (Zeman, 2000, s.17-21; Slezáková et al., 2010, s. 10-11). Starostlivosť o chirurgického pacienta má multidisciplináry charakter, kde spolupracujú lekári rôznych medicínskych odborov (chirurg, anesteziológ, internista, röntgenológ, onkológ, mikrobiológ a pod.) s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi (sestra, fyzioterapeut, laborant a pod.). Efektívna komunikácia medzi členmi týmu významne prispieva k poskytovaniu kvalitnej a bezpečnej starostlivosti o pacienta (Janíková, Zeleníková, 2013, s. 14). Chirurgické ošetrovateľstvo je aplikovaný klinický odbor ošetrovateľstva. Jeho všeobecná náplň, ciele a trendy rozvoja vychádzajú z Koncepcie odboru ošetrovateľstvo (Koncepcia odboru ošetrovateľstvo, 2006, dostupné na www.zbierka.sk/sk/vestnik/vestnik-mz-sr). Janíková, Zeleníková (2013, s. 13) uvádzajú chirurgické ošetrovateľstvo integruje poznatky aj z iných odborov zaoberajúcich sa človekom v zdraví a v chorobe. Východiskom pre poskytovanie starostlivosti sú vedomosti a zručnosti z ošetrovateľských, medicínskych, manažérskych a humanitných predmetov aplikovaných na prevenciu a kliniku chorôb v chirurgických odboroch. Dôležité sú aj špecifické technické zručnosti pre prácu s rôznymi prístrojmi, zariadeniami (na monitorovanie vitálnych funkcií, umelú pľúcnu ventiláciu, odsávanie, drenážne systémy, aplikáciu parenterálnej liečby a výživy a pod.) a pomôckami (Magerčiaková, 2009, s. 38-39). Nachádza uplatnenie v oblasti diagnostiky, liečby, prevencie, edukácie pacienta, participuje pri prinavrátení zdravia a života človeka. Orientuje sa na poskytovanie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti o osoby s chirurgickým ochorením v perioperačnom období, s úrazom a náhlym stavom vo všetkých chirurgických odboroch. Syntetizuje poznatky z medicínskych, ošetrovateľských a humanitných disciplín s dôrazom na kliniku, diagnostické, terapeutické, ošetrovateľské postupy a preventívne opatrenia v zmysle minimalizácie rizika komplikácií a včasnej rekonvalescencie pacientov vo všetkých chirurgických odboroch. Sestra pracuje metódou ošetrovateľského procesu a realizuje špecifické ošetrovateľské intervencie v perioperačnom období podľa noriem a štandardov a princípov Evidence Based Nursing (EBN) s dôrazom na dodržiavanie právnych, etických a profesionálnych noriem pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti chirurgickému pacientovi. Podľa Torranca, Singensona (2006, In Janíková, Zeleníková, 2013, s. 13), hlavnou náplňou chirurgického ošetrovateľstva je asistencia u operáciách a ďalších invazívnych zákrokoch a intervencie zamerané na starostlivosť o pacienta pred a po operácii alebo invazívnom zákroku. Orientuje sa na podporu pacientov vo všetkých fázach, ktorými prechádzajú v súvislosti s operačným zákrokom. Pacient podstupujúci operačný zákrok môže vyžadovať podporu v priebehu diagnostického procesu, predoperačnej prípravy, intraoperačnej starostlivosti, bezprostrednej operačnej starostlivosti, prípravy na prepustenie a rekonvalescenciu. V rámci chirurgického ošetrovateľstva je zásadné pozorovanie a posudzovanie stavu pacienta, rovnako vedomosti o chorobnom procese, operačných výkonoch, rizík a komplikácií spojených s chirurgickým výkonom. Pre sestru je tu dôležité rozpoznať odchýlky od bežného priebehu a rozpoznať varovné signály komplikácií s cieľom začať včasnú intervenciu v spolupráci s ostatnými členmi multidisciplinárneho tímu. Postupy v chirurgii a v chirurgickom ošetrovateľstve ovplyvňuje prax založená na dôkazoch. Postupy ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v predoperačnom, intraoperačnom a pooperačnom období podliehajú kritickému prehodnoteniu s dôrazom na bezpečnosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti (indikátory kvality, prežitie, výskyt komplikácií, spokojnosť pacienta, kvalita života, úmrtnosť, výskyt dekubitov, nozokomiálnych nákaz, tromboembolických stavov, priemerná doba hospitalizácie, opakované prijatia a pod.). |