História a vymedzenie
pojmu
Gordon (1987, s. 4-7) uvádza „ošetrovateľská diagnostika“ súvisí so založením moderného ošetrovateľstva. Počas Krymskej vojny Nightingaleová (1854) s kolegami diagnostikovali nutričné deficity a ďalšie zdravotné problémy, ktoré sa vyskytovali u obetí. Na základe týchto „ošetrovateľských diagnóz“ sa vykonávali intervencie pre nápravu systému starostlivosti vo vojenských nemocniciach. Takmer o sto rokov neskôr sestry začali znovu uchopovať imidž, ktorý Nightingaleová vykreslila ako diagnostik, epidemiológ a výskumník. Termín „ošetrovateľská diagnóza“, ktorý sa začal objavovať ako „pojem, ktorý by mohol najlepšie popísať, čo sestry v praxi robia“ (Yura, Walsh, 1988, s. 28), prvýkrát ho použil McManus v roku 1950 (Jacox, 1994, s. 17; Stefan et al., 2009, s. 5). Termín „ošetrovateľská diagnostika“ sa objavil v literatúre podľa Gordon (1987, s. 5) v 50. rokoch 20. storočia. V tomto období vedúci predstavitelia v ošetrovateľstve čelili potrebe regionálneho plánovania pre profesionálnu prax a vzdelávanie. Ošetrovateľstvo sa opisovalo ako súbor úloh a chápalo sa ako „pomocník“ lekárov. Ošetrovateľská starostlivosť sa orientovala na choroby s nedostatočnou pozornosťou venovanou individualizovaným reakciám. Hoci väčšina sestier mala licenciu na to, aby mohla vykonávať prax nezávisle od lekárov, autonómia, ktorá profesiu charakterizuje chýbala. Bolo potrebné objasniť funkciu sestier. Toto viedlo k prvej zmienke o „ošetrovateľskej diagnostike“ v literatúre a prvým „štandardom“ pre profesionálnu prax, ktoré obsahovali ošetrovateľskú diagnostiku. Funkcie profesionálnej sestry boli opísané podľa Gordon (1987, s. 5) ako:
Po tom ako sa tento termín objavil v ošetrovateľskej literatúre došlo k vyjadreniam, že „diagnostika“ je pole pôsobnosti pre lekárov. V roku 1964 sa objavil návrh používať termín „trophicognosis“ namiesto pojmu „ošetrovateľská diagnóza“ (Yura, Walsh, 1988, s. 29). Levine (1965, s. 55-70) navrhla výraz trophicognosis pre jasnejšie vyjadrenie myšlienky diagnostiky v ošetrovateľstve. Iní odborníci verili, že ošetrovateľská diagnostika je ľahšie pochopiteľný výraz. King (1967, s. 714-717) svojou publikáciou „Čo je to ošetrovateľská diagnóza?“ zmenila názor, že len lekári používajú kognitívny proces diagnostiky (Gordon, 1987, s. 5; Marečková, 2006a, s. 56). Termín sa bežne používa v časopisoch, učebniciach a manuáloch, čo naznačuje jeho akceptáciu ako termínu na opis identifikácie problému v ošetrovateľskej praxi (Gordon, 1987, s. 5). Gordon uvádza (1987, s. 5) mnohí z raných autorov napr. Fry (1953); Abdellah, Beland, Martin, Matheny (1961); Komorita (1963); Rothberg (1967) píšucich o „ošetrovateľskej diagnostike“ rozpoznali dôležitosť klinického úsudku a jasnej identifikácie zdravotných problémov vyžadujúcich si ošetrovateľskú intervenciu. Pokiaľ nebola vypracovaná diagnostická terminológia, nebol k dispozícii jasný a konzistentný jazyk pre použitie v klinickom prostredí. V roku 1953 Fry predstavila termín „ošetrovateľská diagnóza“ k popisu nevyhnutných krokov slúžiacich k rozvoju plánu ošetrovateľskej starostlivosti. Termín „ošetrovateľská diagnóza“ sa viac ako 20 rokov vyskytoval v literatúre skôr len sporadicky (Carpenito-Moyet, 2004, s. 4; Stefan et al., 2009, s. 5). Termín diagnóza bol utvorený z gréckeho slova diagignoskein, čo značí rozlišovať (Kozierová et al., 1995, s. 190). Podľa Hartl, Hartlová (2010, s. 99) diagnóza, diagnosis je rozpoznanie, určenie a pomenovanie chorôb, vrodených a získaných porúch. Abdellahová v roku 1957 formulovala najstaršiu definíciu ošetrovateľskej diagnózy „Je to určenie charakteru a rozsahu ošetrovateľských problémov, ktoré vznikli