Ošetrovateľské postupyv chirurgii


Validita nástroj merania


 Predstavuje základnú gnozeologickú väzbu medzi skutočnou vlastnosťou a informáciou o nej. Je stupňom pozitivity odpovede na otázku: „Meriame skutočne to, čo máme merať?“ Využívajú sa hlavne posudky expertov a merania známych skupín. Validita implikuje reliabilitu, ak je nástroj validný, je aj spoľahlivý. Naopak to neplatí. Klasifikačný systém delí validitu na tri hlavné typy (Gavora, 1999, s. 80;  Kudlička, 2003, s. 239):
-  Obsahová validita
Vyjadruje stupeň relevantnosti vybraných položiek z priestoru všetkých možných položiek týkajúcich sa témy merania. Indexom je podiel prekrytia obsahu nástroja s obsahom meranej oblasti. Obsahová validita sa stanovuje podľa Gavoru (1999, s. 81) posudkom expertov. Experti pre danú oblasť posúdia výskumný nástroj a vyslovia sa, do akej miery reprezentuje daný obsah. Porovnávajú, čo by mohlo byť vo výskumnom nástroji, s tým, čo v ňom naozaj je. Posudzuje sa validita každej položky (otázky, úlohy) výskumného nástroja. Obyčajne sa pri tom používa škála napr. od 1 do 5, kde 1 je najnižšia validita a 5 najvyššia validita. Každý expert posúdi každú položku. Potom sa vypočíta celková validita každej položky. Položky s nízkou validitou sa prepracujú. Tento postup sa opakuje dovtedy, kým všetky položky výskumného nástroja nedostanú uspokojivú validitu. 
-  Kritériová validita
Vyjadruje stupeň zhody výsledkov merania a niektorého známeho a overeného kritéria. Ide o pragmatický typ validity založený na zisťovaní korelačného koeficientu skóre merania a kritéria. Gavora (1999, s. 82) uvádza, existujú dve základné miery kritériovej validity: súbežná a predikčná. Podľa Kudličku (2003, s. 240) niekedy sa robí rozdiel medzi dvoma typmi kritériovej validity, medzi predikčnou a konkurentnou (súbežnou, paralelnou) validitou, z hľadiska ich schopnosti rozlišovať objekty vo vzťahu k budúcemu, resp. k súčasnému kritériu.
Konštruktová (pojmová, teoretická) validita 
Založená na použití konštruktov - znakov (faktorov) alebo zhlukov korelovaných znakov. Dáva odpoveď: „Čo nástroj skutočne meria?“ Vhodnou metódou na získanie správnej odpovede je koncepcia konvergencie a rozlíšiteľnosti, používajúca viacznakovú - viacmetódovú maticovú metódu. Na identifikovanie a združovanie znakov do zhlukov s relatívne jedinečnými vlastnosťami sa používa faktorová analýza (Kudlička, 2003, s. 240). Gavora uvádza (1999, s. 81) konštruktová validita sa zisťuje dvoma spôsobmi. Prvým spôsobom je porovnanie výsledkov daného výskumného nástroja s iným výskumným nástrojom, o ktorom je známe, že má dobrú konštruktovú validitu. Obidva výskumné nástroje sa použijú s tými istými osobami. Ak je  medzi výsledkami vysoká zhoda, potom je dosť pravdepodobné, že tento výskumný nástroj meria to, čo druhý výskumný nástroj. Má teda validitu podobnú druhému výskumnému nástroju. Druhý spôsob zisťovania konštruktovej validity je pomocou názoru expertov. Experti sa vyjadria, do akej miery výskumný nástroj zodpovedá danému konštruktu. 
back