NANDA TAXONÓMIE
V Spojených štátoch amerických spoločenské a historické špecifiká v období po druhej svetovej vojne vytvorili optimálne podmienky pre historické zmeny v ponímaní odboru ošetrovateľstvo. Došlo k zdokonaleniu teoretických prvkov, poznatky odboru sa vyvíjali a kultivovali vedným spôsobom a otvorila sa cesta k rozvoju ošetrovateľskej vedy. Takmer po sto rokoch vznikli podmienky k oživeniu myšlienok Florence Nightingaleovej, ktorá už vo svojej dobe prezentovala, že ošetrovateľstvo a ošetrovateľská starostlivosť nie sú vymedzované len lekárskym rozhodnutím (Marečková, 2006a, s. 55). V roku 1950 sa v odbornej zahraničnej literatúre objavuje pojem „ošetrovateľská diagnóza“. McManusová v roku 1950 uviedla, že funkciami profesionálnej sestry je identifikácia a diagnostikovanie ošetrovateľských problémov a rozhodovanie o spôsobe ošetrovateľských aktivít vedúcich k riešeniu problému (Gordon, 1987, s. 5). Prínosné k tejto problematike boli práce autoriek Abdellahovej, Gebbieovej, Kingovej, Lavinovej, Rothbergovej a ďalších. Vývoj udalostí priniesol so sebou, že v roku 1973 sa konala Prvá národná konferencia o klasifikácii ošetrovateľských diagnóz, na čo nadväzovali ďalšie aktivity až doteraz. Na univerzite v St. Louis v roku 1973 bola založená databanka informačných zdrojov nazvaná Clearinghouse for Nursing Diagnoses. Slúžila ako depozitár, knižnica materiálov o ošetrovateľskej diagnostike. Koordinovala štúdiu zameranú na získanie spätnej väzby od sestier z praxe. Sestry z 28 amerických zdravotníckych zariadení (u 588 pacientov) mali identifikovať a pomenovať najčastejšie problémy, ktoré v praxi riešia. Identifikovali 2338 diagnóz, priemerne 3,97 na jedného pacienta. V 81 % sa identifikované problémy zhodovali s diagnózami schválenými na prvej konferencii (Whitley, 1999, s. 8; Zeleníková, 2010, s. 9). Databanka vydávala informačný bulletin, udržiavala úradovňu, koordinovala plánovanie národných konferencií a distribuovala bibliografiu k vyvinutým diagnostickým kategóriám a pojmom (Marečková, 2006a, s. 57-58). V roku 1974 bol publikovaný prvý konferenčný zborník, ktorý sa v 2 ročných intervaloch vydáva doposiaľ. V roku 1977 pod vedením Callisty Royovej boli začaté práce sestier teoretičiek, ktoré sa sústredili na vývoj organizačného systému diagnostickej terminológie (Marečková, 2006a, s. 58). V roku 1982 vzniká asociácia nazvaná NANDA - North American Nursing Diagnosis Association (Severoamerické združenie pre ošetrovateľské diagnózy), ktorá dnes začleňuje sestry zo Severnej a Južnej Ameriky, Kanady, Európy a Ázie (Marečková, 2006a, s. 56; Zamboriová, 2009, s. 76; Zeleníková, 2010, s. 9). Vznik NANDA znamenal zintenzívnenie vývoja ošetrovateľskej diagnostiky. V roku 1982 Callista Royová, Margaret Newmanová, Martha Rogersová, Dorothea Oremová a Imogene Kingová prezentovali NANDA asociácii a jeho výboru nové usporiadanie rámca taxonómie (stavbu, štruktúru či systém) ošetrovateľskej diagnostiky, čo nazvali Patterns of Unitary Man (Humans) - Vzorce unitárneho človeka. Neskôr boli premenované na Vzorce unitárnej ľudskej bytosti a následne znovu premenované na Vzorce ľudských reakcií. Významnou udalosťou bolo v roku 1986 začlenenie ošetrovateľských diagnostických pojmov medzi položky Minimum Data Set (MDS) - Minimálny súbor dát zdravotníckej štatistiky USA (Marečková, 2006a, s. 58; Boledovičová, Vörösová, 2009b, s. 77). V roku 1986 začal svoju činnosť výbor pre revíziu ošetrovateľských diagnóz a za predsedníctva Lindy Carpenito postupoval v zhode so Smernicami k preskúmaniu ošetrovateľských diagnóz ustanovených Taxonómiou I. V tomto roku bola NANDA diagnostická klasifikácia zaslaná Svetovej zdravotníckej organizácii za účelom jej zahrnutia do Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). V roku 1987 bola NANDA Taxonómia I za prispenia Phyllis Kritek publikovaná a odborná verejnosť ju poznala pod pracovným názvom oranžová kniha (Orange Book). Vydávanie oficiálneho NANDA periodika Nursing Diagnosis bolo začaté