u jednotlivých pacientov či rodín, ktorým sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť“ (Kozierová et al., 1995, s. 190). Podľa Gordon (1987, s. 7) poznámky k použiteľnosti diagnostiky v praxi sa objavovali v ošetrovateľskej literatúre od začiatku 70. rokov 20. storočia. Implementácie do rôznych oblastí uvádzajú napr. ako akútna starostlivosť (Davidson, 1984), intenzívna starostlivosť (Kim, 1983; Guzzetta, Dossey, 1983), dlhodobá starostlivosť (Leslie, 1981; Hardy, 1983), komunitná starostlivosť (Simmons, 1980; Dalton, 1979) a ambulantná starostlivosť (Clark, 1984; Steele, 1984). Tiež boli opísané špecializácie ako: starostlivosť o matku a dieťa (Barnard, 1983; Gordon, Sweeney, McKeehan, 1983) a ďalšie (Gordon, 1987, s. 7). Ďalej bola použiteľnosť ošetrovateľskej diagnostiky opísaná v oblastiach zaisťovania kvality (McCourt, 1986; Young, Ventura, 1980; Gordon, 1980; Westfall, 1984, 1986), distribúcie personálu (Halloran, 1983; Halloran, Kiley, Nadzam, 1986), počítačových informačných systémov (Long Island Jewish-Hillside Medical Center, 1985; Gordon, 1985), trvalého plánovania starostlivosti (McKeehan, 1979), vzdelávania a kurikúl (Fredette, OĆonnor, 1979; Gaines, McFarland, 1984; Suhayda, Kim, 1986;) a ako základu teoretického rozvoja (Kritek, 1978; Meleis, 1985, s. 89-90) (Gordon, 1987, s. 7). „Vieme, čo robíme, ale nevieme to pomenovať“ bol výrok Kristine Gebbie, tieto historické, často citované slová boli východiskom pre definíciu ošetrovateľskej diagnózy (Carpenito, 1991, s. 65). Definícia ošetrovateľskej diagnózy autoriek Gebbie a Lavin bola prijatá ako prvá oficiálna na Národnej konferencie o klasifikácii ošetrovateľských diagnóz, ktoré sa konalo v roku 1973 v Saint Louis v Missouri v USA: „Ošetrovateľská diagnóza je úsudok či záver, ktorý vzniká ako výsledok ošetrovateľského posúdenia“ (Carpenito, 1991, s. 65; Kozierová et al., 1995, s.190; Stefan et al., 2009, s. 6; Herdman et al., 2010, s. 412). Konferenciu organizovali sestry Mary Ann Lavin a Kristine Gebbie (Yura, Walsh, 1988, s. 29). Podnetom bolo identifikovať rolu sestry v ambulantnej starostlivosti a rozhodnúť, aké klinické problémy mali byť zaznamenávané v počítačovom systéme (Jacox, 1994, s. 17). Medzi 100 účastníkmi konferencie z USA a Kanady boli aj také osobnosti ako Marjory Gordon, Betty Henderson, Jene Jones, Imogene King, Lois Ann Newman, Dorothea E. Orem, Calista Roy a iné (Gebbie, Lavin, 1975, s. 37). Jedným zo záverov konferencie, kde bolo identifikovaných a definovaných 80 ošetrovateľských diagnóz (Lunney, 2009, s. 3), bolo odporučenie induktívneho prístupu k ošetrovateľským diagnózam, ktorý pozostával zo 4 krokov:
Edelovej (1982, s. 6) definícia zdôrazňuje, že jednotka, ktorá sa má diagnostikovať, je zdravotný stav, čo vylučuje iba negatívny význam problému a dovoľuje stanovenie pozitívnych diagnóz. Podľa Shoemakerovej (1984, s. 109) diagnóza je východiskom na predpísanie liečby, ktorá je v kompetencii sestry. Má byť vyjadrená zhustene a zahrňovať príčinu daného stavu, ak je vôbec známa (Kozierová et al., 1995, s. 190). K definovaniu pojmu ošetrovateľská diagnóza uvádza Gordon (1987, s. 8-15) dva prístupy : 1. Definícia konceptuálna,
ktorá sa zaoberá ohniskom pozornosti a oznamuje význam pojmu
ošetrovateľská diagnóza. Autorka uvádza, že ošetrovateľské diagnózy sú
tvorené profesionálnymi sestrami, opisujú aktuálne alebo potenciálne
zdravotné problémy, ktoré sú sestry na základe ich vzdelania a
skúseností schopné, oprávnené nezávisle ošetrovať. Hovorí tiež o tom,
že medzi nezávislé kompetencie sestier nepatria zdravotné
problémy, ktoré sú právne vymedzené v rámci lekárskej praxe (Marečková,
2006a, s. 17).
