Predstavuje
základnú gnozeologickú
väzbu medzi skutočnou vlastnosťou a informáciou o nej. Je stupňom
pozitivity odpovede na otázku: „Meriame skutočne to, čo máme merať?“
Využívajú sa hlavne posudky expertov a merania známych skupín. Validita
implikuje reliabilitu, ak je nástroj validný, je aj spoľahlivý. Naopak
to neplatí. Klasifikačný systém delí validitu na tri hlavné typy
(Gavora, 1999, s. 80; Kudlička, 2003, s.
239):
- Obsahová
validita
Vyjadruje
stupeň relevantnosti vybraných položiek z priestoru všetkých možných
položiek týkajúcich sa témy merania. Indexom je podiel prekrytia obsahu
nástroja s obsahom meranej oblasti. Obsahová validita sa stanovuje
podľa Gavoru (1999, s. 81) posudkom expertov. Experti pre danú oblasť
posúdia výskumný nástroj a vyslovia sa, do akej miery reprezentuje daný
obsah. Porovnávajú, čo by mohlo byť vo výskumnom nástroji, s tým, čo v
ňom naozaj je. Posudzuje sa validita každej položky (otázky, úlohy)
výskumného nástroja. Obyčajne sa pri tom používa škála napr. od 1 do 5,
kde 1 je najnižšia validita a 5 najvyššia validita. Každý expert posúdi
každú položku. Potom sa vypočíta celková validita každej položky.
Položky s nízkou validitou sa prepracujú. Tento postup sa opakuje
dovtedy, kým všetky položky výskumného nástroja nedostanú uspokojivú
validitu.
- Kritériová
validita
Vyjadruje
stupeň zhody výsledkov merania a niektorého známeho a overeného
kritéria. Ide o pragmatický typ validity založený na zisťovaní
korelačného koeficientu skóre merania a kritéria. Gavora (1999, s. 82)
uvádza, existujú dve základné miery kritériovej validity: súbežná a
predikčná. Podľa Kudličku (2003, s. 240) niekedy sa robí rozdiel medzi
dvoma typmi kritériovej validity, medzi predikčnou a konkurentnou
(súbežnou, paralelnou) validitou, z hľadiska ich schopnosti rozlišovať
objekty vo vzťahu k budúcemu, resp. k súčasnému kritériu.
-
Konštruktová
(pojmová, teoretická) validita
Založená
na použití konštruktov - znakov (faktorov) alebo zhlukov korelovaných
znakov. Dáva odpoveď: „Čo nástroj skutočne meria?“ Vhodnou metódou na
získanie správnej odpovede je koncepcia konvergencie a rozlíšiteľnosti,
používajúca viacznakovú - viacmetódovú maticovú metódu. Na
identifikovanie a združovanie znakov do zhlukov s relatívne jedinečnými
vlastnosťami sa používa faktorová analýza (Kudlička, 2003, s. 240).
Gavora uvádza (1999, s. 81) konštruktová validita sa zisťuje dvoma
spôsobmi. Prvým spôsobom je porovnanie výsledkov daného výskumného
nástroja s iným výskumným nástrojom, o ktorom je známe, že má dobrú
konštruktovú validitu. Obidva výskumné nástroje sa použijú s tými
istými osobami. Ak je medzi výsledkami vysoká zhoda, potom je
dosť pravdepodobné, že tento výskumný nástroj meria to, čo druhý
výskumný nástroj. Má teda validitu podobnú druhému výskumnému nástroju.
Druhý spôsob zisťovania konštruktovej validity je pomocou názoru
expertov. Experti sa vyjadria, do akej miery výskumný nástroj zodpovedá
danému konštruktu.