v roku 1990 a v roku 1997 sa periodikum premenovalo na International Journal of Terminologies and Classifications. V súčasnej dobe od roku 2012 sa vydáva pod názvom International Journal of Nursing Knowledge. V roku 1988 došlo k revízii a korekcii Taxonómie I a boli prijaté nové ošetrovateľské diagnostické prvky. Do Taxonómie I boli zaradené ošetrovateľské diagnózy NANDA z roku 1994 a doplnené z roku 1998. V Taxonómii I boli ošetrovateľské diagnózy zaradené do 9 vzorcov ľudských reakcií, pričom hierarchické označenie kódov diagnóz postupovalo smerom od prvého vzorca k poslednému (Marečková, 2006a, s. 58; Boledovičová, Vörösová, 2009b, s. 77). Výsledkom testovania obsahu a organizačnej štruktúry Taxonómie I v praxi bolo zistenie nízkej miery klinickej využiteľnosti štruktúry deviatich vzorcov ľudských reakcií. V nadväznosti na výsledky testovania bol v roku 2000 predložený nový systém. Návrh Taxonómie II sa usiloval o komplexnosť rámcovej klasifikácie usporiadanej podľa Gordonovej štruktúry (Functional Health Patterns) funkčných vzorcov zdravia, gramatické a slovné vyjadrenie ošetrovateľských diagnóz (Boledovičová, Vörösová, 2009b, s. 78). Taxonómia II bola prezentovaná na 14. konferencii NANDA v Orlande v roku 2000. Je založená na štruktúre 13 diagnostických domén a 47 tried. Pri zmene taxonómie došlo k zmene kódov jednotlivých ošetrovateľských diagnóz, ktoré rešpektujú poradie, kde najnovšia ošetrovateľská diagnóza má najvyššie číslo (Marečková, 2005, s. 8). Nová štruktúra je v súlade so súčasnou terminológiou, ktorá je založená na vzťahovej a vecne orientovanej databáze. Základ tvorí multiaxilny rámec zdravia jednotlivca, rodiny a komunity. Vyhovuje vytváraniu klinickej terminológie a má efektívnejšiu štruktúru pre zaradenie do počítačovej databázy. Obsahuje šesť východísk pre formuláciu ošetrovateľských diagnóz (diagnostický pojem, intenzita, jednotka starostlivosti, vývojové štádium, latentnosť, potencionalita, charakteristika). V roku 2002 bola NANDA asociácia presne po dvadsiatich rokoch od svojho vzniku premenovaná na NANDA International (NANDA-I), aby takto odrážala rastúci celosvetový záujem v odbore o vývoj ošetrovateľskej terminológie (Marečková, 2006a, s. 58-59; Stefan et al., 2009, s. 7; Herdman et al., 2010, s. 412). Organizačný princíp hierarchického usporiadania ošetrovateľských diagnóz Taxonómie II úzko súvisí so vzorcami zdravia M. Gordonovej. Súčasná štruktúra ošetrovateľských diagnóz NANDA-I Taxonómie II má tri úrovne. Je zostavená z domén, tried a ošetrovateľských diagnóz (Boledovičová, Vörösová, 2009b, s. 78). Vývojom NANDA-I zaznamenávame nárast ošetrovateľských diagnóz, napr. pre roky 2005-2006 ich bolo 172, pre roky 2007-2008 je doplnených ďalších 25 diagnóz, teda 197, pre roky 2009-2011 bolo 206 a súčasne používaná taxonómia 2012-2014 obsahuje 217 ošetrovateľských diagnóz, 16 je nových, 11 je revidovaných 1 je zrušená (Narušené zmyslové vnímanie 00122) (Herdman, 2012). Vývoj klasifikačného systému NANDA-I je kontinuálny proces, ktorý je nevyhnutne spätý s vývojom poznatkov a s pribúdajúcimi publikovanými výskumami v oblasti ošetrovateľstva, ale aj medicíny a ďalších príbuzných odborov napr. psychológia, fyziológia (Žiaková et al. 2012, s. 102). V súvislosti s nevyhnutnosťou nepretržitého zdokonaľovania obsahu NANDA klasifikácie sú očakávané návrhy k úpravám triedenia diagnostických pojmov. Na konferencii NANDA-I v roku 2010 v Sao Paulo v Brazílii boli predstavené predsedníčkou taxonomického výboru Gunn von Krog z Nórska hlavné myšlienky súvisiace s prípravou Taxonómie III (Marečková et al., 2012, s. 10). Od roku 1997 prebiehajú práce na projektoch aliancie NNN. Názov je odvodení od prvých písmen projektu NANDA International, NIC (Nursing Interventions Classification - Klasifikácia ošetrovateľských intervencií) a NOC (Nursing Outcomes Classification - Klasifikácia ošetrovateľských výsledkov) (Closkey Dochterman, Bulechek, 2004, s 6; Herdman et al., 2010, s. 412). V spolupráci s centrom pre