Odlíšenie
ošetrovateľskej a lekárskej diagnózy
Diagnostický proces v ošetrovateľstve sa líši od diagnostického procesu v lekárstve v tom, že v situáciách, kedy je to možné, osoba alebo osoby, ktoré sú v centre ošetrovateľskej starostlivosti, by mali byť zapojené ako partneri sestry, pri posudzovaní a v diagnostickom procese. Toto možno vysvetliť tým, že cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je dosiahnutie well-being (pocitu osobnej pohody) a sebaaktualizácie danej osoby. Prežívanie a reakcie ľudí na zdravotné problémy a životné procesy majú pre nich špecifické významy, a tieto významy sú identifikované pomocou sestier. Tiež sa predpokladá, že sestry neuzdravujú pacientov svojimi diagnózami a intervenciami, tí sa uzdravujú sami vlastným správaním. Teda pre dosiahnutie zmien v správaní, ktoré ovplyvňuje zdravie, pacienti a sestry spoločne identifikujú čo najpresnejšie diagnózy, ktoré majú potenciál doviesť ošetrovateľskú starostlivosť k dosiahnutiu pozitívnych zdravotných výsledkov (Lunney, In Herdman et al., 2010, s. 4; Musilová, Závodná, Kristová, 2004, s. 10). Cieľom ošetrovateľstva je „zdravie ľudských bytostí“ (Lunney, 2008, s. 28). Veľa rokov sestry používali len lekárske diagnózy, aby opísali problémy pacienta. Postupne sa sestry naučili, že lekárske diagnózy neopisujú mnohé problémy v dostatočných detailoch, tak aby sestry mohli poskytnúť kontinuálnu starostlivosť pacientom so špeciálnymi potrebami (Carpenito-Moyet, 2004, s. 4). Na objasnenie oblastí ošetrovateľskej diagnózy a jej odlíšenie od lekárskej diagnózy sestry museli definovať charakteristiky ošetrovateľskej diagnózy. Shoemaker (1984, s. 104-115) skúmala názory 111 expertov v oblasti určovania základných charakteristík ošetrovateľskej diagnózy. Lekárska diagnóza opisuje špecifickú patologickú odpoveď, ktorá je do značnej miery uniformná u rôznych pacientov. Na rozdiel od toho ošetrovateľská diagnóza opisuje pacientovu odpoveď na chorobu alebo potenciálny zdravotný problém, táto odpoveď má individuálne variácie. Ošetrovateľské diagnózy sa zameriavajú na jednotlivca a menia sa tak, ako sa menia odpovede pacienta. Lekárske diagnózy sa opisujú stručnými frázami skladajú sa z 2-3 slov podľa všeobecne prijatej klasifikácie (Medzinárodnej klasifikácie chorôb, MKCH). Formu ošetrovateľskej diagnózy tvorí vyhlásenie zložené z dvoch častí a zahrnuje aj údaje o etiológii/súvisiacich faktoroch ak je známa. Ošetrovateľská diagnóza môže niekedy dopĺňať lekársku diagnózu, je to však osobitný a odlišný dokument. Lekárske a ošetrovateľské diagnózy a ordinácie sú doplňujúcimi, nie protirečivými (Kozierová et al., 1995, s. 191). Ošetrovateľské diagnózy sa vzťahujú k telesným, sociálnym, kultúrnym, psychickým a duševným stavom, kým lekárska diagnóza sa vzťahuje na chorobu. Ošetrovateľské diagnózy vyplývajú z nezávislých intervencií sestry, ktoré sú špecifické pre ošetrovateľstvo. Sestra je povinná vykonávať aj lekárove príkazy, teda závislé intervencie, rovnako je povinná diagnostikovať a predpísať praktické činnosti v medziach kompetencie sestry (Kozierová et al.,1995, s. 191; Mastiliaková, 2002, s. 124). Ošetrovateľská diagnóza nekopíruje lekársku diagnózu. Lekárska diagnóza označuje chorobu alebo poruchu zdravia, ošetrovateľská diagnóza určuje, ako a do akej miery choroba, aké problémy a trápenia pacientovi prináša. Cieľom starostlivosti postavenej na ošetrovateľskej diagnóze je docieliť maximálny stupeň psychickej a fyzickej pohody chorého (Staňková, 1999, s. 25). Ošetrovateľské diagnózy, oproti lekárskym, sa menia v závislosti na štádiách ochorenia, sestra mení intervencie alebo závery na základe aktuálneho stavu pacienta (Doenges, Moorhouse, 2003, s. 39) (tab. 2). Tab. 2 Charakteristika ošetrovateľskej a lekárskej diagnózy
|