2. Definícia štrukturálna, ktorá popisuje, z akých komponentov sa ošetrovateľská diagnóza skladá. Nevyhnutné komponenty ošetrovateľskej diagnózy sú dané podľa Gordon (1987, s. 15-16) :
Deviata Národná konferencia o klasifikácii ošetrovateľských diagnóz v marci 1990 v Orlande v štáte Florida ošetrovateľskú diagnózu, druhú fázu ošetrovateľského procesu definuje takto : „Ošetrovateľská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny či komunity na skutočné alebo potenciálne zdravotné problémy či životný proces. Ošetrovateľské diagnózy poskytujú základ pre výber ošetrovateľských zásahov na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná“ (Doenges, Moorhouse, 1996, s. 26; Carpenito-Moyet, 2004, s. 4; Kozierová et al., 1995, s. 190 ; Mastiliaková, 2002, s. 124; Musilová, 2004, s. 21). Diagnóza je integrálnou súčasťou ošetrovateľského procesu, súčasťou, ktorá rozhoduje o cieľoch, problematike a charaktere nasledujúcich etáp procesu, sa chápe v kategóriách potrieb, problémov alebo stavu, preto potom celý ošetrovateľský proces je zameraný na „uspokojovanie potrieb“ alebo na „riešenie problémov“ alebo na „ovplyvňovanie stavu“ (Musilová, 2004, s. 22). Ošetrovateľská diagnóza znamená verbalizáciu pacientových potrieb a problémov, ktoré môže ovplyvniť správne zvolená (naplánovaná) ošetrovateľská starostlivosť. Diagnostikovaný je súčasný stav jeho zdravotného stavu. Ošetrovateľská diagnóza tak pomáha pri plánovaní ošetrovateľskej starostlivosti, lebo sumarizuje závery hodnotenia chorého sestrou (Staňková, 1999, s. 25). Zdravotný problém sa v tomto kontexte chápe ako akákoľvek situácia, v ktorej jedinec, rodina alebo skupina vyžadujú pomoc pri upevňovaní, udržiavaní či znovuzískaní zdravia alebo pri zabezpečení pokojnej smrti (Musilová, 2004, s. 22). Závodná (2005, s. 93) uvádza, že diagnostika sa vzťahuje aj na potrebu naučiť sa niečo, nadobudnúť nové vedomosti, schopnosti, postoje v danej problematike. Diagnostikovanie pri edukácii v ošetrovateľstve je špecifikovanie potrieb pacienta, z pohľadu rozsahu nedostatku jeho vedomostí. Spravidla ide o riešenie problému deficitu vedomostí alebo deficitu zručností, ale aj o nedostatok motivácie. Slezáková (2006, s. 19) charakterizuje ošetrovateľskú diagnózu ako analyticko-syntetický proces, ktorého výsledkom je sformulovanie diagnostického záveru. Po roku 2000, kedy došlo k vytvoreniu druhej taxonómie NANDA diagnostiky, je vhodné do pôvodnej štrukturálnej definície implementovať nové (významovo presnejšie) označenia diagnostických prvkov. Komponenty ošetrovateľskej diagnózy sú dané, a potom modifikovaná definícia by mala znieť takto podľa Marečkovej (2006a, s. 19) :