ošetrovateľskú klasifikáciu pri Univerzite Iowa v USA vyvinula NANDA-I taxonómiu a triednu štruktúru ošetrovateľskej praxe. Tento systém umožňuje umiestnenie diagnóz NANDA-I do organizačnej štruktúry, ktorá zahrňuje intervencie z NIC a výsledky z NOC, a tým vytvára súhrnný jazykový systém schopný dokumentovať ošetrovateľskú starostlivosť štandardizovaným spôsobom (Herdman et al., 2010, s. 412). Ďalšie konferencie v roku 2002 a 2004 v Chicagu vytvorili podmienky pre prezentáciu, širokú diskusiu a revíziu projektu za účelom vytvorenia spätnej väzby, formuláciu výskumných otázok a praktických aktivít vrátane prezentácie pre používateľov (Marečková, Jarošová, 2005, s.78). NANDA-I má výsadnú pozíciu v oblasti rozvoja ošetrovateľskej diagnostiky. NANDA-I schválila viac ako 200 diagnóz pre klinické použitie, testovanie a zlepšenie. Ide o dynamický medzinárodný proces, ktorý sa zameriava na preskúmanie a klasifikáciu diagnóz, schvaľovanie a aktualizáciu termínov a definícií pre identifikované ľudské reakcie (Herdman et al., 2010, s. 412). Úlohou NANDA-I je predovšetkým napomáhať rozvoju, zlepšovaniu, diseminácii a používaniu štandardnej terminológie ošetrovateľskej diagnostiky (Marečková, 2006b, s. 259; Herdman, 2009, s. 425; Marečková et al., 2012, s. 10). NANDA-I má medzinárodné siete v Brazílii, Argentíne, Kolumbii, Peru a Venezuele, je otvorená aj pre ďalšie siete. Za účelom rozvoja štandardnej ošetrovateľskej terminológie NANDA-I spolupracuje s organizáciami zaoberajúcimi sa ošetrovateľskou terminológiou na celom svete, napr. the Asociacíon Espanola de Nomenclatura, Taxonomia y Diagnostico de Enfermeria (AENTDE) - Španielská asociácia pre spoločné ošetrovateľské diagnózy, the Association Francophone Européenne des Diagnostics Interventions Résuitats Infirmiers (AFEDI) - Európska frankofónna asociácia pre diagnostiku, intervencia a výsledky v ošetrovateľstve, Japanese Society of Nursing Diagnoses (JSND) - Japonská spoločnosť pre ošetrovateľské diagnózy, s International Council of Nurses (ICN) - Medzinárodnou radou sestier na tvorbe Medzinárodnej klasifikácii praxe ošetrovateľstva (International Classification of Nursing Practice - ICNP). Ďalej spolupracuje s The Association for Common European Nursing Diagnoses, Interventions and Outcomes (ACENDIO) - Asociáciou pre spoločné európske ošetrovateľské diagnózy, intervencie a výsledky (Stefan et al., 2009, s. 7; Herdman et al., 2010, s. 312). ACENDIO je európska asociácia, ktorá má rovnaký účel ako NANDA. Vznikla v roku 1995 pod patronátom Royal College of Nursing vo Veľkej Británii a má sídlo v Londýne. ACENDIO vzniká z dôvodu integrácie Európy a tvorby štandardných nástrojov riadenia systému starostlivosti o zdravie. Vytvorenie štandardnej terminológie je predpokladom efektívnej komunikácie nielen vnútri jednej krajiny, ale aj v rámci zjednotenej Európy. Iniciatívu preberajú krajiny, kde existujú Národné centrá pre výskum v ošetrovateľstve a tiež univerzitné pracoviská, kde prebieha vzdelávanie a výskum v oblasti ošetrovateľstva napr. Holandsko, Taliansko, Veľká Británia a pod. ACENDIO a NANDA spolu úzko spolupracujú a výsledkom spolupráce by mala byť Medzinárodná taxonómia ošetrovateľských diagnóz (Conditions that Necessitate Nursing Care - CNNC), ktorá je pripravená a mala by sa v budúcnosti stať súčasťou revidovanej Medzinárodnej klasifikácie chorôb (International Classification of Diseases - ICD) (Gordon, 2002, s. 10; Boledovičová, Vörösová, 2009b, s. 78). Hlavným poslaním profesijnej organizácie sestier NANDA je štandardizácia terminológie v oblasti ošetrovateľských diagnóz. NANDA terminológia bola postupne preložená do mnohých jazykov a používaná vo vyše 20 krajinách po celom svete. Jednotná terminológia v ošetrovateľstve, o ktorú sa usiluje NANDA-I a ďalšie organizácie po celom svete, slúži viacerým účelom. Podľa Johnson et al. (2006, s. 3) slúži ako jazyk pre sestry na dorozumievanie sa medzi sebou, s ostatnými členmi tímu a s verejnosťou (Zeleníková, 2010, s. 10):
|