Koncepcia ošetrovateľskej diagnózy vychádza a akceptuje definíciu WHO, ktorá poukazuje na tri aspekty zdravia : dobrú fyzickú kondíciu, dobrý psychický stav a dobrú spoločenskú existenciu, stav sociálny, stav ekonomický. Tieto tri aspekty zodpovedajú trom súčastiam osobnosti človeka, ktorá je zložená z troch navzájom súvisiacich elementov biologického psychologického a sociálneho. Štruktúra a oblasť ošetrovateľskej diagnózy, ktorá stavia na zdraví a osobnosti, akceptuje holistický pohľad na človeka. Treba zdôrazniť, že ošetrovateľská diagnóza sa nemôže zaobísť bez lekárskej diagnózy, nemôže vynechať informácie o zdravotnom stave pacienta a prostredia. Lekárska diagnóza je veľmi dôležitým prameňom informácií o stave zdravia a choroby. Ošetrovateľská diagnóza je záverom zakladajúceho systematického zhromažďovania údajov o pacientovi. Má opisovať aktuálnu situáciu pacienta (odklon od zdravia), potenciálnu situáciu pacienta (rizikové faktory, ktoré môžu nastať pri nesplnení požiadaviek) (Musilová, 2004, s. 21). NANDA-International (NANDA-I) zaujíma výsadné postavenie v oblasti rozvoja ošetrovateľskej diagnostiky. Implementácia ošetrovateľskej diagnostiky zlepší každý aspekt ošetrovateľskej praxe od získania profesionálneho rešpektu až po zaistenie správnej dokumentácie (Herdman, 2009, s. 424). Ošetrovateľská diagnóza je výsledkom posúdenia sestrou, poskytuje základ pre výber ošetrovateľských intervencií na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná (Boledovičová, Vörösová, In Žiaková et al., 2009, s. 100; Herdman, 2009, s. 367). Súčasná definícia NANDA International (NANDA-I) sa formulovala niekoľko rokov, a to už od prvej konferencie, kde bola prijatá definícia „úsudok či záver, ktorý je výsledkom ošetrovateľského posudzovania“ (Carpenito, 1991, s. 65). Na každej konferencii sa zvyšoval i počet definícií ošetrovateľskej diagnózy. Viackrát sa zmenila a upravovala až do súčasnej podoby. Podľa Lunney (2009, s. 3) sú ošetrovateľské diagnózy „vedecké interpretácie posúdených údajov, ktoré slúžia ako základ pre plánovanie, realizáciu a hodnotenie.“ NANDA-I po niekoľkých revíziách označila diagnózu za „záver o odpovediach, reakciách jednotlivca na problém či životný proces“. NANDA-I definícia je výstižná, pretože jednotlivec, rodina, komunita sa javia ako aktívni účastníci, ktorí reagujú na problém (Zeleníková, 2010a, s. 11). Zbierka zákonov č. 306/2005 čiastka 132, s. 3279 (dostupné na www.mzsr.sk) uvádza k ošetrovateľskej diagnóze „klinický záver o aktuálnej potrebe alebo potencionálnej potrebe, ošetrovateľskom probléme alebo stave osoby, rodiny alebo komunity, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav a vyžaduje intervenciu špecifickú pre sestru alebo pôrodnú asistentku, je sesterská diagnóza“. Tu treba poznamenať, že v podmienkach Slovenska je terminologická nejednotnosť v používaní pojmu „ošetrovateľská diagnóza“ a „sesterská diagnóza“ v mnohých publikáciách a vedeckých prácach. Ošetrovateľský slovník Žiaková et al. (2009, s. 100-101, Boledovičová, Vörösová) uvádza pojem „ošetrovateľská diagnóza“, čo podporuje tendenciu k zjednoteniu v odborných kruhoch. S používaním termínu „ošetrovateľská diagnóza“ je zrejmé, že sestry sú diagnostičky, ktoré používajú diagnostické uvažovanie v spolupráci s pacientom, aby identifikovali najlepšie diagnózy, ktoré by prostredníctvom ošetrovateľských intervencií viedli k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov u pacientov (Herdman et al., 2010, s. 4). |